Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-420-2013.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/420/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, proti odporkyni 1./ C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., Q. XX, štátny občan SR, v konaní zastúpená AK JUDr. ŠVARC Jozef - advokát SAK č. 1927, JUDr. ŠVARCOVÁ Jana - právnik, so sídlom Banská Bystrica, Horná 41, P.O.BOX 517, odporcovi 2./ H.Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., E. XX, štátny občan SR, o návrhu odporkyne 1./ na povolenie obnovy konania sp. zn. 8C/114/2008, takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8C/114/2008 sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa 1./ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom zo dňa 18. 10. 2013 domáha obnovy konania sp. zn. 8C/114/2008. Svoj návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/114/2008 zo dňa 14. 01. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/103/2009 zo dňa 24. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 08. 2009 bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa 1./ je povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 6 584,57 Eur s úrokom z omeškania, pričom vo vzťahu k odporcovi 2./ súd žalobu zamietol. Na podklade odvolania odporkyne 1./ potom Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17Co/103/2009 rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil dňa 24. 06. 2009.
Odporkyňa 1./ má za to, že v posudzovanom prípade, sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania, pretože v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohla použiť rozhodnutie - uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 zo dňa 31. 08. 2010 (teda rozhodnutie ktoré bolo vydané po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/114/2008 zo dňa 14. 01. 2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 103/2009 zo dňa 24. 06. 2009 právoplatné dňa 24. 08. 2009) pričom podľa právneho názoru vyjadreného v tomto uznesení, je daná pasívna legitimácia v konaní o náhradu škody aj u vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, nakoľko ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., je potrebné vykladať tak, že kancelária poisťovateľov má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Týmto právnym názorom NS SR sa riadil pri svojom rozhodovaní Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 17C/109/2011 a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 14Co/310/2012 (kde bol rovnaký okruh účastníkov a v rovnakom procesnom postavení ako v konaní sp. zn. 8C/114/2008) keď k náhrade škody vo výške 539,30 Eur s prísl. okrem odporkyne 1./ zaviazal aj odporcu 2./, lebo tento za súčasnej platnej judikatúry ako vodič motorového vozidla, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, zodpovedá za vzniknutú škodu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spoločne a nerozdielne s odporkyňou
1./. Odporkyňa 1./ k návrhu na obnovu konania predložila uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 zo dňa 31. 08. 2010.
Podaním zo dňa 23. 12. 2013 sa k návrhu na obnovu konania vyjadril odporca 2./, ktorý navrhol súdu návrh odporkyne 1./ zamietnuť z dôvodu, že bol podaný po uplynutí objektívnej i subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Odporca 2./ vo svojom vyjadrení jednak uviedol, že objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania odporkyni 1./ uplynula dňa 24. 06. 2012 a návrh podala dňa 18. 10. 2013, teda po 3 ročnej objektívnej lehote. V ďalšom uviedol, že na to aby sa odporkyňa dostala do subjektívnej trojmesačnej lehoty vo svojom návrhu tvrdí, že sa o dôvode obnovy konania dozvedela dňa 19. 07. 2013, toto tvrdenie považuje odporca 2./ za účelové a vykonštruované, nakoľko rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 bolo vydané dňa 31. 08. 2010 a tak sa odporkyňa 1./ mohla oboznámiť s jeho obsahom už v roku 2010.
Navrhovateľ sa k návrhu na obnovu konania nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa ustanovenia § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa ustanovenia § 230 ods. 3 O.s.p., navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 234 ods. 1 a 2 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto,
že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Po podaní návrhu na obnovu konania sa rozoznávajú dve fázy konania, ktorými sú konanie o návrhu na obnovu konania a konanie po povolení obnovy konania. V prvej fáze sa súd zaoberá len otázkou povolenia obnovy konania. Súd preskúmava splnenie procesných podmienok, t. j. či návrh podala oprávnená osoba, či návrh smeruje voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť návrhom na obnovu konania, či bola dodržaná lehota, či je daný niektorý z taxatívne stanovených dôvodov obnovy. Možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie žalobou na obnovu konania zákon časovo obmedzuje tým, že stanovil na podanie žaloby subjektívnu lehotu (§ 230 ods. 1 O.s.p.) a objektívnu lehotu (§ 230 ods. 2 O.s.p.). Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania trvá 3 mesiace a počíta sa od okamihu, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy konania. Začiatok plynutia objektívnej lehoty je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia a trvá 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia.
Za účelom rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania, si tunajší súd pripojil spis sp.zn. 8C/114/2008, kde v pozícii navrhovateľa vystupovala Slovenská kancelária poisťovateľov a ako odporkyňa 1./ C. L. a odporca 2./ H. G.. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 14. 01. 2009 rozsudkom č.k. 8C/114/2008 - 140. Voči rozsudku sa dňa 06. 03. 2009 odvolal navrhovateľ. Krajský súd Banská Bystrica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 17Co/103/2009 - 169 zo dňa 24. 06. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 08. 2009.
Po posúdení subjektívnych a objektívnych procesných podmienok za splnenia, ktorých je možné povoliť obnovu konania, tunajší súd konštatuje, že návrh na obnovu konania podala aktívne legitimovaná osoba (teda pôvodný účastník konania) a návrh na obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, voči ktorému zákon tento mimoriadny opravný prostriedok pripúšťa (§ 231 ods. 1 O.s.p.). K zachovaniu lehoty na povolenie obnovy konania (§ 228 ods. 1 O.s.p.) tunajší súd konštatuje nasledovné. Pri posúdení včasnosti podania návrhu na obnovu konania, súd najprv skúmal, či bola zo strany odporkyne 1./ dodržaná 3 - ročná objektívna lehota, ktorá plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 08. 2009, lehota 3 rokov teda uplynula dňa 24. 08. 2012. To znamená, že odporkyňa 1./ mohla návrh na obnovu konania podať najneskôr 24. 08. 2012. Návrh na obnovu konania podala dňa 18. 10. 2013, teda oneskorene. V ďalšom sa súd zaoberal aj otázkou, či sa v súdenej veci nejedná o prípad uvedený v § 230 ods. 2 O.s.p. (možnosť podať návrh na povolenie obnovy konania po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty). Po posúdení obsahu podania a § 230 ods. 2 O.s.p. súd uvádza, že sa o tento prípad nejedná.
V súvislosti so zachovaním 3 mesačnej subjektívnej lehoty (teda lehoty 3 mesiacov od toho času, kedy sa ten, kto navrhuje obnovu konania dozvedel o dôvode konania) súd uvádza, že podľa tvrdení odporkyne 1./ jej boli dňa 19. 07. 2013 odovzdané rozhodnutia OS BB sp. zn. 17C/109/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/310/2012, ktoré vychádzali z právneho názoru uvedeného v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 a ich preštudovaním nadobudla vedomosť o dôvode obnovy konania. Tieto tvrdenia nemôže súd v danej veci považovať za dôveryhodné vzhľadom k tomu, že o existencii rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 134/2009, musela odporkyňa 1./ vedieť už najneskôr dňa 24. 04. 2012, kedy jej právny zástupca na pojednávaní vo veci sp. zn. 17C/109/2011 sám poukázal na existenciu rozhodnutia NS SR. Súd podotýka, že toho istého dňa bola na pojednávaní prítomná aj odporkyňa 1./, ktorá sa pripojila k výpovedi svojho právneho zástupcu. Dňa 24. 04. 2012 bol na pojednávaní vo veci sp. zn. 17C/109/2011 vyhlásený aj rozsudok vo veci samej, pri vyhlásení ktorého bola odporkyňa 1./ preukázateľne prítomná, preto nemožno dátum 19. 07. 2013 považovať za smerodajný ako dátum nadobudnutia vedomosti o existencii skutočností zakladajúcich nárok na povolenie obnovy konania.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že neboli splnené základné procesné podmienky povolenia obnovy konania, keďže návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, teda po uplynutí 3 - mesačnej subjektívnej lehoty a 3 ročnej objektívnej lehoty.
Súd návrh na obnovu konania bez nariadenia pojednávania zamietne, ak návrh nie je prípustný, podal ho niekto kto naň nebol oprávnený, alebo návrh je zjavne oneskorený. Okrem týchto prípadov súd zamietne návrh na obnovu konania aj vtedy, ak zistí, že uvádzaný dôvod obnovy nie je skutkovo naplnený.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tunajší súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh na povolenie obnovy konania zamietol ako podaný oneskorene, bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že úspešnému navrhovateľovi a odporcovi 2./ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnili a neúspešná odporkyňa 1./ nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať písomné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd
rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).