Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-58-2013.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: S. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v W. na výkon trestu odňatia slobody, S. XX/VD, XXX XX T., proti odporcom: 1/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - Petržalka, toho času E. centrum Z. H., E. XX, XXX XX C., 2/ Z.. R. N., bytom K. ulica XX, XXX XX T., adresa na doručovanie: Q. 5, XXX XX C. o návrhu na určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni v 1. rade a odporkyni v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 2. rade na platenie výživného v sume 400 EUR odporkyni v 1 rade.
Odporkyňa v 2.rade v písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhovateľa a s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je bývalý druh jej dcéry - odporkyne v 1. rade, ktorá o výživné zo strany odporkyne v 2. rade záujem nemá.
Vo veci súd nariadil pojednávanie na termín14.02.2014, na nariadený termín pojednávania navrhovateľ nežiadal byť predvedený eskortou /podanie čl. 30/, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. i v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ bol partnerom odporkyne v 1. rade, ktorej svoj úmysel podať návrh vo veci samej prezentoval. Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nepripojila, poukázala na skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade je jej matkou, ktorá sa jej snaží pomáhať. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči najstaršej vnučke, ktorá je dcérou odporkyne v 1. rade, pričom odporkyni v 1. rade sa snaží pomáhať ako môže, preto návrh je nedôvodný.
Podľa ust. § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je pojem účastník konania výlučne procesným pojmom, ktorý nemá žiadnu nadväznosť na hmotné právo, procesné právo z toho dôvodu priznáva navrhovateľovi - tomu, kto podal návrh a odporcom, ktorých označil navrhovateľ v návrhu procesné práva a procesné povinnosti. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu nesie vždy navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov konania.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia).
Navrhovateľ v prejednávanej veci nie je nositeľom hmotného práva, čo znamená, že z hmotného práva mu nevyplýva oprávnenie voči odporkyni v 1. ani v 2. rade. Z ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva oprávnený subjekt dieťa a povinný subjekt rodič.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu v konaní súd konštatuje, že navrhovateľ nesprávne označil odporkyňu v 1. rade, ktorá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine je nositeľkou subjektívneho práva /dieťa odporkyne v 2. rade/.
Aktívne vecne legitimovanou na podanie návrhu bola odporkyňa v 1. rade /dieťa/ a pasívne vecne legitimovanou odporkyňa v 2. rade /rodič - matka/, navrhovateľovi nesvedčila v danej veci ani aktívne vecná legitimácia ani pasívna vecná legitimácia vyplývajúce z hmotného práva. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že navrhovateľ bez splnomocnenia od odporkyne v 1. rade podal v prospech odporkyne v 1. rade návrh, i keď odporkyňa v 1. rade je spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, navrhovateľ nie je jej opatrovníkom, zákonným zástupcom ani zástupcom na základe plnej moci, pričom odporkyňa vyjadrila nesúhlas s podaným návrhom.
Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľa opodstatnený nie je, keď nebola splnená základná podmienka pre konanie, a to aktívna a pasívna vecná legitimácia, preto súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní úspešným odporkyniam súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudky by podanie odvolania odporkyňami bolo neúčinné, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali odporkyne práva podať odvolanie podľa ust. § 207 ods. 1 O.s.p., čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)