Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/110/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S., D. XXX/XX, 2. Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., E.. S. XX/XXX, 3. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S., D. XXX/XX, o zaplatenie sumy 923,51 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žalovaným súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 923,51 € spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný v 1. a 2. rade dňa 5.10.2001 uzatvorili Zmluvu č. 251491123, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky

splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade v stanovených termínoch neplnili splátky, čím porušili povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 923,51 €, ktorá pozostáva z istiny 644,58 € a úroku z omeškania 278,93 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v návrhu okrem dlžnej sumy uplatnil úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy istiny počnúc dňom 16.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne a včas vykázané, zo svojej neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil v záujme hospodárnosti konania, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho osobnej prítomnosti na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaní v 1. až 3. rade sa nezúčastnili pojednávania, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, vo veci boli vypočutý na predchádzajúcich pojednávaniach. Súd vec prejednal v zmysle ustanovenia v neprítomnosti účastníkov, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, Zmluvou o úvere č. 0251491123, všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpisom z účtu, písomným vyjadrením žalovanej v 2. rade, písomným podaním žalobcu, výsluchom žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade, a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 dňa 5.10.2001 uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi Zmluvu o úvere č. 0251491123, na základe ktorej poskytla dlžníkom peňažný úver v sume 663,88 € (20.000 Sk) s pohyblivou úrokovou sadzbou 13,15 % p.a. bez udania účelu s poistením s lehotou splatnosti do 1.10.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami formou inkasa z osobného účtu vo výške 26,56 € (800 Sk) vždy do 1. dňa každého mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 1.12.2001, posledná splátka mala byť realizovaná najneskôr do 1.10.2006. Žalovaní sa ďalej zaviazali platiť poplatok za poistenie úveru vo výške 6,56 % z predpísanej úverovej splátky pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1,74 € (52,50 Sk). V zmysle článku III. Bod 5. sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali k termínom splatnosti splátok úveru a poplatkov za poistenie zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov na osobnom účte a súhlasili s tým, že tieto platby majú prednosť pred inými trvalými i jednorazovými príkazmi na úhradu. Podľa bodu 11. článku III., žalovaní súhlasili, že v prípade omeškania so splátkou úveru, ročný úrok sa zvyšuje od počiatku omeškania o 3 % nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu z celého zostatku úveru. V rámci článku IV. zmluvy (Zabezpečenie pohľadávky z úveru), pohľadávka veriteľa bola zabezpečená jednak súborom poistenia a jednak ručením tretej osoby, žalovanej v 3. rade, ktorá podpisom zmluvy na seba prevzala ručiteľský záväzok, keď vyhlásila, že pohľadávku veriteľa uspokojí v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník, a to vo forme aktívnej solidarity.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovaným v 1. až 3. rade vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 0251491123 na žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpená bola pohľadávka v celkovej výške 923,51 €, z toho istina 644,58 € a úroky z omeškania 278,93 €.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.5.2013 vyplýva, že istina úveru vo výške 644,58 € pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 663,88 € dňa 8.10.2001, z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 330,08 €. Úroky z omeškania vo výške 278,93 € boli počítané v zmysle čl. III. bod 11. Zmluvy o úvere úrokovou sadzbou vo výške 16,15 % ročne.

Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu požiadala o splátkový kalendár. Uviedla, že s manželom nežije a celú čiastku nemá z čoho uhradiť, majú 5 nezaopatrených detí. Pri výsluchu uviedla, že poskytnutý úver s manželom spočiatku splácali, neskôr však jej manžel - žalovaný v 1. rade stratil zamestnanie a úver prestali splácať. Nakoľko žaloba bola podaná až 18.2.2013, nárok žalobcu žalovaná v 2. rade považuje za premlčaný.

Žalovaný v 1. rade pred súdom vypovedal, že úver mu bol poskytnutý tak, ako je uvedené v zmluve. Podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ale nevie, či vykonal nejaké splátky. V čase podpisovania dohody nemal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, o tejto skutočnosti nebol oboznámený. Úver bol poistený, mal sa splatiť prostredníctvom tohto poistenia. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania vzhľadom k tomu, že úver mal byť splatený k 1.10.2006.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzavrela ako ručiteľ, nakoľko žalovaný v 1. rade je jej synom. Nevedela uviesť, či sa úver splácal, sama žiadne platby nevykonala. Úver mal byť splatený k 1.10.2006, preto žalovaná v 3. rade namietla premlčanie nároku žalobcu.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.9.2012 mal súd preukázané, že predmetná dohoda uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom obsahuje uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Podľa bodu 3.1 dohody, žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 25,- € splatných 25. deň v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 25.9.2012. V bode 2. Dohody žalovaný v 1. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy číslo 251491123. V predmetnej dohode sa ďalej uvádza, že dlžná suma pozostáva z istiny 644,58 (bez uvedenia meny), z ostatného príslušenstva podľa zmluvy, nákladov na inkasné konanie vo výške 138,53 (bez uvedenia meny) a z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 644,58 za dobu od 15.12.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V článku 3. označenom ako „Forma splatenia záväzku“ bod 3.1. dohody, posledná veta, sa uvádza, že osoby uvedené v bode 1.2 a,alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa až 5 o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa , o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

(2) Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (4.9.2012), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi dňa 5.10.2001 Zmluvu o úvere č. 0251491123, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 663,88 €. Z výpisu z účtu mal súd preukázané, že žalovaní úver čerpali dňa 8.10.2001 v plnej výške. Úver bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovanej v 3. rade, ktorý na seba prevzala podpisom zmluvy. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými tak vznikol záväzkový vzťah, z ktorého žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami formou inkasa z osobného účtu vo výške 26,56 € a za týmto účelom sa zaviazali, že k termínom splatnosti splátok úveru zabezpečia dostatok peňažných prostriedkov na osobnom účte. Žalovaná v 3. rade sa podpisom zmluvy zaviazala uspokojiť pohľadávku veriteľa v plnej výške, ak ju neuspokoja dlžníci. Napriek tomu, že v prípade zmluvy o úvere podľa a nasl. ide o tzv. absolútny obchod ( ), jedná sa zároveň o typovú (spotrebiteľskú) zmluvu podľa o ochrane spotrebiteľa a zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, čím je založený občianskoprávny charakter daného zmluvného vzťahu. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, pričom žalovaní zmluvu uzatvárali ako fyzické osoby, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu ( ). Pokiaľ je účastníkom úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, zmluva podlieha režimu spotrebiteľskej ochrany. Na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere sa preto vzťahujú ustanovenia a subsidiárne ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

V dôsledku vznesenej námietky premlčania každým zo žalovaných sa súd zaoberal včasnosťou podania návrhu. Pretože Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 5.10.2001, súd postupoval podľa ustanovenia , . Premlčanie sa spája s márnym uplynutím doby, ktorú zákon dáva veriteľovi na vykonanie práva. Podľa Zmluvy o úvere mali žalovaní v 1. a 2. rade splatiť úver v lehote splatnosti najneskôr do 1.10.2006. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Premlčacia doba začala plynúť od 02.10.2006 a uplynula 02.10.2010. Žaloba bola podaná na súde dňa 18.2.2013, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Zmena v osobe veriteľa nemala vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaní v 1. až 3. rade oprávnene vzniesli námietku premlčania a tým spôsobili zánik žalobcovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade, súd sa zaoberal tým, či došlo k platnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného v 1. rade a tým k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty. Zmluva, z ktorej vyplýva nárok žalobcu, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne bola uzavretá s fyzickou osobou spĺňajúcou definíciu spotrebiteľa v zmysle v tom čase platného zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd je toho názoru, že aj na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“) uzavretú dňa 4.9.2012, ktorá bezprostredne nadväzuje na úverovú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Dohoda bola uzavretá podľa , v zmysle ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Uznať možno aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Žalovaný v 1. rade pred súdom vypovedal, že v čase podpisovania dohody nemal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, o tejto skutočnosti nebol vôbec oboznámený, preto uznanie dlhu je právne neúčinné. Žalobca nepreukázal, že žalovaný v 1. rade vedel o premlčaní dlhu, žalovaný v 1. rade preto môže účinne vzniesť námietku premlčania nároku, aj keď formálne v bode 3.1 Dohody sa uvádza, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Dohoda je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, do ktorého žalobca zakomponoval aj formuláciu o uznaní premlčaného dlhu, a to navyše v takom článku Dohody, kde to nemožno logicky očakávať, keď vedomosť o premlčaní dlhu sa vzťahuje k uznaniu záväzku a nie k dohode o splátkach. Vyhlásenie dlžníka v bode 3.1 malo spôsobiť predĺženie premlčacej lehoty (v čase podpisu Dohody bola pohľadávka žalobcu premlčaná). Súd tento zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku ( ), keď pri podpísaní Dohody boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovaného v 1. rade ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3.1 Dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Výkon práv po použití nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať súdnu ochranu ( ). Právny úkon, ktorý sa svojím účelom prieči dobrým mravom, je v zmysle neplatný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto námietka premlčania vznesená žalovaným v 1. rade je dôvodná, na základe čoho súd návrh zamietol v celom rozsahu a bližšie sa nezaoberal meritom veci.

Žalovaní vzhľadom na úplný úspech v konaní majú podľa ust. právo na náhradu trov konania, žiadny zo žalovaných si však trovy konania neuplatnil, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).