Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/3/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného T. U., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 13. februára 2014, o odvolaní obžalovaného T. U., proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. zo dňa 30.10.2013, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného T. U. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. zo dňa 30.10.2013 bol obžalovaný T. U. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16.06.2013 okolo 10.00 hod. preliezol vchodovú bránu na riadne oplotenom dvore rodinného domu č. XXX v obci R. - M., ktorá bola riadne uzamknutá, následne prešiel dvorom rodinného domu k pivnici, ktorá sa nachádza v zadnej časti dvora vľavo od domu, kde cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do tejto pivnice, odkiaľ odcudzil 5 kg domácich zemiakov, 6 ks (nožičiek) domácich klobás o hmotnosti 3 kg a z papierovej krabice, ktorá bola položená na murovanej piecke vedľa vchodových dverí do pivnice odcudzil finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur, čím spôsobil pre poškodeného R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - M. č. XXX škodu vo výške 37,75 Eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 01.07.2011 sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2011 bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Za to súd obžalovanému T. U. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný nie je spokojný s výškou uloženého trestu. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri objasňovaní spáchaného skutku aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, dobrovoľne sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Ďalej namietal, že mu nebolo umožnené konať o dohode o vine a treste napriek tomu, že podľa neho boli splnené všetky podmienky na vykonanie takejto dohody. Pri ukladaní trestu poukázal na to, že súd bral do úvahy jednu poľahčujúcu a dve priťažujúce okolnosti, pričom podľa názoru obžalovaného prichádzalo do úvahy viac poľahčujúcich okolností, a to predovšetkým v zmysle § 36 písm. l) a § 36 písm. k) Tr. zák., teda, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov. Túto okolnosť však nemohol naplniť, nakoľko po osobnom stretnutí s poškodeným, tento odmietol jeho ponuku na kompenzáciu spôsobenej škody a oznámil mu, že ho treba potrestať. Preto obžalovaný opakovane

prehlásil, že ihneď, ako bude schopný, poškodenému túto škodu nahradí v hotovosti. V závere svojho odvolania poukázal na to, že čin spáchal v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil. Jeho cieľom bolo zabezpečiť jedlo pre jeho družku, ktorá už dlhšiu dobu nemala žiadnu potravu a v danej chvíli žiadnym iným spôsobom nevedel zabezpečiť akékoľvek jedlo. V tomto konal pudovo, k poškodenému nešiel jedlo kúpiť, nemal na to žiadne peniaze. V neposlednej rade obžalovaný si bol vedomý počtu jeho odsúdení a teda aj celkovému pohľadu na jeho osobu, avšak prehlásil, že mal záujem na nápravu a v budúcnosti chce viesť riadny život. Z doteraz uložených trestov sa dostatočne poučil a má za to, že si splnili svoj výchovný účel. Tento skutok spáchal v tiesnivej situácii a veľmi ho to mrzelo. Preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici prehodnotil uložený trest v napadnutom rozsudku a uložil mu trest pre neho priaznivejší a tým mu umožnil jeho návrat do riadneho života.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval v celom rozsahu podaného odvolania a navrhol uložiť obžalovanému miernejší trest.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste v napadnutom rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. U. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, pričom je nutné konštatovať, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal v celom rozsahu a v tomto smere urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa zo spáchania skutku cíti byť vinný, pričom toto vyhlásenie súd v zmysle prijal. Toto vyhlásenie obžalovaného bolo v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi. Krajský súd potom preskúmal iba výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený, keď odvolanie obžalovaného smerovalo proti tomuto výroku.

V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil neprimerane prísny trest, keďže pri jeho ukladaní nevzal do úvahy všetky možné poľahčujúce okolnosti. V tomto smere obžalovaný namietal, že súd nevzal v úvahu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák., že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Túto poľahčujúcu okolnosť okresný súd správne neuznal, pretože obžalovaný neuhradil spôsobenú škodu poškodenému, keďže tento neprejavil záujem o kompenzáciu spôsobenej škody, navyše obžalovaný k takémuto kroku nemal peniaze. Preto uviedol, že až bude schopný, túto škodu poškodenému nahradí hotovosti. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný deklaroval, že chce nahradiť spôsobenú škodu, ale nemal na to finančné prostriedky. Preto prvostupňový súd správne túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Krajský súd sa ďalej nemohol stotožniť ani s námietkou obžalovaného, že sa mu mala uznať poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. g) Tr. zák., teda, že trestný čin spáchal v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil. Toto jeho tvrdenie odvolací súd vyhodnotil ako účelové, pretože na jednej strane sa obhajoval tvrdením, že si stav núdze sám nespôsobil a na druhej strane mal súd v konaní preukázané, a to zo správy z miesta bydliska, že obžalovaný nemá dobrú povesť v mieste bydliska, pretože sa dopúšťa rôznych krádeží, že je nezapojený a nezúčastňuje sa na aktivačnej činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery páchateľa. V prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá v minulosti bola dvakrát súdne trestaná pre rovnakú majetkovú trestnú činnosť. V tomto smere jeho tvrdenie, že z doteraz uložených trestov sa dostatočne poučil, odvolací súd vyhodnotil ako účelové, keďže sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu, obžalovanému umožňoval uložiť trest odňatia slobody od šestnásť mesiacov do troch rokov. Okresný súd správne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru, že na obžalovaného postačí pôsobiť trestom odňatia slobody na samej spodnej hranici, zvýšenej trestnej sadzby vo výmere šestnásť mesiacov nepodmienečne. Prvostupňový súd nepochybil ani pri zaraďovaní obžalovaného pre výkon trestu, keďže ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Z uvedeného dôvodu potom aj odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest obžalovanému je primeraný z pohľadu individuálnej, tak i generálnej prevencie.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného T. U. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.