Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-153-2013.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/153/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava p r o t i žalovanému: P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J., T. E., J. X, o zaplatenie 1.318,39 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 813,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 509,03 Eur od 1.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 304,18 Eur od 16.12.2009 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 150 Eur počnúc mesiacom marcom 2014 pod následkom straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 53,92 Eur na účet jeho právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 36,55 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 3.6.2013 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.318,39 Eur s 9% úrokmi z omeškania zo sumy 765,54 Eur od 1.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 419,26 Eur od 16.12.2009 do zaplatenia. Nárok uplatnil z dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých so žalovaným dňa 17.10.2008 a 9.11.2008. Z prvej zmluvy žalovanú sumu vyčíslil na 830,85 Eur s tým, že 321,37 Eur sú dlžné mesačné splátky do odstúpenia od zmluvy; 444,17 Eur je zvyšok dlžnej úverovej istiny po odstúpení od zmluvy; 61,85 Eur sú zmluvné pokuty a 3,46 Eur predstavujú poplatky za odklad mesačnej splátky. Z druhej zmluvy nárok uplatnil vo výške 487,54 Eur. Z tejto sumy 419,26 Eur sú dlžné mesačné splátky úveru, 63,19 Eur predstavujú zmluvné pokuty a 5,09 Eur poplatky za odklad mesačnej splátky.
Žalovaný uznal, že má voči žalobcovi dlh, ale k jeho výške sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že z prvej úverovej zmluvy zaplatil 320,82 Eur a z druhej sumu 425,99 Eur. Žiadal o povolenie mesačných splátok po 150 Eur z dôvodu, že zarába 620 Eur netto, z toho uhrádza nájomné 240 Eur, úver 100 Eur a cestovné 40 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného, zmluvami o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.9.2008 a 9.11.2008, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 9.2.20110 s návratkou, všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, výpisom z úverového účtu žalovaného, sadzobníkom poplatkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 17.10.2008 pod č. 42626818049004 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver 829,85 Eur. Dohodnuté boli mesačné splátky 1.383,- Sk (45,91 Eur) a to v počte 24. V zmluve je ďalej uvedená ročná úroková sadzba 23,7%, RPMN 32,98% a priemerné RPMN 61,36%. Celkové náklady na úver tak boli vyčíslené na 271,92 Eur.
Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca listom zo dňa 9.2.2010 od úverovej zmluvy odstúpil s poukazom na čl. III. - 6. - 1 všeobecných podmienok ku dňu 31.3.2010. Žalovaný tento list prevzal dňa 12.2.2010. Z tohto úveru žalovaný celkovo žalobcovi zaplatil 320,82 Eur (vyjadrenie žalobcu z č.l. 48 a výpis z úverového účtu žalovaného).
Podľa čl. III. - 6. - 1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je žalobca oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace.
Dňa 9.11.2008 účastníci uzavreli ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 42626818049005. Ňou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 730,17 Eur. Úver mal žalovaný splatiť 21 mesačnými splátkami po 72,99 Eur od 15.12.2008. Celkové náklady boli vyčíslené na 72,76 Eur. V zmluve je ďalej uvedený ročný úrok 19,48 %, RPMN 21,23% a priemerné RPMN 81,8%. Z tohto úveru žalovaný zaplatil len 425,99 Eur.
Právny vzťah medzi účastníkmi v oboch prípadoch bol založený zmluvou spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2008 do 30.11.2009.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. i/ je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd dospel k záveru, že účastníci uzavreli síce platné zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale podľa názoru súdu obe zmluvy neobsahujú obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa tohto ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedený nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, teda v prvom prípade 829,85 Eur a v druhom prípade 730,17 Eur. Z prvého úveru žalovaný zaplatil 320,82 Eur, preto jeho dlh predstavuje 509,03 Eur. Z druhej úverovej zmluvy žalovaný uhradil 425,99 Eur, jeho nedoplatok tak predstavuje 304,18 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len v časti a to o zaplatenie sumy 813,21 Eur (509,03 + 304,18) a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietol.
Zároveň však súd poukazuje na to, že v danom prípade navyše žalobca od prvej úverovej zmluvy odstúpil listom zo dňa 9.2.2010, ktorý bol žalovanému doručený 12.2.2010.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemožno spochybniť, že predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka nepochybne zhoršujú jeho postavenie. Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť teda nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú, typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), ale aj v iných osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ v čl. 6 smernice Rady 93/13/
EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Pri vyššie uvedenom právnom závere prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 457 OZ. Podľa neho totiž, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Účastníci by si teda mali z neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátiť navzájom poskytnuté plnenie a teda žalovaný má vrátiť žalobcovi len prostriedky, ktoré mu žalobca reálne poskytol.
Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pri prvej úverovej zmluve sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa 1.4.2010, keďže účinky odstúpenia od zmluvy nastali 31.3.2010 a v druhom prípade vzhľadom na dohodnutú splatnosť úveru, keďže posledná splátka úveru bola stanovená na 15.12.2009 sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúceho dňa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Po zohľadnení sociálnej situácie žalovaného, ktorá má pomerne nízky mesačný príjme a pravidelné výdavky, po zohľadnení ktorých žalovanému ostáva len 240 Eur na živobytie. Súd preto vyhovel jeho návrhu na povolenie mesačných splátok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Žalobca mal neúspech len čiastočne, preto súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. mu priznal len pomernú časť náhrady trov konania. Tie si uplatnil vo výške 245,13 Eur a to za zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 79 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 166,13 Eur. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia 29.4.2013 a podanie žaloby 27.5.2013. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 61,41 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál 2 x 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a napokon 20% DPH zo sumy 27,69 Eur s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (35,58 Eur). Žalobca však uplatňoval pohľadávku vo výške 1318,39 Eur, súd mu priznal len sumu 813,21 Eur, čo znamená 61% úspešnosť a 39% neúspech. Žalobcovi bola preto priznaná náhrada trov konania v rozsahu 22% z uplatnenej náhrady trov konania (245,13 Eur), čo predstavuje 53,92 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.