Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-40-2023.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/40/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXX, E. C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. decembra 2022, č. k. 35PP/50/2022-29, na neverejnom zasadnutí konanom 6. apríla 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 22. decembra 2022, č. k. 35PP/50/2022-29, podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 15. júla 2019, sp. zn. 0T/197/2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 11. novembra 2021, sp. zn. 0T/197/2019 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 16. marca 2022, sp. zn. 10T/11/2021. 2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov, ale dôsledne nesplnil prvú materiálnu podmienku a to vzhľadom na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe. Správanie odsúdeného počas výkonu trestu v predchádzajúcom ústave bolo prevažne na požadovanej úrovni. Odsúdený počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný a bola mu udelená jedna odmena - pochvala za plnenie pracovných povinností. Počas výkonu trestu je pracovne zaradený a pracovné povinnosti si aj v zmysle hodnotenia plní k spokojnosti nadriadených. Jeho správanie a vystupovanie vrátane pracovnej morálky počas jeho pobytu v ústave je na požadovanej úrovni a v rámci programu zaobchádzania plní stanovené ciele. Avšak s poukazom na menej priaznivú resocializačnú prognózu, splnenie podmienok na podmienečné prepustenie preukazuje len čiastočne. 3. Odsúdený podľa okresného súdu nesplnil ani druhú materiálnu podmienku, keďže od neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život. Tento záver okresný súd odôvodnil primárne poukazom na register trestov, kde má evidovaných osem záznamov a to pre druhovo rôznorodú trestnú činnosť. Dva záznamy sa týkajú majetkovej trestnej činnosti (krádeže), tri záznamy sa týkajú výtržníctva a ublíženia na zdraví, ďalšie záznamy sa týkajú drogovej trestnej činnosti a jeden záznam trestného činu nebezpečného vyhrážania. Okresný súd zdôraznil¸ že trest odňatia slobody v súčasnosti vykonáva z dôvodu toho, že v čase podmienečné odsúdenia počas skúšobnej doby spáchal ďalší trestný čin výtržníctva. Z odpisu trestov tiež vyplýva, že odsúdenému boli najskôr ukladané alternatívne druhy trestu vo forme trestu povinnej práce a podmienečného odkladu trestu odňatia slobody a až v prípade opakovanej recidívy bolo na odsúdeného vplývané nepodmienečným trestom odňatia slobody. Navyše pôvodne podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, vykonáva z dôvodu nariadenia výkonu tohto
trestu. Možnosť, ktorá bola odsúdenému predchádzajúcimi formami potrestania na nápravu poskytnutá nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu okresný súd uviedol, že má obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania nespojené s odňatím slobody nemali na odsúdeného pozitívny vplyv a možnosť mierneho potrestania odsúdený nevyužil a nezobral si z toho ponaučenie. Okrem toho z hodnotenia ústavu vyplýva menej priaznivá resocializačná prognóza. Okresný súd bol toho názoru, že odsúdený spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti. 4. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil. 5. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 10. marca 2023. 6. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. 7. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby vytýkal a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku viažuce sa k príprave a priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. 9. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený ju dňom 17. septembra 2022 splnil, nakoľko vykonal pomerné časti (polovice) z postupne uložených trestov, ktoré mu boli uložené Okresným súdom Bratislava II vo veci pod sp. zn. 0T/197/2019 a Okresným súdom Bratislava I vo veci pod sp. zn. 10T/11/2021 za prečiny. 10. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal zjavné polepšenie, len sa formálne prispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Je to zrejmé z jeho hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd a jeho obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odsúdený okrem toho, že sa nezapája do akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti, získal dosiaľ len jednu odmenu a neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, ani iné formy vzdelávania. 11. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa krajský súd taktiež plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí. 12. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí
predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného zhodnotil. 13. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.