Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2CoE-164-2013.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/164/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, proti povinnému: TCI spol. s r.o., Košice, Kuzmányho 35, IČO: 31 670 440, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.268 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora pod sp.zn. Ex 166/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 37Er/376/2008-34 z 26.3.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie o zastavení exekúcie.
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že zaväzuje oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému trovy exekúcie v sume 46,30 eur do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,27 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák.č. 233/1995 Z.z. z dôvodu, že z dôkazov predložených súdnym exekútorom mal za preukázanú nemajetnosť povinného.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal náhradu v sume 54,27 €, a to hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 a § 23 vyhl.č. 288/1995 Z.z., a to 15,35 € (poštovné 7 x doporučená zásielka po 1,47 €, 2 x doporučená zásielka po 1,13 € , 2 x doručenka po 1,40 € ) a odmenu podľa § 14 a 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v sume 29,88 € ( § 14 ods. 1, písm. a/ ods. 2) a účelne vynaloženú hodinu na výkon exekúcie - návrh na zastavenie exekúcie; plus § 14 ods. 1, písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 za 7 úkonov á 3,32 €, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie; doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie účtu povinného, ďalšie zisťovanie majetku povinného plus 9,04 DPH.
Súd prvého stupňa exekútorovi nepriznal odmenu za úkony vrátenie - poverenia, nakoľko ide o administratívny úkon, náhrada ktorého nemá oporu vo vykonávacej vyhláške.
Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie. Namietala, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal samotný dlžník, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K/33/2012 zo 14.3.2013 v tomto konaní povinnému bol vrátený zostatok preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 17,24 € a následne uznesením sp.zn. 31K/33/2012 z 26.3.2013 v tomto konaní povinnému bol vrátený zostatok preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659,70 €. Z tohto je zrejmé, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj po zastavení konkurzného konania, povinný disponoval finančnými prostriedkami, ktoré by postačovali na úhradu nielen vymáhanej pohľadávky, ale aj trov exekučného konania, preto skutočnosť o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, nemožno považovať za rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok o zastavení exekúcie a v nadväznosti na to o povinnosti úhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Bola toho názoru, že v danom prípade je potrebné posúdiť celý priebeh predmetného exekučného konania v spojitosti s majetnosťou povinného a s vykonanými úkonmi súdneho exekútora. Trvala na tom, že povinný bol v priebehu exekučného konania majetný, o čom mal vedomosť aj súdny exekútor. K výške priznaných trov uvádzala, že v súlade so zmyslom a účelom Exekučného poriadku je každý úkon súdneho exekútora nutné posudzovať z hľadiska, či je úkonom exekučnej činnosti, teda, či bezprostredne smeruje k vykonaniu exekúcie. Odmenu priznanú súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 288/1995 Z.z. za úkon návrh na zastavenie exekúcie považovala za priznanú v rozpore so zmyslom a účelom Exekučného poriadku. Tento úkon vôbec nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a nie je možné zaň súdnemu exekútorovi priznať osobitnú odmenu. Naopak jedná sa o úkon administratívnej povahy, ktoré je potrebné posudzovať v súlade s § 25 cit.vyhl..
Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie oprávnenej za neopodstatnené. Uviedol, že spoločnosť prestala vykonávať podnikateľskú činnosť vo februári 2007, od uvedeného obdobia nedosahuje žiadne príjmy, okrem príjmov, ktoré boli získané z exekučne vymoženej pohľadávky v jeho prospech, ktoré však boli použité na čiastočné uspokojenie pohľadávky Sociálnej poisťovne. Uvádzal, že podanie návrhu súviselo so zistením, že pohľadávky spoločnosti nebudú uhradené z dôvodu výmazu dlžníka ex offo a spoločnosť trvalo nedokáže splácať svoje záväzky. Pôvodne podané návrhy na vyhlásenie konkurzu boli odmietnuté na administratívne nedostatky návrhu a po odstránení všetkých administratívnych nedostatkov súd uznesením č.k. 31K/33/2012-39 zo 6.9.2012 rozhodol o začatí konkurzného konania voči nemu uznesením z 19.11.2012 bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka. Uznesením č.k. 31K 33/2012-147 z 26.3.2013, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení zostatku preddavku vo výške 1.659,70 € bolo vydané omylom zo strany súdu, jeho konkurz bol uzavretý výmazom z obchodného registra ex offo, saldo a priebeh prijatých a vrátených platieb boli verifikované v učtárni Okresného súdu Košice I. Prehlasoval, že odo dňa vydania vyššie uvádzaného uznesenia do dnešného dňa preddavok 1.659,70 € nebol spoločnosti vrátený, teda nemá žiaden majetok. Sumu 17,24 € (čiastka vrátená rozhodnutím č.k. 31K/33/2012-126 zo 14.3.2013) bola použitá na čiastočnú splátku pôžičky zo 7.11.2011, vrátený preplatok prevzatý 23.4.2013, nebol majetkom spoločnosti. K odvolaniu pripojil výpisy z účtu za mesiac november 2011, apríl 2012, júl 2012.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a uznesenie o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zastavenia konania pre nemajetnosť povinného, na tieto dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I bolo č.:2918/V vyplýva, že spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 31K/33/2012-122 z 19.11.2012 28.5.2013, t.j. pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie.
Z obsahu uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 31K/33/2012-120 z 11.1.2013 vyplýva, že týmto uznesením bolo rozhodnuté o odmene predbežného správcu a zároveň učtárni Okresného súdu Košice I bola uložená povinnosť vyplatiť predbežnému správcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 1.642,46 € z preddavku evidovaného v položke denníka D11-69/2012, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Podľa oznámenia Okresného súdu Košice I predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.2.2013, učtárni bolo doručené 26.2.2013 na realizáciu.
Za takýchto okolností je zrejmé, že uznesenie č.k. 31K/33/2012-147 z 26.3.2013, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení zostatku preddavku na úhrady odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659,70 € a o uložení povinnosti učtárni vrátiť zostatok preddavku uvedený pod položkou denníka D 11-69/2012, v tomto konaní povinnému, je rozhodnutím, ktoré je neúčinné, keďže z preddavku vedeného pod vyššie uvádzanou položkou bola vykonaná úhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov predbežného správcu vo výške 1642,46 €, ako je to zrejmé z uznesenia z 11.1.2013.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd mal za to, že odvolacia námietka oprávnenej o tom, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného nie je správny, neobstojí. Z obsahu spisu jednoznačným spôsobom vyplýva, že povinný je nemajetný, nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že následne po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Za takýchto okolností správne súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto odvolací súd potvrdil uznesenie v tejto časti.
Pochybil však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, resp. pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.
Podľa § 14 ods. 1,2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 €, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súdnemu exekútorovi prináleží odmena určená paušálnou sumou za jednotlivé úkony, preto pochybil súd prvého stupňa, pokiaľ pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 14 cit. vyhl. v znení platnom a účinnom do 30.4.2008 a určoval odmenu súdneho exekútora aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pretože v čase rozhodovania o výške trov exekúcie bolo potrebné vychádzať zo znenia § 14 v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania, t.j 26.3.2013.
Za takýchto okolností nebolo možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, t.j. nebolo možné priznať odmenu za návrh na zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval odvolaciu námietku oprávnenej za dôvodnú. Súdnemu exekútorovi prináleží iba odmena za výkon exekučnej činnosti určená paušálnou sumou za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú špecifikované v § 15 ods. 1 cit.vyhl. za úkony tak, ako ich špecifikoval súd prvého stupňa vo svojom písomnom vyhotovení uznesenia. Správnosť takto vyčíslenej výšky oprávnený ani nenamietal.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,30 € do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.