Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-228-2011.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/228/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky J. D., bytom R., I. XXXX/XX proti odporcovi V.. U. Y., bytom H. XXX, o zaplatenie 970,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 5. mája 2011, č.k. 4C/31/2010-143, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 752,36 Eur a náhradu trov konania vo výške 85,32 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 35,04 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 10,46 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že nárok navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v U., Okresný dopravný inšpektorát, T. o priestupku Q. zo dňa 26.01.2010 mal okresný súd za jednoznačné preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode zo dňa 29.11.2011. Sporná zostala iba výška škody. Navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody - náklady na opravu motorového vozidla, náklady za garážovanie motorového vozidla a náklady za dopravu taxislužbou do práce. Navrhovateľke vznikla skutočná škoda tým, že musela vynaložiť svoje finančné prostriedky na to, aby sa poškodená vec - motorové vozidlo dostalo do stavu pred spôsobením škody, t. j. aby sa toto vozidlo mohlo používať ako pred dopravnou nehodou. Na základe vykonaných dôkazov, predložených faktúr, dokladov a znaleckým dokazovaním súd nemal preukázané, že by vykonanou opravou, a to i použitím nových náhradných dielov došlo k „zhodnoteniu veci“ - motorového vozidla, alebo že táto oprava bola vykonaná neúčelne, alebo bola vykonaná za iným účelom ako len k odstráneniu následkov škodnej udalosti. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že hodnota veci - motorového vozidla navrhovateľky pred poškodením bola 1.774 Eur. Odporkyňa preukázateľne vynaložila náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu v celkovej výške 1.563,49 Eur, pričom 801,42 Eur za náhradné diely, 55,77 Eur a 11,41 Eur na farbu, 32,89 Eur geometria, 6,08 Eur prezutie, 390,92 Eur klampiar a 265 Eur striekanie. Pri určení výšky škody, za ktorú odporca zodpovedá, súd vychádzal z predložených faktúr, ktoré navrhovateľka zaplatila za opravu motorového vozidla a tieto porovnal s určením výšky opravy v znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že náklady na materiál na opravu poškodenia vozidla určil vo výške 2.238,22 Eur, z ktorých lak predstavuje sumu 356,85 Eur, náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia vozidla určil vo výške
413,73 Eur a náklady na lakovanie potrebné na opravu poškodenia vozidla určil vo výške 695,12 Eur. Okresný súd vykonanú opravu motorového vozidla považoval za účelnú, a to vzhľadom na samotný záver znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že na opravu motorového vozidla je potrebné vynaložiť sumu 3.983 Eur, pričom navrhovateľka na opravu vynaložila čiastku 1.563,49 Eur (t. j. cca 39 %, a ktorú si aj uplatňuje a z ktorej sumy poisťovňa uhradila sumu 811,13 Eur). Z uvedeného vyplýva, že na opravu motorového vozidla (aby vozidlo uviedla do takého stavu, ako bolo pred poškodením), ktoré bolo pri dopravnej nehode dňa 29.11.2009 poškodené, a ktorú zavinil odporca, vynaložila navrhovateľke zo svojho o cca 61 % menej nákladov (z dôvodu, ktorý vyplýva z výpovede navrhovateľky, že získala zľavu na materiál na opravu, a že časť prác vykonávali príbuzní a známi, ktoré práce od odporcu nežiada nahradiť), ako uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Za škodu okresný súd považoval vyčíslené náklady, ktoré navrhovateľka vynaložila na opravu motorového vozidla a jej návrh v tejto časti (s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľky o úhrade časti škody vo výške 811,13 Eur poisťovňou), t. j. v časti nákladov na opravu motorového vozidla považoval za dôvodný. Návrh zamietol v časti 100 Eur, ktoré si navrhovateľka uplatnila za nájom garáže a v časti 118,43 Eur, ktoré si navrhovateľka uplatnila ako náklady dopravu taxislužbou počas trvania opravy, a to z dôvodu, že navrhovateľka nepredložila o vzniku tejto škody v súvislosti so škodnou udalosťou (dopravnou nehodou) žiaden dôkaz. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. b), § 135 ods. 1 O.s.p., § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 423 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., navrhovateľka mala v konaní čistý úspech 54 % (úspech 77 % - neúspech 23 %), a preto jej priznal náhradu trov konania vo výške 85,32 Eur ako 54 % zo sumy 158 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 58 Eur a z nákladov navrhovateľky na znalecké dokazovanie - zaplatený preddavok vo výške 100 Eur. O trovách štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy konania štátu predstavuje suma 45,50 Eur, ktorú štát uhradil ustanovenému znalcovi ako časť znalečného (ktoré nebolo pokryté zaplateným preddavkom) z rozpočtových prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka mala 77 % úspech v konaní a odporca 23 %, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 10,46 Eur (23 % zo 45,50) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 35,04 Eur (77 % zo 45,50).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 752,36 Eur, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 206,28 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľke uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 58 Eur (58 % zo sumy 100 Eur ako preddavok na znalecké dokazovanie), uloží mu povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 9,55 Eur (21 % z trov na znalečné vo výške 45,50 Eur) a navrhovateľke uloží zaplatiť trovy konania štátu vo výške 35,95 Eur (79 % z trov za znalečné vo výške 45,50 Eur). Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka zo záverov poisťovne vedela, že na jej vozidle ide o tzv. totálnu škodu, teda, že oprava jej vozidla je neekonomická, a preto bolo len jej rozhodnutím, že sa k oprave podujala a nemožno súhlasiť s domnienkou súdu prvého stupňa, že bola k oprave „prinútená“. Neefektívnosť opravy vozidla potvrdil vo svojom znaleckom posudku aj prizvaný znalec, ktorý na strane 22 znaleckého posudku uviedol, že oprava motorového vozidla je neúčelná, je neekonomická a zároveň určil, že skutočná výška škody prestavuje 1.052 Eur. Z tohto dôvodu žiadal, aby ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke len rozdiel medzi trhovou hodnotou vozidla pred škodovou udalosťou určenou znalcom na strane 20 posudku vo výške 1.774 Eur po odpočítaní predajných zvyškov v hodnote určenej znalcom vo výške 756,59 Eur, čo je suma 1.017,41 Eur, ktorá predstavuje reálnu škodu, ktorú navrhovateľka utrpela. Z uvedenej škody jej uhradila poisťovňa 811,13 Eur, a preto by mal byť zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 206,28 Eur. Týmto by došlo i k zmene pomeru úspechu v danom spore v jeho prospech a k zmene výroku o trovách a o trovách konania štátu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie oprel „o predložené faktúry“, pričom nie je z jeho rozhodnutia zrejmé, či bolo vykonané i dokazovanie faktúrami alebo nie a z tohto dôvodu považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti - vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody nad sumu 206,28 Eur, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k povinnosti odporcu ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi odvolaním napadnutý v časti - vo výroku, ktorým bol návrh v časti zamietnutý, v časti výroku o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu škody
- sumu 206,28 Eur a vo výroku, ktorým navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 10,46 Eur, v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Pre rozhodnutie súdu v danej veci bola podstatná aplikácia ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení a rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného (v danej veci navrhovateľku) a nedôvodne ho znevýhodňovať proti škodcovi.
Súd prvého stupňa v danej veci správne prihliadol na skutočnosť, že v prípade havarovaného vozidla, i opraveného novými náhradnými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota vozidla. Je treba vziať do úvahy i to, že poškodenej bolo tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate protiprávnym jednaním škodcu vnútené, ako správne súd prvého stupňa konštatoval. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva poškodená do situácie, v ktorej si na rozdiel od vinníka škody počínala v súlade s právom (v konkrétnom prípade neporušila navrhovateľka dopravné predpisy), je však nútená vynaložiť zo svojho majetku značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohla vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. Nie je preto možné od poškodenej (navrhovateľky) požadovať, aby doplácala na dopravnú nehodu, pokiaľ opravou motorového vozidla, ktoré by inak nemohla v dôsledku zavinenia iného (odporcu) užívať, nedošlo k úplne zjavnému prínosu pre poškodenú navrhovateľku.
Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry a súdnej praxe odvolací súd dodáva, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého chráneného záujmu príslušnou právnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich
poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto treba starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľne nutné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.
Súd prvého stupňa z uvedenej judikatúry vychádzal, dospel k záveru, že navrhovateľka účelne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložila náklady na opravu svojho motorového vozidla poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odporcu, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.
Pokiaľ odporca poukazoval na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.02.2011, z ktorého vyplýva skutočná výška škody na motorom vozidle navrhovateľky vo výške 1.052 Eur, odvolací súd len zdôrazňuje, že uvedená škoda bola vypočítaná pre prípad totálnej škody, t. j. keby nepoužiteľné zvyšky motorového vozidla navrhovateľky po jeho poškodení v dôsledku dopravnej nehody boli zlikvidované na šrotovisku a použiteľné zvyšky motorového vozidla by boli predané, resp. by bolo možné ich speňažiť. V danej veci navrhovateľka k likvidácii motorového vozidla Škoda Felícia LX 1,6, rok výroby 1999 nepristúpila, ale realizovala jeho nevyhnutnú opravu, aby sa dostalo do takého technického stavu, v akom bolo pred dopravnou nehodou. Je nesporné, že v prípade, že by navrhovateľka opravu motorového vozidla realizovala vo výške 3.983 Eur, ako vyplýva z citovaného znaleckého posudku, bolo by možné považovať jeho opravu za neekonomickú a neúčelnú. Pokiaľ však navrhovateľka vynaložila celkom na opravu motorového vozidla čiastku 1.563,49 Eur, teda čiastku nižšiu, ako bola hodnota motorového vozidla pred dopravnou nehodou a i nižšiu, ako bola reprodukčná hodnota motorového vozidla stanovená znalcom, nie je možné jej postupu nič vytknúť.
V konaní nebolo preukázané a ani odporcom tvrdené, že by vykonaním opravy motorového vozidla navrhovateľky došlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty jej motorového vozidla. Tvrdenie odporcu, že postup navrhovateľky bol neekonomický, a preto musí znášať následky svojho konania, keď uvedené poškodenie motorového vozidla bolo považované poisťovňou za totálnu škodu, čo potvrdil i znalec, odvolací súd musí len konštatovať, že sa s týmto jeho záverom nestotožňuje. Nie je možné v danej veci prehliadnuť, ako už bolo uvedené, že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená výlučne správaním sa odporcu, jeho protiprávnym konaním bola navrhovateľke táto škoda „vnútená“, pričom navrhovateľka si počínala v súlade s právom (neporušila dopravné predpisy), a preto jej postup, keď vynaložila na jeho opravu svoje finančné prostriedky a zabezpečila opravu svojho motorového vozidla za viac ako o polovicu nižšou sumou, ako stanovil súdny znalec, nie je možné považovať za neekonomický prístup k oprave poškodeného motorového vozidla.
K námietke odporcu, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, či vykonal dokazovanie aj faktúrami za opravu motorového vozidla navrhovateľky, z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že s uvedenými listinnými dôkazmi bol odporca oboznámený na pojednávaní dňa 03.06.2010, súd prvého stupňa listinné dôkazy - doklad firmy H., doklad o úhrade vystavený firmou Z. D., doklad o úhrade na sumu 6,08 Eur, doklad o úhrade na sumu 55,77 Eur, faktúra č. XX-XXXXX na sumu 390,92 Eur, doklad o úhrade na sumu 801,37 Eur vystavený firmou Z. Y., príjmový pokladničný doklad na sumu 390,92 Eur a ostatné listinné dôkazy v spise sa nachádzajúce oboznámil na pojednávaní dňa 05.05.2011 pred vyhlásením dokazovania v danej veci za skončené. Pokiaľ v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa nie sú uvedené listinné dôkazy špecifikované, pričom nesporne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa oboznámené boli, nemohla táto chyba v písaní mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého súdneho rozhodnutia.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti - vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody nad sumu 206,28 Eur, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k povinnosti odporcu, potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .