Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3C-116-2013.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci navrhovateľky: R. B., F.. X.X.XXXX, T. J., H. XXX, štátna občianka SR, proti odporcovi: Š. B., F.. X.X.XXXX, T. J., Ž. XXX, štátny občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 11C/89/1992-21 zo dňa 17.11.1992 v časti týkajúcej sa výšky výživného odporcu na navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 300,- Kčs na sumu 30,- € mesačne s účinnosťou od 20.9.2013, ktoré je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 20.9.2013 do 30.1.2014 vo výške 131,- € je odporca povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013 domáhala zvýšenia výživného od odporcu pre navrhovateľku ako plnoleté dieťa na sumu 30,- € mesačne s účinnosťou od 1.9.2013.
Odporca sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie, návrh a uznesenie súdu obsahujúce poučenie o procesných právach účastníka považoval súd za doručené v zmysle § 47 O.s.p., i keď sa odporca o nich nedozvedel. Skutočnosť, že sa odporca v mieste svojho trvalého bydliska zdržuje, mal súd preukázané správou OO PZ Senica. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní z vážneho dôvodu neospravedlnil. Súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise /§ 101 ods. 2 O.s.p./.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, potvrdeniami o návšteve školy, správou Slovenského rybárskeho zväzu - Mestská organizácia Senica, správou Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, potvrdením od G., J..S..Z.., J., lustráciou v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského registra odporcu, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 11C 89/92, najmä rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11C 89/92-21 zo dňa 17.11.1992 a zistil tento stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11C 89/92-21 zo dňa 17.11.1992 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, navrhovateľka bola zverená do výchovy matke a odporcovi bolo určené výživné na navrhovateľku v sume 300,- Kčs mesačne. Okrem vtedy maloletej navrhovateľky boli do výchovy matke zverení aj starší súrodenci navrhovateľky, a to E. I. T., odporcovi bolo určené výživné na každé z detí v sume 400,- Kčs mesačne. V čase tejto úpravy výživného matka navrhovateľky dosahovala priemerný mesačný netto zárobok vo výške 1.520,- Kčs mesačne a odporca dosahoval priemerný mesačný netto zárobok 3.067,- Kčs. Rodičia iné vyživovacie povinnosti už nemali. Matka navrhovateľky pracovala u spoločnosti G., J..S..Z.. J. na základe dohody o pracovnej činnosti od 5.6.2013 do 30.11.2013, mesačne dosahovala čistý príjem 17,32 €. Odporca je dlhoročným členom J. S. W., W.R. M. H. U. F. R. F. P. a je členom S. J.. Na základe dohody o pracovnej činnosti mal za mesiac november 2012 čistý príjem 40,50 €, na základe dohody o vykonaní práce mal v mesiaci október 2013 čistý príjem 280,59 €. Odporca nie je stálym zamestnancom J.. S. W.. Lustráciou u Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca bol zamestnancom J. S. W. - E. Z. J. od 1.4.2012 do 30.11.2012. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že odporca je živnostník s predmetom podnikania podlahárstvo, s dňom vzniku oprávnenia 10.2.1993. Podľa správy Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, odporca za rok 2012 vykázal základ dane 514,25 €, čím mu nevznikla daňová povinnosť.
Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že návrh podávala z toho dôvodu, že odporca dlhodobo na ňu neplatí výživné, náklady na jej výživu sa však zvýšili, nakoľko od septembra 2013 začala študovať na vysokej škole. Cestovné do Trnavy je okolo 50,- € mesačne, na začiatku semestra zaplatila za knihy a skriptá 30,- až 40,- €. Navrhovateľka býva u svojej matky L. B., ktorá jej platí náklady na jej výživu, vreckové dáva navrhovateľke okolo 15,- € na týždeň. Matka už nemá iné vyživovacie povinnosti. Podľa potvrdení Trnavskej univerzity, Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce je navrhovateľka v akademickom roku 2013/2014 poslucháčkou 1. ročníka.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta, ods. 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že návrh bol podaný dôvodne. Výška výživného pre navrhovateľku bola určená pri rozvode manželstva rodičov ešte v roku 1992. Od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili pomery v zmysle § 78 Zákona o rodine. U navrhovateľky súd za podstatnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že v súčasnosti už študuje na vysokej škole, čím teda náklady na uspokojovanie jej potrieb preukázateľne vzrástli, či už ide o náklady spojené so štúdiom alebo o bežné náklady na výživu vzhľadom k veku navrhovateľky. Na strane odporcu prišlo tiež k podstatnej zmene pomerov, a to v tom smere, že vykonáva podnikateľskú činnosť v odbore podlahárstvo, a to od roku 1993. I keď podľa správy Daňového úradu jeho čistý príjem za rok 2012 sa pohybuje na hranici, z ktorej mu nevzniká ani daňová povinnosť, súd mal za to, že podnikateľskú činnosť vykonáva dlhodobo a svoje finančné pomery mal prispôsobiť skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku. Súd teda dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu platiť výživné na navrhovateľku vo výške ako žiada v návrhu, nakoľko suma 30,- € mesačne je skoro na úrovni minimálneho výživného, teda 30% životného minima pre nezaopatrené dieťa. Príjem odporcu zo J.. S. W. je len príležitostný a je v zmysle zákona zahrnutý v daňovom priznaní. Súd návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného vyhovel, avšak až s účinnosťou od podania návrhu, teda 20.9.2013 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Za zvyšné obdobie od 1.9.2013 do 19.9.2013 vrátane súd žalobu zamietol.
Odporca si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní vôbec, preto súd vyčíslil aj nedoplatok na zročnom výživnom v sume 131,- €, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a i keď bola navrhovateľka v spore úspešná / výživné bolo zvýšené/, súd jej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko ich nežiadala a ani jej žiadne nevznikli, pretože ide o konanie oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15. dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )