Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Sp-23-2013.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa X. Z., bytom V., ul. J.. U. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 220/19, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, Nám. Jána Pavla II 439/16, za účasti Slovenského pozemkového fondu, Partizánska 704/31, Poprad, o preskúmanie rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa 6. marca 2013, Č.j.: 2013/189/439-RV takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu Poprad zo
dňa 6. marca 2013, Č.j.: 2013/189/439-RV podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 331,32
Eur, ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Jany Murárovej, advokátky, vedený v IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 6.3.2013 rozhodol bývalý Obvodný pozemkový úrad Poprad, ktorého právnym nástupcom je odporca (ďalej len odporca) vo veci účastníka konania X. Z. tak, že podľa zákona č. 229/1991 Zb. (ďalej len zákona) rozhodol, že X. Z. spĺňa podmienky oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona a nároku podľa § 6 ods. 2 zákona na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. V ďalších výrokoch priznal navrhovateľovi právo na náhradu za pozemky v kat. úz. Y. presne špecifikované vo výroku preskúmavaného rozhodnutia v podiele 1. Ďalej rozhodol, že sa oprávnenej osobe nevydávajú a nepriznáva sa jej právo na náhradu za nehnuteľnosti kat. úz. Y. v rozhodnutí presne špecifikovaných z dôvodu neuplatnenia nároku podľa § 4 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona, lebo pôvodná vlastníčka si nárok v zákonnej lehote neuplatnila. Ďalším výrokom rozhodol, že navrhovateľovi ako oprávnenej osobe sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva sa mu právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísane v pozemnoknižnej vložke 1932 kat. úz. Y. opäť v rozhodnutí presne špecifikovaných z dôvodu nepreukázania nárokov v zmysle zákona.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v termíne 16.12.1992 si uplatnila oprávnená osoba nárok na navrátenie vlastníctva po pôvodnom vlastníkovi C. Z., svojom otcovi, ktorý zomrel v roku XXXX a to nehnuteľností špecifikovaných v rozhodnutí v kat. úz. Y.. Uplatnil si aj nárok po matke Y. Z., ale v tom čase pôvodná vlastníčka ešte žila a nárok si podľa § 13 podľa zákona neuplatnila. Na uplatnení je uvedená aj pôvodná vlastníčka Y. Z., rod. V., ale podpísaný je iba X. Z., syn pôvodných
vlastníkov, teda oprávnená osoba. V hlavičke nároku zo dňa 16.12.1992 bola uvedená aj Y. Z., ale podpísaný bol len X. Z. čo vyplýva z ďalšieho konania. Plná moc na splnomocnenie od Y. Z. pre X. Z. ohľadne uplatnenia nároku pred dátumom 16.12.1992 resp. súbežne s ním predložená nebola. V termíne 21.4.2005 bolo prijaté podanie uvedené ako žiadosť X. Z., že X. Z. sa pripája k reštitučnému konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. po otcovi C. Z.. V spise sa nachádza aj prehlásenie Y. Z. z 18.7.2005 overené dňa 18.7.2005, že Y. Z. spoločne so synom si uplatnila nárok dňa 16.12.1992. Nároky z uvedeného prenecháva v prospech syna X. Z.. Ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca opísal skutkový stav, konkretizoval aké matričné listiny a iné listiny boli predložené a vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam. Uviedol, že priznal oprávnenej osobe náhradu za mpč. 3042 pôvodne vedenú v PKV č. 1928 o výmere 3248 m2, ktorá bola v celosti vo vlastníctve C. Z., a bola konfiškovaná vlastníkovi na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Poprade zo dňa 8.8.1946 č. /46-III/305. Mpč. 3345/a pôvodne vedená v PKV 2081 bola vo vlastníctve C. Z. s manželkou v 1 a Y. rod. V. mala podiel 1. Uvedená PKV bola skonfiškovaná pôvodným vlastníkom. Za uvedenú nehnuteľnosť bola oprávnenej osobe priznaná náhrada v podiele 1. O mpč. 642 pôvodne vedenej v PKV č. 2166 bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím č.j. 1019/708/07- NJ z 27.7.2007. O mpč. 2936 a mpč. 2937 pôvodne vedeným v PKV č. 1932 kat. úz. Y. správny orgán nevyhovel nároku z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 4 ods. 2 zákona, lebo R. Z. bol brat starého otca oprávnenej osoby. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. k. 3Sp/28/2007 z 19.2.2008, právoplatným 27.3.2008, zrušil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 31.7.2007 č.j. 1374/708/07- NJ iba vo vzťahu k pozemkom mpč. 344 a mpč. 3676 v kat. úz. Y. a vrátil v rozsahu zrušenia správnemu orgánu na ďalšie konanie, bolo potrebné vo veci opätovne rozhodnúť. Vo vzťahu k stavbe, ktorá bola asanovaná a stala na mpč. 3676 nebolo uvedené rozhodnutie súdom zrušené. Avšak pretože v konaní platí kasačný princíp a oprávnené osoby by sa na základe právoplatného rozsudku č. k. 3Sp/28/2007 z 19.2.2008 nemohli domáhať na Slovenskom pozemkovom fonde náhrady v trojročnej prekluzívnej lehote, správny orgán rozhodol opätovne o všetkých nárokoch. Mpč. 3676 pôvodne vedená v PKV č. 2088 o výmere 1173 m2 je vedená ako parcela reg. EKN č. 2586/3,4, v reg. CKN č. 719 čast. Pod položkou výkazu zmien č.4776/94 sa nachádza notárska zápisnica č. N 393/94, NZ 395/94, kde notárskou zápisnicou bol napísaný dodatok k osvedčeniu o vydržaní z 23.5.1994 a tento dodatok sa dotýkal aj parcely reg. CKN č. 719, druh pozemku - iná plocha o výmere 1032 m2. Týmto dodatkom si osvedčil Štátny majetok Y., štátny podnik tú skutočnosť, že je výlučným vlastníkom aj parcely č. 719 iná plocha o výmere 1032 m2 a tento dodatok bol dodatkom k Notárskej zápisnici N 327/94, NZ 329/94 z 23.5.1994. Žiadosťou z 25.4.1996 firma Import a Export, spol. s r.o. Y. požiadala Katastrálny úrad Poprad o zmenu druhu pozemku, parcely reg. CKN č. 719 na zastavanú plochu, táto žiadosť je evidovaná pod položkou výkazu zmien č. 41/96. Podľa exekútorskej zápisnice č. EZ 6/97 z 24.2.1997 spoločnosť TOMADO - T. s.r.o. previedla parcelu reg. CKN 719 o výmere 1032 m2 na La Terru spoločnosť s ručením obmedzeným. Kúpnou zmluvou č. 53 z 21.5.2004 La Terra, spol. s.r.o. previedla parcelu reg. CKN č. 719 na kupujúceho Slovenskú správu ciest, Bratislava. Z mpč. 3676 vznikla okrem parcely reg. CKN 719 aj parcela reg. CKN č. 718/2, ktorá bola vysporiadaná pod PVZ č. 234/06, GP č. 31693598-372/2003 z novembra 2003, kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2004 a 21.5.2004 V - 2007/2004. Z dôvodu, že si pôvodná vlastníčka neuplatnila nárok na pozemok ktorý jej bol konfiškovaný podľa dekrétu č. 104/45 Sb. a to č.d. 2039/1948 a v tom čase ešte žila, správny orgán nepriznal vlastníctvo ani náhradu k mpč. 344, pôvodne vedenej v PKV č. 1274, kat. úz. Y. z dôvodu zachovania záväzného poradia podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona. V súčasnej dobe mpč. 344, teda parcely EKN č. 1779/1 a 1780 sú vo vlastníctve fyzických osôb na základe zápisu položky výkazu zmien č. Z 418/2006 z 31.1.2006 a to Výmeru č. 13127/48. V PKV č. 1274 je vedená ako vlastníčka Y. V. v podiele 1/1. Krajský súd v Prešove zrušil rozsudkom 1Sp/1/2012, právoplatným 26.9.2012, rozhodnutie správneho orgánu č. j. 2011/354/2380-RV z 11.10.2011 z dôvodu, že sa správny orgán nezaoberal existenciou splnomocnenia pôvodnej vlastníčky Y. Z., ktorým splnomocnila svojho syna X. Z. na uplatnenie jej nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. do 31.12.1992. K pôvodnému uplatneniu nároku z 16.12.1992 teda v čase uplatnenia nebola doložená plná moc, ktorou by splnomocnila Y. Z. svojho syna X. na uplatnenie nároku pred uplatnením resp. súbežne s nim. Na uplatnení je podpísaný iba X. Z., ako vyšlo počas konania najavo, že to je jeho podpis, čo aj oprávnená osoba v tomto konaní nepoprela. Na základe uvedených skutočností správny orgán vo výroku I. uviedol ako oprávnenú osobu X. Z. a priznal mu nároky po pôvodnom vlastníkovi C. Z.. V čase ním uplatneného nároku žila jeho matka Y. Z., tiež pôvodná vlastníčka, ktorá si však nárok neuplatnila a preto jej nebol priznaný a jej podiel nebol priznaný ani X. Z.. Dňa 30.1.2013 podala oprávnená osoba vyjadrenie ohľadne plnej moci a tvrdila, že Y. Z. ho ústne splnomocnila na uplatnenie nároku. Správny orgán v čase keď vydal rozhodnutie č.j. 1374/708/07- NJ z 31.7.2007 neskúmal podpis osoby, ktorá uplatnenie nároku podpísala a táto skutočnosť vyšla najavo až v priebehu konania. Podaním z 4.3.2013 uviedol X. Z. správnemu orgánu iba nehnuteľností,
na ktoré si nárok uplatňuje. Vzhľadom na to, že pre prekážky vo vydaní podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona nebolo možné oprávnenej osobe vydať pozemky, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb, ale uvedený pozemok je vedený ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. (LV XXXX), za uvedené pozemky sa poskytuje náhrada. Stavba, t.j. stodola, ktorá pôvodne stala na mpč. 3676 je asanovaná. Podiel 1/4 sa priznal iba po C. Z., otcovi oprávnenej osoby. Počas konania bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom boli skonfiškované pozemky v kat. úz. Y. konfiškačnou komisiou podľa nariadenia č. 104/45 Sb.n. SNR a táto komisia rozhodla o návrhoch Miestneho národného výboru v Poprade, že osoby považované za osoby národnosti nemeckej sú aj pod poradovým číslom 305 Z. C. a ž. Y. rod. V. a v dôsledku tohto sa pokladá ich pôdohospodársky majetok nachádzajúci sa v okrese T. za skonfiškovaný dňom 1.3.1945. Toto rozhodnutie sa dotýkalo majetku v kat. úz. Y.. Išlo o rozhodnutie konfiškačnej komisie III v Poprade z 27.1.1947. Potvrdením z 8.6.2009 bolo preukázané, že pôvodní vlastníci neboli odsúdení ľudovými súdmi podľa nariadenia č. 33/1945 Zb., čo je jedna z podmienok podľa nariadenia Zboru poverníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravovalo vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie. V závere odporca uviedol, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté v celom rozsahu o nároku oprávnenej osoby uplatnenom dňa 16.12.1992.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval ako rozhodol správny orgán a zdôraznil, že za nehnuteľnosti u ktorých je prekážka ich vydania podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o pôde, mu priznal náhradu len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu po nebohom otcovi C. Z., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Nepriznal mu náhradu po matke Y. Z., rod. V. ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX ako jej právnemu nástupcovi. Týmto postupom ho správny orgán ukrátil na jeho právach. Nesúhlasil s odôvodnením správneho orgánu v ktorom odporca uviedol, že matka navrhovateľa si neuplatnila nárok na pozemky ktoré boli konfiškované podľa dekrétu č. 104/45 Zb. za jej života. Tento právny záver nezodpovedá postupu správneho orgánu, ani ním vydaným čiastkovým rozhodnutiam ktorými správny orgán rozhodol o reštitučnom nároku i vo vzťahu k jeho nebohej matke ako oprávnenej osobe. Nároky vyplývajúce zo zákona č. 229/1991 Zb. si jeho matka spoločne s navrhovateľom uplatnila podaním doručeným správnemu orgánu dňa 16.12.1992. Na toto podanie správny orgán reagoval podaním zo dňa 16.1.1993 tak, že s ňou začal konať ako s účastníčkou konania a vyzval ju na doplnenie dokladov. Matka všetky požadované doklady správnemu orgánu predložila a právoplatným a vykonateľným rozhodnutím zo dňa 31.7.2007 č. 1374/708/07-NJ odporca priznal matke ešte v čase jej života nárok k pozemkom tam presne citovaným. Vzhľadom na toto rozhodnutie potom nemohol napadnutým rozhodnutím nepriznať navrhovateľovi ako jej právnemu nástupcovi náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať. Ďalej uviedol, že z obsahu správneho spisu vyplýva, že správny orgán i osobne konal s jeho nebohou matkou ako oprávnenou osobou a účastníčkou konania. Správny orgán sa nevysporiadal s tým, že bol splnomocnený matkou na uplatnenie reštitučných nárokov i v jej mene a to v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Sp/1/2012 zo dňa 23.8.2012. V prípade, že mal správny orgán pochybnosti o tom, či ho matka splnomocnila na zastupovanie mal pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia postupovať podľa § 39 správneho poriadku a následne by navrhovateľ realizoval tzv. čestné vyhlásenie ktorým by túto skutočnosť potvrdil pred prítomným pracovníkom správneho orgánu. Postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach, keď naviac už v priebehu konania pred správnym orgánom matka navrhovateľa do zápisnice uviedla, že svoje nároky prenecháva v prospech navrhovateľa. Poukázal na § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku. Ďalej uviedol, že správny orgán začal konanie podľa § 9 zákona o pôde, teda okamihom keď mu bol doručený návrh oprávnenej osoby, pričom podanie návrhu má nielen procesnoprávne ale aj hmotnoprávne účinky. Nárok bol uplatnený včas oprávnenými osobami a i keď správny orgán rozhodoval čiastkovými rozhodnutiami, vždy ide o jedno konania ktoré začalo podaním doručeným správnemu orgánu dňa 16.12.1992. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond aj napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania Slovenského pozemkového fondu (§ 250q ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.) vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákona) keď skoršie rozhodnutie (zo dňa 11.10.2011, č. j.: 2011/354/2380-RV v tej istej veci) bolo na základe odvolania navrhovateľa rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/1/2012-24 zo dňa 23.8.2012, právoplatným dňa 26.9.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie.
Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané ako jedno z viacerých (už právoplatných) rozhodnutí odporcu v rámci uplatneného reštitučného nároku zo dňa 3.12.1992, doručeného správnemu orgánu dňa 16.12.1992 pod č. 3043/92.
Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom námietok uvedených v opravnom prostriedku, v ktorom navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že reštitučný nárok bol uplatnený len navrhovateľom a nie aj jeho matkou Y. Z., rod. V., v dôsledku čoho preskúmavaným rozhodnutím navrhovateľovi nevydal ani mu nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti vo vlastníctve nebohej matky.
Navrhovateľ poukazoval aj na skoršie už právoplatné rozhodnutie zo dňa 31.7.2007 vydané v rámci toho istého reštitučného nároku, kde v konaní ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo správny orgán nemal pochybnosť o tom, že si reštitučný nárok uplatnila aj matka navrhovateľa Y. Z. a konal s ňou ako oprávnenou osobou.
Aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Sp/1/2012 zo dňa 23.8.2012 vyplýva, že ak mal správny orgán pochybnosti o tom, či si nárok Y. Z. uplatnila, bolo jeho ...“ povinnosťou sa touto skutočnosťou zaoberať a vyzvať oprávnené osoby na odstránenie vád. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že odporca konal s Y. Z. ako s účastníčkou konania a vyzýval ju na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie reštitučného nároku a táto oprávnenosť svojho nároku aj preukázala. Preto nesprávne postupoval odporca, ak po uplynutí 19 rokov, napriek nedodržaniu procesného postupu bez všetkého nekonal s navrhovateľom ako s právnym nástupcom nebohej Y. Z....“.
Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Aj napriek tomu, že krajský súd v rozsudku 1Sp/1/2012 správnemu orgánu naznačil smer ďalšieho konania, tento sa týmto záväzným právnym názorom neriadil (iná vada konania podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) a opätovne rozhodol bez toho, aby rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil (nepreskúmateľnosť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Je nepochybné, že aj v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo povinnosťou správneho orgánu postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len správny poriadok).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
S otázkou uplatnenia reštitučného nároku aj Y. Z. sa odporca nevysporiadal spôsobom uvedeným v § 47 ods. 3 správneho poriadku, z rozhodnutia (strana 3) aj naďalej nie je možné zistiť prečo nie je Y. Z. oprávnenou osobou, z akých listín a právnych predpisov takýto právny záver vyplýva.
Len v prípade, že je rozhodnutie náležite odôvodnené možno posúdiť, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a teda či je zákonné. Kritéria preskúmateľnosti však napadnuté rozhodnutie nespĺňa.
K problematike uplatnenia reštitučného nároku aj Y. Z. je potrebné uviesť, že z podania označeného ako „Uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb.“ zo dňa 3.12.1992, doručeného správnemu orgánu dňa 16.12.1992 pod č. 3043/92 je nesporné, že si reštitučný nárok uplatnila Y. Z., rod. V. a syn Z. X. a to bez ohľadu na to, či obsahuje jeden alebo dva podpisy. Vzhľadom na účel zákona podľa ktorého bol nárok uplatnený (zmiernenie následkov majetkových krívd ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989), skutočnosť, že v zmysle § 19 ods. 2 správneho poriadku bolo povinnosťou správneho orgánu posudzovať podanie podľa jeho obsahu, s poukazom na § 9 ods. 1 zákona, ktorý osobitne neupravuje, že nárok musí byť uplatnený podpísaným podaním, s poukazom na poučovaciu povinnosť správneho orgánu zakotvenú v § 3 ods. 2 a § 19 ods. 3 správneho poriadku a skutočnosť, že z prehlásenia zo dňa 18.7.2005 (nachádza sa v administratívnom spise odporcu) Y. Z. prehlásila, že si reštitučný nárok uplatnila spoločne so synom Z. X., je záver správneho orgánu o neuplatnení reštitučného nároku aj Y. Z. okrem nepreskúmateľnosti aj nelogický a nepochopiteľný.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) v spojení s § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 250r O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 331,32 Eur vyčíslených a špecifikovaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnych služieb: 9.8.2013 prevzatie a príprava právneho zastúpenia 60,07 Eur, 19.8.2013 žaloba 60,07 Eur. 13.2.2014 pojednávanie - účasť 61,87 Eur, režijný paušál 2x7,81 Eur t.j. 15,62 Eur, režijný paušál 1x8,04 Eur, strata času T. - T. a späť 6 polhodín á 13,40 Eur t.j. 80,40 Eur, cestovné náhrady za použitie vlastného osobného motorového vozidla tov. Zn. MERCEDES BENZ PP026BP 45,25 Eur, 83 km x 2 = 166 km, spotreba 6,2/100 km, cena za pohonné hmoty 1,445 Eur, cestovné náhrady 45,25 Eur, základné náhrady 30,38 Eur, náhrady za spotrebu 14,87 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia 331,32 Eur (60,07+60,07+61,87+15,62+8,04+80,40+45,25).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).