Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-332-2013.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/332/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: MONTY s. r. o. so sídlom Trenčín, Námestie svätej Anny 20B/7269, IČO: 34 137 645, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o. so sídlom Trenčín, Piaristická 46, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Tvrdošovce so sídlom Tvrdošovce, Széchenyiho 10, IČO: 00 199 524, zast. JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, IČO: 11 732 474, o zaplatenie 5.890,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. mája 2013 č. k. 9C/88/2011-165, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 1.212,56 eura k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V predmetnom konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 20. 04. 2007 kúpnu zmluvu, podľa ktorej odporca predal navrhovateľovi nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. E., zapísané v Správe katastra Nové Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 3264, keď bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti o výmere 23.767 m2 v celosti, z tejto nehnuteľnosti predal navrhovateľovi iba časť výmery a to 1.182 m2, na základe GO plánu č. 46/2007, M. K., geodeta, ktorý GO plánom rozdelil časť výmery nehnuteľností na tri nehnuteľnosti novovytvorené, pod parc. č. 3287/75 - zastavané plochy vo výmere 695 m2, parc. č. 3287/37 - zastavané plochy vo výmere 292 m2, parc. č. 3287/77 - ostatné plochy o výmere 196 m2. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve bola zmenená a vykonaná oprava údajov k tejto zmluve, týkajúca sa novovytvorenej parcely 3287/77, ktorá má mať správnu výmeru 195 m2 a potom zvyšná časť nehnuteľností patriacich do vlastníctva odporcu na LV č. XXXX, ako parc. č. 3264, zostáva výmera 22.585 m2. Tiež bolo jednoznačne preukázané, že odporca Kúpnou zmluvou zo dňa 25. 03. 2003 od p. O. Z. nadobudol do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, ornú pôdu o celkovej výmere 23.767 m2, v pomere 1 k celku, ktorý podiel činí 5941,75 m2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporca odpredal navrhovateľovi výmeru pôdy 1.182 m2, ktorá nepresahuje výmeru nadobudnutú odporcom od p. O. Z., čo zodpovedá 1 pôvodného spoluvlastníckeho podielu, teda parc. č. 3264 vo výmere 23.767 m2. Odporca nepredal navrhovateľovi väčšiu výmeru ako vlastnil. V tomto smere pre potreby uzavretia Kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania zo dňa 20. 04. 2007 bol vyžiadaný aj LV č. XXXX - čiastočný, kat. úz. E., pôvodne LV č. XXXX, týkajúci sa parc. č. 3264, kde je uvedené a bolo vedené, že nehnuteľnosti v celosti patria odporcovi. K pochybeniu došlo
v dôsledku nesprávneho zápisu, pochybením Správy katastra Nové Zámky, nakoľko správne malo byť napísané, že odporca vlastní podiel 1 z parc. č. 3264, z celkovej výmery 23.767 m2. Ďalej bolo v konaní preukázané, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi zo dňa 20. 04. 2007 bola s návrhom na vklad zaslaná do príslušnej Správy katastra nehnuteľností a kataster povolil vklad vlastníckeho práva. Následne po podaní tohto návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľ uzavrel zo spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, teda s p. K., p. A., p. Z., p. J. Z. kúpne zmluvy s odôvodnením, že tieto osoby sa dožadovali kúpnej ceny a boli nútení - navrhovateľ uzatvoriť s nimi kúpne zmluvy a že z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi škoda, lebo práve pre chybu, ktorá sa stala katastrom pre nesprávne zapísanie výmery vlastníctva parc. č. 3264, bola vyznačená na tomto LV plomba a navrhovateľ nemohol nakladať so svojim vlastníctvom tak, ako chcel a pre vyrovnanie správnosti zápisu v katastri bolo potrebné uzavrieť predmetné kúpne zmluvy. V priebehu dokazovania sa tieto tvrdenia zo strany navrhovateľa preukázali ako nepodložené, keď vo veci vypočuté svedkyne p. K. a p. A. zhodne potvrdili súdu, že kúpne zmluvy uzavreli s navrhovateľom slobodne a vážne, bez akéhokoľvek nátlaku s tým, že kúpnu cenu navrhol navrhovateľ, oni ju prijali, lebo peniaze potrebovali, predtým nejednali s odporcom o svojom podiele a o tom, že ho idú predávať a nikdy sa nedožadovali a ani neuvažovali o podaní žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy voči navrhovateľovi a tiež uviedli, že ich nikto nenútil k uzavretiu kúpnych zmlúv. Naopak, uviedli, že do doby uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom im odporca riadne platil nájomné, a keď by neboli oslovení navrhovateľom na predaj svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnili, naďalej by ostali spoluvlastníkmi nehnuteľností. Z týchto dôvodov mal súd za to, že bolo preukázané v tomto konaní, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré zakúpil od podielových spoluvlastníkov p. Z., p. Z., p. K. a p. A. z vlastnej iniciatívy, za kúpnu cenu, ktorú sám navrhol, bez akéhokoľvek donútenia, čím získal majetok minimálne v hodnote dohodnutej kúpnej ceny. Navrhovateľ z týchto dôvodov žiaden úbytok na majetku neutrpel a dokazovanie nespĺňa atribúty, ktoré vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o náhrade škody, kde musia byť splnené štyri podmienky a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Pokiaľ tieto podmienky nie sú preukázané a splnené zároveň všetky spolu, nie je možné hovoriť o existencii škody, resp. jej vzniku. Tak isto sa v tomto konaní nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovieť návrhu titulom bezdôvodného obohatenia. Tým, že došlo v dôsledku nesprávneho zápisu v Správe katastra nehnuteľností chybou katastra, ktorý nesprávne uviedol výmeru odporcu, odporca vykonal nápravu a to Zmluvou o bezplatnom prevode vlastníckeho práva zo dňa 27. 11. 2008, uzavretou medzi odporcom a p. P. R. a Dohodou o uspokojení nárokov na ochranu vlastníckeho práva uzavretou medzi tými istými účastníkmi konania zo dňa 27. 11. 2008, keď odporca zavrel dňa 25. 03. 2003 kúpnu zmluvu s p. O. Z., na základe ktorej sa mal stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 3264 v podiele 1 k celku, avšak v dôsledku chybného zápisu sa povinný stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti v celosti, pričom parc. č. 3264 bola prevedená na LV č. XXXX, kde do vlastníckeho práva p. O. Z. bolo neoprávnene zasiahnuté a on sa ochrany svojho vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti a výmere voči odporcovi písomne dovolal a odporca týmito dvoma právnymi aktmi vykonal nápravu tohto nesprávneho právneho stavu, ktorý vznikol chybou Správy katastra. Zmluvou o bezplatnom prevode vlastníckeho práva odporca previedol bezplatne do vlastníctva p. P. R. nehnuteľnosť v kat. úz. E., zapísanú na LV č. XXXX ako parc. č. 3264, orná pôda vo výmere 22.585 m2 v podiele 1 k celku. Odporca nikdy nebol k navrhovateľovi v pozícii veriteľa a z tohto dôvodu nie je daný ani právny vzťah veriteľa a dlžníka, o ktorý vzťah opiera svoj nárok navrhovateľ. Tým, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré odkúpil od podielových spoluvlastníkov na základe kúpnych zmlúv zo dňa 21. 01. 2010, mu nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani nedošlo k bezdôvodnému obohateniu k inému subjektu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal ich odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, ktoré trovy v celkovej výške 1.212,56 eura pozostávajú zo sumy 353 eur za súdny poplatok podaný odporcom za odpor podľa položky 1a, pozn. 5 Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov a z trov právneho zastúpenia vo výške 859,56 eura podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov za 10 úkonov právnej pomoci, za 4 úkony po 200,80 eura + náhrada režijných paušálov 2 x po 7,41 eura a 2 x 7,81 eura (prevzatie veci dňa 22. 02. 2011, písomný odpor zo dňa 22. 02. 2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 08. 04. 2013, vypracovanie záverečnej reči dňa 12. 04. 2013), ďalšie úkony boli 1 x po 74,34 eura - právna porada s odporcom za účelom prípravy na pojednávanie konané dňa 15. 06. 2011, porada dňa 13. 06. 2011 nepresiahla 1 hodinu, a preto prináleží právnemu zástupcovi 1/3 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 4 v sume 66,93 eura + náhrada režijného paušálu 7,41 eura, 1 úkon po 74,74 eura - právna porada s odporcom za účelom prípravy na pojednávanie konané dňa 08. 04.
2013 - porada dňa 04. 04. 2013 nepresiahla 1 hodinu, a preto prináleží právnemu zástupcovi 1/3 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 14 písm. a) vyhlášky v sume 66,93 eura + náhrada režijného paušálu 7,81 eura, 1 úkon po 57,61 eura - účasť na pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2011, keď pojednávanie bolo odročené, preto prináleží právnemu zástupcovi len 1 tarifnej odmeny 50,24 eura + náhrada režijného paušálu 7,41 eura, 2 x po 57,83 eura, čo predstavuje účasť na pojednávaní dňa 30. 05. 2012 a 26. 09. 2012, keď pojednávania boli odročené, preto prináleží právnemu zástupcovi 1 tarifnej odmeny, teda 50,20 eura + náhrada režijného paušálu 7,63 eura a 1 x 58,01 eura za pojednávanie konané 10. 05. 2013, kde sa v podstate vo veci iba rozhodlo a oboznámili sa listinné dôkazy, a preto právnemu zástupcovi prináleží 1 právneho úkonu 50,20 eura + náhrada režijného paušálu 7,81 eura, okrem toho právnemu zástupcovi prináleží ešte náhrada za stratu času v sume 25,36 eura za právne úkony konané dňa 13. 06. 2011 a 04. 04. 2013, ktoré boli vykonané v sídle odporcu, a preto mu prináleží náhrada za stratu času za tieto dva dni na ceste Nové Zámky - Tvrdošovce a späť, za cestu dňa 13. 06. 2011, 2 x 15 min. = 30 min. v sume 12,35 eura a za deň 04. 04. 2013 tiež za cestu Nové Zámky - Tvrdošovce a späť, 2 x 15 min = 30 min. v sume 13,01 eura, ktoré trovy konanie je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 OSP k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 18. 04. 2007 kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1, ktorou sa odporca ako výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území E., parc. č. 3264 o výmere 23.767 m2 zaviazal previesť do vlastníctva navrhovateľa časť uvedenej nehnuteľnosti o výmere 1.182 m2. Po istom čase sa navrhovateľ z katastra nehnuteľností dozvedel, že odporca nebol nikdy výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorú na navrhovateľa previedol, nakoľko odporca dňa 25. 03. 2003 uzavrel kúpnu zmluvu s p. Z., predmetom ktorej mal byť prevod podielu iba vo veľkosti 1/4 nehnuteľnosti. Z neznámeho dôvodu bol však odporca zapísaný do uvedeného LV ako výlučný vlastník v podiele 1/1. V čase prevodu na navrhovateľa musel odporca vedieť, že nie je výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, no na túto skutočnosť navrhovateľa neupozornil. Kataster nehnuteľností vyznačil pri uvedenej nehnuteľnosti poznámku o existencii práv iných osôb, v dôsledku ktorej nemohol navrhovateľ s nehnuteľnosťou nakladať a nemohol nehnuteľnosť použiť ako zálohu pri čerpaní úveru. Keď sa navrhovateľ dozvedel o existencii práv tretích osôb dotknutých nehnuteľností, navrhol odporcovi, aby podiely od týchto osôb odkúpil, čo však odporca neakceptoval. V dôsledku toho, aby mohol navrhovateľ s nehnuteľnosťou nakladať ako výlučný vlastník, bol nútený sám uviesť do súladu právny a reálny stav, čiže odkúpiť od pôvodných spoluvlastníkov ich podiely. Keďže nebolo možné uzavrieť s odporcom mimosúdnu dohodu, domáhal sa navrhovateľ svojho práva na súde a žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu spočívajúcu v kúpnej cene vyplatenej pôvodným spoluvlastníkom spolu s nákladmi spojenými s uzatvorením kúpnych zmlúv. Súd návrh zamietol, pričom s názorom súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku navrhovateľ nesúhlasí a považuje ho za skutkovo a právne nesprávny. Odporca predal navrhovateľovi časť nehnuteľností, pričom ho pred tým uistil, že je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, a teda môže s ňou neobmedzene nakladať. Odporca navrhovateľa žiadnym spôsobom neupozornil, že na nehnuteľnosti viaznu práva iných osôb a že odporca je v skutočnosti iba podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že keďže odporca odpredal navrhovateľovi výmeru 1.182 m2, čo nepresahuje výmeru skutočne nadobudnutú odporcom od p. Z., nepredal preto navrhovateľovi väčšiu výmeru ako sám vlastnil. V súlade s platným právnym poriadkom navrhovateľ nepozná tzv. reálne spoluvlastníctvo, teda také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať s určitou oddelenou časťou veci. Na tom, aby mohli nakladať spoluvlastníci s reálnou časťou sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo bolo zrušené, pretože dovtedy nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí ktorá časť veci. Právny názor súdu, že odporca na navrhovateľa previedol iba takú výmeru, akú sám ako podielový spoluvlastník vlastnil, preto nie je správny. Podielový spoluvlastník je oprávnený previesť iba svoj spoluvlastnícky podiel ako taký, nie je však oprávnený vyčleniť si časť nehnuteľností a túto previesť na inú osobu. Kúpnou zmluvou odporca nepreviedol na navrhovateľa podiel na nehnuteľnosti, ale vychádzal zo skutočností, že vlastní nehnuteľnosť ako výlučný vlastník a z toho titulu nechal vyhotoviť geometrický plán, na základe ktorého sa mala odčleniť časť nehnuteľností a previesť do vlastníctva navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že odporca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy, a teda nepreviedol na navrhovateľa vlastnícke právo na základe geometrického plánu vyčlenených nehnuteľností, a napriek tomu navrhovateľa uistil, že je výlučným vlastníkom a že môže s nehnuteľnosťou neobmedzene nakladať a že na neho prechádzajú nehnuteľnosti ako celok. Napriek tomu, že odporca o týchto skutočnostiach vedel, tak učinil, a teda porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Po tom, ako vyšlo najavo, že odporca nebol výlučným
vlastníkom nehnuteľností, správa katastra vykonala opravu zápisu na liste vlastníctva a vykonala prevody späť na pôvodných vlastníkov. V dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ nemohol neobmedzene podľa svojho uváženia disponovať s nehnuteľnosťou, ktorú pôvodne od odporcu kupoval s ubezpečením odporcu a s úmyslom sa stať jej výlučným vlastníkom. Vyzval preto odporcu, aby odkúpil od pôvodných vlastníkov ich spoluvlastnícke podiely a napravil tak stav, ktorý zavinením odporcu vznikol. Odporca túto výzvu neakceptoval, preto bol navrhovateľ nútený odkúpiť spoluvlastnícke podiely od pôvodných spoluvlastníkov sám. Kúpnou zmluvou s odporcom navrhovateľ zamýšľal nadobudnúť vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti ako výlučný vlastník za dohodnutú kúpnu cenu. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohol predpokladať, že bude v budúcnosti musieť vynaložiť ďalšie náklady na to, aby sa skutočne stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čím mu vznikla škoda. Skutočnosť, že odporca vedel o porušení svojich povinností je preukázaná zmluvami, ktoré odporca uzatvoril s jedným z pôvodných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti - s p. R. a to dohodou o uspokojení nárokov na ochranu vlastníckeho práva a zmluvou o bezplatnom prevode vlastníckeho práva. Týmito zmluvami odporca urovnal možný súdny spor o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy a tým uznal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy s navrhovateľom porušil svoje povinnosti. K urovnaniu narušených právnych vzťahov s ostatnými pôvodnými spoluvlastníkmi už nepristúpil, preto ich bol nútený navrhovateľ urovnať sám. Výpovede svedkýň A. a K. si s vyjadreniami navrhovateľa neodporujú. V prípade, ak by navrhovateľ so svedkyňami neuzatvoril kúpne zmluvy a svedkyne by sa dozvedeli o možnosti uplatniť svoje práva žalobou, mohli by sa v budúcnosti domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že sú splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie žalobcu. Súd sa iným právnym posúdením, na základe ktorého by vznikla odporcovi na podklade uvedeného skutkového základu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi určitú sumu tak, ako je uvedené v petite návrhu, nezaoberal. Z uvedených dôvodov považoval nárok navrhovateľa za dôvodný, nielen z titulu zodpovednosti za škodu, ale aj z titulu zodpovednosti za právne vady. Keďže odporca na výzvu navrhovateľa neodstránil právne vady, navrhovateľ bol nútený tieto vady odstrániť sám, a to uzatvorením kúpnych zmlúv s pôvodnými spoluvlastníkmi. Náklady, ktoré navrhovateľ musel vynaložiť na nápravu právneho stavu, je preto možné posudzovať ako nárok z titulu zodpovednosti za vady a zaviazať tak odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu ako primeranú zľavu z kúpnej ceny z dôvodu právnych vád prevádzanej nehnuteľnosti, na ktoré odporca navrhovateľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy neupozornil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol návrhu navrhovateľa vyhovieť.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné. Chybný zápis na LV nevznikol zavineným konaním PD Tvrdošovce, ale nepochybne administratívnym pochybením zo strany správy katastra. Napriek tomu ale odporca z celkovej výmery, ktorú vlastnil, odpredal len časť. V priebehu konania bolo tvrdenie navrhovateľa preukázané ako nepravdivé a nepodložené, keď svedkyne K. a A. uviedli, že navrhovateľa žiadnym spôsobom nenútili k uzavretiu kúpnej zmluvy, túto uzavreli slobodne a vážne práve z podnetu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ dožaduje vyplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti zakúpené od týchto spoluvlastníkov od PD Tvrdošovce neprávom. Navrhovateľ za kúpnu cenu, ktorú sám navrhol a ktorú spoluvlastníci nehnuteľnosti prijali a slobodne uzavreli kúpnu zmluvu s ním, nadobudol do svojho vlastníctva ich spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti. K uzavretiu takejto kúpnej zmluvy navrhovateľa nikto nenútil. Navrhovateľovi nevznikol žiaden úbytok na majetku, naopak, získal do svojho vlastníctva nehnuteľnosti kúpnou zmluvou za ním dohodnutú kúpnu cenu. Odporca navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil, nakoľko daný právny stav nezavinil a možno konštatovať, že získaním vlastníctva k nehnuteľnosti za primeranú kúpnu cenu navrhovateľovi nevznikla ani žiadna škoda. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce vyhovieť žalobe z titulu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 5.890,50 eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.890,50 eura od 19. 02. 2010 až do zaplatenia. Návrh odôvodňoval tým, že odporca dňa 25. 03. 2003 uzavrel kúpnu zmluvu s p. Z. ako pôvodným spoluvlastníkom a predmetom prevodu podľa tejto kúpnej zmluvy mal byť 1 - podiel na nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. E., parc. č. 3264 vo výmere 23.767 m2. Odporca sa stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností z dôvodov pre navrhovateľa neznámych s tým, že následne táto nehnuteľnosť bola prevedená na LV č. XXXX, kat. úz. E.. Napriek skutočnosti, že odporca musel vedieť, že nie je vlastníkom celej nehnuteľnosti, následne s navrhovateľom uzavrel dňa 20. 04. 2007 kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1. Odporca však navrhovateľa žiadnym spôsobom neupozornil, že nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú predáva. Do vlastníctva navrhovateľa bolo touto zmluvou prevedené z pôvodnej parcely č. 3264 iba 1.182 m2. Po istom čase sa ozvali pôvodní vlastníci nehnuteľností a to Z. K., M. A., M. Z. a J. Z., ktorí trvali na tom, že sú naďalej pôvodnými spoluvlastníkmi pôvodnej nehnuteľnosti vedenej ešte pod parc. č. 3264 vo výmere 23.767 m2, z tohto dôvodu sa dožadovali vyplatenia kúpnej ceny, a preto bol navrhovateľ nútený opätovne pristúpiť k uzavretiu nových kúpnych zmlúv s pôvodnými spoluvlastníkmi a vyplatiť im na nich pripadajúci podiel z kúpnej ceny. Z dôvodu, že týmto konaním bol navrhovateľ uvedený odporcom do omylu, pretože odporca utvrdzoval navrhovateľa, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, čo sa napokon ukázalo ako nepravdivá informácia, vznikli navrhovateľovi v súvislosti s uvedenými kúpnymi zmluvami zbytočné finančné náklady, ktoré si v tomto konaní uplatňuje titulom náhrady škody.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa a k dôvodom odvolania navrhovateľa odvolací súd dodáva, že navrhovateľ si nárok uplatnený v tomto konaní uplatňoval titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť správaním odporcu, ktorým bol uvedený do omylu, čím musel vynaložiť ďalšie náklady, a preto zodpovedá za škodu, ktorá jeho protiprávnou činnosťou vznikla.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušením právnej povinnosti je pritom úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku a zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Pre splnenie podmienok náhrady škody musia byť všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu splnené súčasne.
V danej veci navrhovateľ namietal to, že odporca, napriek tomu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s ním vedel, že nie je výlučným vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, navrhovateľa na to neupozornil, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol odporca omylom, avšak nie vlastným pričinením, ale chybou katastra, vedený ako výlučný vlastník predávanej nehnuteľnosti. To, že podstatné pre navrhovateľa bolo to, aby sa stal výlučným vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti, vyplýva iba z tvrdenia navrhovateľa. Ak by tomu tak aj bolo a dodatočne vyšlo najavo, že odporca bol len podielovým spoluvlastníkom predávanej nehnuteľnosti, ako to bolo v danom prípade, mohol si zodpovednosť za (právne) vady predávanej veci uplatňovať postupom podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Tým, že následne uzavrel
kúpne zmluvy s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti mu však žiadna škoda vzniknúť nemohla, pretože na základe kúpnych zmlúv sa zväčšoval jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, teda kúpnu cenu a poplatky spojené s vypracovaním zmlúv zaplatil v súvislosti so zväčšením jeho vlastníctva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody v dôsledku konania odporcu, a preto, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 2 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich v odvolacom konaní neuplatnil a v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP nevyčíslil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.