Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-117-2013.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanej: V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., občianka SR, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. V. Q., bytom K. XX, XXX XX B., o zaplatenie 146,45 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/234/2010-85 zo dňa 12.1.2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 15C/234/2010-113 z 5.6.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 15C/234/2010-113 z 5.6.2013 v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej (odporkyni) povinnosť zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) 146,45 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 4.11.2010 do zaplatenia. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 23,- eur. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 146,45 eur zastavil a prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.
Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že po úprave petitu žalobného návrhu žalobca proti žalovanej podanou žalobou uplatňuje zaplatenie vodného a stočného podľa uzavretej zmluvy č. VVS-PO 10480/2005 a faktúry č. 2110484921 za odberné miesto na adrese K. XX vo výške 146,45 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 30.10.2007 do zaplatenia. Vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý žalovaná napadla odporom, v ktorom namietala premlčanie nároku, nepodpísanie žalobného návrhu i neunesenie dôkazného bremena na skutočnosti potrebné pre vyhovenie návrhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci uzavreli 26.1.2005 zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd pre odberné miesto K. XX. Zmluvou bola upravená aj cena za toto plnenie. Zo zmluvy vyplývajú aj údaje o splatnosti faktúry i sankcie v prípade omeškania. Dňa 23.2.2009 sa zmluvné strany dohodli na zániku tejto zmluvy. Faktúrou č. 2110484921 s dátumom splatnosti 29.10.2007 vyúčtoval žalobca žalovanej cenu plnenia vo výške 4.412,- Sk (146,45 eur). Túto faktúru žalovaná nezaplatila ani po opakovaných upomienkach. Podľa
uzavretej zmluvy čl. 3 bod 3.3 faktúra je podkladom pre zaplatenie vodného a stočného a je daňovým dokladom. Uvedený článok zmluvy upravuje splatnosť faktúry 14 dní odo dňa jej vystavenia i to, že faktúra bola kupujúcemu doručená tretí deň po jej odoslaní. Po citácii ust. § 28 ods. 3, 5, 10 zák. č. 442/2002 Z. z., § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54, § 100, § 101, § 488 a § 517 Obč. zák. súd prvého stupňa uzavrel, že uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania treba posúdiť podľa jej obsahu ako zmluvu spotrebiteľskú. Uzavrel ju dodávateľ konajúci v predmete svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ. Ide pritom o zmluvu štandardnú, formulárovú, bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Podľa platne uzavretej zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, žalobca žalovanej poskytol dohodnuté plnenie. Povinnosťou žalovanej bolo za odber vody a odvádzanie vôd zaplatiť dohodnutú cenu. Žalovaná do rozhodnutia súdu vo veci nepreukázala, že by dlžnú sumu zaplatila. Preto bolo dôvodným vyhovieť žalobe o zaplatenie vyúčtovanej ceny vodného a stočného. Pri uplatnených námietkach žalovanej súd posudzoval zmluvu aj v časti dohodnutej splatnosti faktúry i v časti dohodnutej fikcie doručenia faktúry. Mal za to, že takto dohodnutá fikcia doručenia tretím dňom po odoslaní faktúry je neplatnou, pretože spôsobuje v zmluvnom vzťahu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Toto má význam pre rozhodnutie o uplatnenom úroku z omeškania. Zo žalobcom vo faktúre uvedenej splatnosti preto súd prvého stupňa nevychádzal aj preto, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanej. Faktúra preukázateľne bola doručená žalovanej až v súdnom konaní spolu so žalobou a vydaným platobným rozkazom, čo bolo zrealizované 2.11.2010. Nasledujúci deň po obdŕžaní žalobného návrhu a platobného rozkazu, mohla žalovaná žalobcovi dlžnú sumu zaplatiť. Keďže sa tak nestalo, dňom 4.11.2010 sa dostala do omeškania. Preto až od tohto termínu súd prvého stupňa žalobcovi priznal úrok z omeškania, pritom však vychádzal z toho, že žalobca čiastočne pôvodne návrh v časti úrokoch z omeškania ponížil tak, že požadoval úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne. V čase, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, mohol byť žalobcovi priznaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Keďže však žalobca žiadal len 8,5% ročne, v takejto výške bol žalobcovi úrok z omeškania priznaný. Žalobca však uplatňoval úrok z omeškania už od 30.10.2007. Za čas od 30.10.2007 až do doby, kedy sa dlžná suma stala splatnou, žalobný návrh, pokiaľ sa týka uplatňovaných úrokov z omeškania, súd preto zamietol. Súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku premlčania. Ani od termínu splatnosti uvádzaného žalobcom vo vystavenej faktúre, t.j. od dátumu 29.10.2007 do podania žaloby na súd dňa 8.9.2010, neuplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota. V tejto lehote bol podaný žalobný návrh na súd, preto námietka premlčania je neakceptovateľná. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovanej, poukazujúcu na to, že v čase skončenia zmluvného vzťahu žalobca nepožadoval od žalovanej predmetný, skôr splatný dlh. V dohode o zániku zmluvy sa vyslovene uvádza, že predávajúcemu nezaniká právo fakturovať kupujúcemu vodné a stočné po dobu platnosti zmluvy o dodávke i vymáhať od neho pohľadávky, vrátane úrokov z omeškania.
Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že žalobca bol úspešný v konaní, preto mu súd priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za žalobcom zaplatený poplatok podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca na tento poplatok zaplatil 8,- eur, ale uplatnil si náhradu len 6,5 eur. Okrem toho žalobca uplatňoval aj náhradu za poštovné vo výške 1,- euro. Tento návrh je však neidentifikovateľný, preto mu súd túto náhradu poštovného nepriznal.
Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd kvalifikoval zmluvu, od ktorej žalobca odvádza uplatnené nároky ako zmluvu spotrebiteľskú. Sám pritom urobil záver o neplatnosti tej časti zmluvy, ktorá upravuje fikciu doručenia faktúry. Pre predmetnú vec je relevantným splatnosť nároku, ktorý žalobca v konaní uplatňuje. Má to vplyv na posúdenie možnosti uplatnenia nároku na súde, posúdenie uplatnenej námietky premlčania i omeškania dlžníka s plnením. Ustanovenia zmluvy o splatnosti faktúry sú neplatné. Lehota splatnosti faktúry sa viaže na skutočnosť, t. j. okamih, ktorý bol mimo dispozičnej sféry žalovanej. Nahradiť neplatne upravenú splatnosť dlhu aplikovaním § 563 Obč. zák. je v rozpore so zákonom a preukázaným skutkovým stavom. Žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanej. Podací hárok nepreukazuje ani len doručovanie nie doručenie. Podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je pritom faktúra daňový doklad. Žalobca žiadnym spôsobom nevyzval žalovanú na úhradu dlhu a v zmluve dojednané plnenie nemalo všetky náležitosti riadneho vyšpecifikovania okamihu splnenia dlhu. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti odôvodňujúcich vyhovenie návrhu. Žalovaná predložila súdu dôkaz, ktorým preukázala, že pri ukončení zmluvy žalobca vystavil žalovanej faktúru s ústnym vyjadrením, že uhradením predmetnej faktúry sú práva a povinnosti vysporiadané. Súd založil svoje rozhodnutie na
vyjadreniach a dôkazoch, o ktorých žalovaná nemala vedomosť, a ku ktorým sa tak nemohla vyjadriť. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 12.1.2012. Žalovaná sa tohto pojednávania nezúčastnila, pretože na jej strane došlo k omylu v dátume pojednávania, keď sa domnievala, že pojednávanie bude 18.1.2012. Napriek tomu dňa 12.1.2012 žalovaná poslala mailom ospravedlnenie neúčasti, a zároveň aj doplnenie dôkazového materiálu, ktorého prevzatie súd písomne potvrdil. Súd pojednávanie realizoval 12.1.2012 a 10.2.2012 vydal napadnutý rozsudok. Vyhodnotenie dôkazov bolo realizované v rozpore s ust. § 132 O.s.p.. Došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom odvolateľka poukazuje na ust. § 1 O.s.p., čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Žalovaná nesúhlasí ani s výrokom o náhrade trov konania. Poukazuje aj na to, že žalobcovi nemožno priznať náhradu trov vzniknutých v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme. Žiada preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že sa žaloba v celom rozsahu zamieta a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca musel pristúpiť k vymáhaniu neuhradeného dlhu súdnou cestou, pretože doteraz nebola istina zo strany žalovanej uhradená. Súd prvého stupňa rozhodoval na základe predložených dôkazov a jeho rozhodnutie žalobca považuje za vecne správne. Žiada preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd najskôr uznesením č. k. 14Co/36/2012-108 zo 16.10.2012 vrátil vec súdu prvého stupňa na odstránenie prekážok brániacich mu v prejednaní podaného odvolania. Na dôvody označeného rozhodnutia odkazuje odvolací súd aj v tomto svojom rozhodnutí.
Následne súd prvého stupňa opravným uznesením č. k. 15C/234/2010-113 z 5.6.2013 opravil úvodnú časť rozhodnutia i dátum vyhlásenia rozsudku na správne 12.1.2012. Poukázal na postup podľa § 164 O. s. p. i na pokyn, ktorý mu dal odvolací súd vo svojom uznesení zo 16.10.2012 č. k. 14Co/36/2012-108.
Uznesením 15C/234/2010-114 z 5.6.2013 vyzval súd prvého stupňa žalovanú, aby upresnila v akom rozsahu napadá rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa 3.7.2013, žalovaná upresnila, že jej odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené i proti výroku nahradiť trovy konania. V týchto výrokoch žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a žiada zaviazať aj žalobcu nahradiť jej trovy konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na odpoveď žalovanej na výzvu súdu prvého stupňa na upresnenie rozsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že pri nenapadnutí rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch o čiastočnom zastavení konania i o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol oprávnený ani povinný v týchto odvolaním nenapadnutých výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O. s. p.). Po preskúmaní napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených zásad odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa žaloby doručenej elektronicky súdu prvého stupňa 8.9.2010 (potvrdenie na č. l. 7 spisu) i podľa jej príloh je nepochybným, že žalobca proti žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie vodného za dodávku vody z verejného vodovodu na odbernom mieste v K.. XX za čas od 16.8.2006 do 10.10.2007. Za uvedené obdobie bolo množstvo vody dodávanej žalovanej verejným vodovodom zistené určeným meradlom - vodomerom č. 7702071 celkom v množstve 124 m3. Podľa faktúry, ktorá je prílohou žaloby č. 2110484921 sa žalovanej účtovala za dodané množstvo 124 m3 cena celkom 4.412,- Sk (124 x 29,90 = 3.707,60 + zvýšenie o DPH, t. j. o sumu 704,40 Sk).
Obsah spisu svedčí nepochybne aj o tom, že súd prvého stupňa účastníkov konania poučil o dôkaznej povinnosti. Doručil im aj uznesenie 15C/234/2010-34 z 2.12.2010 obsahujúce aj poučenie podľa § 120 ods. 1, 4 O. s. p.. Žalovaná toto uznesenie prevzala 10.12.2010.
Z obsahu obrany žalovanej pred súdom prvého stupňa i v podanom odvolaní nevyplýva, že by spochybňovala to, že od 16.8.2006 do 10.10.2007 nebola odberateľkou vody z verejného vodovodu na odbernom mieste v K.. Nenamieta ani to, že množstvo zistené odpočtom na určenom meradle (§ 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 397/2003 Z. z.) s číslom 7702071 bolo zistené 10.10.2007. Sama žalovaná predložila súdu ďalšie dôkazy, najmä faktúru za nasledujúce merané obdobie od 11.10.2007 do 8.10.2008, z ktorého vyplýva, že aj v nasledujúcom období bolo merané množstvo tým istým meradlom (vodomerom s tým istým číslom). Faktúru č. 2011618579 žalovaná doručovala súdu aj s dokladom o úhrade ceny (1.104,50 Sk) účtovanej touto faktúrou podľa podacieho lístku od poštového peňažného poukazu zo dňa 10.11.2008. Ak žalovaná nebrojila proti skutkovým tvrdeniam, že bola odberateľkou vody z verejného vodovodu od 16.8.2006 do 10.10.2007, úspech jej obrany v konaní závisel od toho, či splnila povinnosť zaplatiť dodávateľovi vody z verejného vodovodu vodné. Z ust. § 28 ods. 3, 5 zák. č. 442/2002 Z. z. (citovaný súdom prvého stupňa v dôvodoch jeho rozhodnutia) vyplýva totiž právo dodávateľa na vodné proti odberateľovi už vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Dôkazy, ktoré žalovaná v tomto smere súdu prvého stupňa predložila, nemožno uznať za také, že by svoju povinnosť zaplatiť vodné splnila. Nemôže byť takýmto dôkazom ani dohoda o zániku zmluvy o dodávke vody. Súd prvého stupňa správne z obsahu aj tejto listiny vyhodnotil, že zánik zmluvy nie je spojený s tým, že by zanikli aj práva dodávateľa na splnenie povinnosti súvisiacej s dodávkou vody za predchádzajúce obdobia.
Podané odvolanie zdôrazňuje skutočnosti týkajúce sa vystavenia a doručenia predmetnej faktúry žalovanej. Zo zmluvy č. VVS-PO10480/2005 vyplýva, že účastníci upravili v čl. 3.3 aj to, že podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad- faktúra. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozhodnutia zaoberal aj skutočnosťami o doručovaní tejto faktúry. Odvolaciemu súdu neprichodí už pri absencii podania odvolania samotným žalobcom robiť iné závery o účinkoch doručenia tejto faktúry len také, aké urobil súd prvého stupňa v súvislosti s doručením tejto faktúry spolu s platobným rozkazom i žalobným návrhom po začatí tohto konania. Za každých okolností však treba mať na zreteli už vyššie označené ustanovenie § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z. z., ktoré upravuje právo dodávateľa na vodné už vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Za takéhoto stavu námietky žalovanej o doručení, či nedoručení predmetnej faktúry sú už z pohľadu povinnosti žalovanej zaplatiť vodné bez právneho významu. Ak množstvo odobranej vody bolo určené a zistené 10.10.2007 a žaloba bola preukázateľne podaná na súde prvého stupňa dňa 8.9.2010, nemôže byť nárok uplatňovaný v tomto konaní premlčaný. Ak by aj premlčacia doba plynula už od spomenutého odpočtu na meradle, tak do podania žalobného návrhu na súd nemohla uplynúť premlčacia doba 3-ročná v zmysle ust. § 101 Obč. zák., na ktorú odkázal prvostupňový súd. Ak žalovaná namietala skutočnosti, ktoré by sa odvíjali od doručenia následne vyhotovenej faktúry, tak aj pri takejto alternatíve by neskoršie vystavovanie a doručovanie faktúry nemohlo privodiť stav, že by sa táto lehota do podania žalobného návrhu nebola dodržala.
Nedôvodnou je aj námietka žalovanej o prejednaní veci na pojednávaní dňa 12.1.2012 v jej neprítomnosti. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej i ňou splnomocnenej zástupkyni preukázateľne doručené ešte 19.11.2011, o čom svedčia doručenky pripojené pri č. l. 80 spisu. Do 12.1.2012 nebolo súdu prvého stupňa doručené podanie, ktorým by žalovaná alebo jej splnomocnená zástupkyňa oznamovali prvostupňovému súdu, že im v účasti na pojednávaní bráni prekážka, pre ktorú žiadajú toto pojednávanie odročiť. Neúčasť žalovanej alebo jej zástupkyne na pojednávaní zavinená len ich „omylom“ o termíne pojednávania nemôže byť posúdená ako vada v postupe súdu prvého stupňa, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal splnené podmienky preto, aby v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov. Skutkové závery privodené súdom prvého stupňa nesvedčia o tom, že by súd bol realizované listinné dôkazy vyhodnotil v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 132 O. s. p.. Tak, ako je už uvedené vyššie, obsah podaného odvolania sa venuje predovšetkým vytýkaným procesným pochybeniam. Procesné pochybenia, ktoré zistil odvolací súd a ktoré vytkol súdu prvého stupňa v rámci uznesenia 14Co/36/2012-108 boli následným postupom súdu prvého stupňa odstránené. Odvolací súd mal pri tom
na zreteli aj to, že pre jeho rozhodnutie sú relevantné len také vady v procesnom postupe súdu prvého stupňa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu sa žiada opätovne poukázať na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní nespochybňuje odber vody v predmetnom období a jej argumentácie o tom, že vodné zaplatila z ňou produkovaných skutočností a dôkazov nevyplynuli. Záver o splatnosti tohto vodného bol vyvodený súdom prvého stupňa „v prospech“ žalovanej. Žalovanou produkované odvolacie dôvody nemôžu privodiť zhoršenie jej postavenia na základe len ňou podaného odvolania. Preto aj vo výroku o úrokoch z omeškania je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa správne.
Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa o priznaní istiny i úrokov z omeškania potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd konštatuje, že procesný výsledok privodený súdom prvého stupňa vo veci samej svedčí o tom, že žalobca bol v konaní so svojim uplatneným nárokom len čiastočne, resp. v nepomernej časti neúspešný. Za takéhoto stavu podľa § 142 ods. 3 O. s. p. patrí žalobcovi nárok aj na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že medzi trovy patria trovy zaplateného súdneho poplatku za podaný žalobný návrh, ale aj trovy zaplateného súdneho poplatku v zmysle položky č. 20a Sadzobníka za vyhotovenie listín v súvislosti s elektronickým podaním. Pri viazanosti podaným návrhom na priznanie náhrady trov konania súd prvého stupňa správne zaviazal žalovanú k zaplateniu náhrady trov vo výške 23,- eur. Aj trovy súvisiace s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme sú trovami účastníka, ktoré je treba vyhodnotiť ako náklady účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práva. Odvolaciu námietku na nepriznanie týchto nákladov nemožno preto vyhodnotiť za dôvodnú. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná. Žalobca úspešný v odvolacom konaní návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodal, preto odvolací súd pri postupe podľa
§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.