Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-130-2009.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/130/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávnenej: S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., v zast.: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., Ul. M. R. Štefánika č. 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti povinnému: ABB - LAS, s.r.o., Podlavická cesta č. 31, Banská Bystrica, IČO: 36 368 334, v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora Františka Radza pod č. EX 232/09 o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd ukladá oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 50,13 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 27.01.2014 podal súdny exekútor na Okresný súd Dolný Kubín návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., keďže v rámci vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný (voči ktorému sú vedené dve exekúcie) nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné vymáhaný nárok uhradiť, nevykonáva žiadnu činnosť a v mieste sídla sa nezdržiava. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 50,97 € podľa pripojenej špecifikácie.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.).
Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu vykonávania exekúcie, ktoré preukazujú nemajetnosť povinného, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej výške 50,97 € (odmena = 33,19 €; náhrada hotových výdavkov = 11,- €; DPH 20% z odmeny a poplatku banke = 6,78 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z úhrady za poštovné vo výške 10,30 € a poplatku banke vo výške 0,70 €.
V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Ex. por.).
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky).
Súd v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v požadovanej výške 33,19 €.
Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 10,30 €, keďže z pripojeného exekučného spisu č. EX 232/09 vyplýva, že súdny exekútor takéto náklady na poštovné vynaložil. Súdny exekútor totiž doručoval prostredníctvom pošty počas exekučného konania v roku 2009 dve doporučené zásielky, štyri doporučené zásielky do vlastných rúk a dve doporučené zásielky do vlastných rúk s opakovaným doručením a v roku 2010 jednu doporučenú zásielku a jednu doporučenú zásielku vo vlastných rúk s opakovaným doručením. Súd má za to, že suma uplatnená súdnym exekútorom (10,30 €) je v súlade s tzv. poštovým poriadkom. Súd pritom prihliadol aj na pomerné krátenie poštovného za štyri doporučené zásielky (do vlastných rúk) doručované v roku 2009, ktoré doručoval vo viacerých (dvoch až štyroch) exekučných konaniach jednou zásielkou.
Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poplatok banke vo výške 0,70 €, keďže súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní.
Pri priznávaní DPH 20% súd napokon postupoval v súlade s návrhom súdneho exekútora, keď mu priznal DPH 20% z odmeny. Súd totiž nemôže priznať súdnemu exekútorovi viac, ako si tento uplatnil vo svojom návrhu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena (§ 14 ods. 1 vyhlášky) 33,19 €
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky):
o náhrada poštovného 10,30 €
- DPH 20% z odmeny (196 Ex. por.) 6,64 €
SPOLU: 50,13 €
Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. uložil oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekučného konania zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekučného konania, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bola oprávnená zaviazaná na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie.
Trovy exekúcie je oprávnená povinná uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonateľných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.