Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_0T-147-2013.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/147/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. E. E., D.. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. U., nar. XX.XX.XXXX v Michalovciach, trvale bytom Michalovce, H. XXXX/XX, invalidný dôchodca,
u z n á v a sa v i n n ý m
- z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zákona,
p r e t o ž e
dňa 17.9.2013 o 22.30 h v Michalovciach, po ulici Kuzmányho smerom na ulicu M.R. Štefánika viedol osobné motorové vozidlo zn. E. V., EČ MI 441 BJ, s ktorým následne odbočil na ulicu M.R.Štefánika, kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou. Pri kontrole bol obžalovaný G. U. ako vodič vyzvaný policajnou hliadkou k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, pričom túto po prvotnom súhlase následne bezdôvodne odmietol a taktiež sa bezdôvodne odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom krvi, alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
t e d a
- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, za to sa odsudzuje
Podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 37 písm.m, 38 ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1,3 Tr.zák. k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 72 (sedemdesiatdva) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na obvineného G. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Tr.zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný G. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, pričom je pravdou, že kritického dňa bol bezdôvodne zastavený už druhýkrát policajnou hliadkou aj s majákmi, v blízkosti svojho bydliska, medzi bytovkami na ul. Štefánikovej. Na otázku policajta, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške uviedol, že áno, avšak policajti nemali prístroj na meranie alkoholu a preto zavolali inú hliadku, po príchode ktorej mu začalo byť zle a z toho dôvodu odmietol vykonať dychovú skúšku a nepamätá sa, či sa ho policajti pýtali aj na súhlas s odberom krvi. Následne ho policajti zobrali na oddelenie polície a potom zavolali záchranku. Záverom uviedol, že policajti ho prenasledujú.
Svedok Mgr. G. T. - policajt vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa mal s kolegom službu, pričom videl prichádzať po ceste auto červenej farby, ktoré bezdôvodne zastavilo na križovatke a následne odbočilo bez smerovky, a preto zapol svetelné znamenie - maják, bez zvukového zapnutia len so zapnutím stopky na aute a po zastavení obžalovaného mu tento odmietol predložiť doklady, pričom telefonoval a oznámil svedkovi, že volá jeho nadriadenému, potom mu doklady predložil, avšak následne sa obžalovaný odmietol podrobiť dychovej skúške a preto bol poučený, že sa tým dopúšťa trestného činu a na ďalšiu otázku, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške reagoval záporne a preto bol predvedený na obvodné oddelenie, kde sa začal sťažovať na zdravotné problémy, preto bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc, bol prevezený na interné oddelenie do nemocnice a po následnom prepustení bol znova predvedený na policajné oddelenie. Svedok pripustil, že obžalovaný najprv mohol súhlasiť s dychovou skúškou, avšak jednoznačne uviedol, že nie je pravdou, aby obžalovaný sa sťažoval na zdravotné problémy na mieste kontroly, ale sťažovať sa začal až po predvedení na obvodné oddelenie.
Svedok G. K. - policajt vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa vykonával hliadkovú službu s veliteľom vozidla Mgr. T., ktorý ho upozornil na podozrivú jazdu obžalovaného, pričom po zastavení vozidla vyšiel z vozidla svedok T. a svedok K. vyšiel z vozidla, vidiac ako obžalovaný hľadal doklady, pričom obžalovaný najprv súhlasil s vykonaním dychovej skúšky, avšak po príchode druhej hliadky s prístrojom na meranie alkoholu odmietol sa podrobiť dychovej skúške aj napriek upozorneniu kolegu, že sa dopúšťa trestného činu a opakovanej výzve kolegu T. a následne bol obžalovaný eskortovaný na obvodné oddelenie, kde sa začal sťažovať na zdravotné problémy, a preto bola zavolaná rýchla zdravotná služba. Svedok jednoznačne uviedol, že obžalovaný sa začal sťažovať na zdravotné problémy až na obvodnom oddelení.
Zo záznamu polície o skutku na úseku cestnej dopravy vyplýva, že obžalovaný sa odmietol na základe výzvy polície podrobiť dychovej skúške, na základe čoho mu bola zakázaná ďalšia jazda. Z vyjadrenia obžalovaného na tomto zázname vyplýva len tá skutočnosť, že nesúhlasí so sledovaním a šikanovaním jeho osoby.
Z lekárskej správy NsP Michalovce vyplýva, že obžalovaný môže byť umiestnený v cele policajného zaistenia.
Z lekárskych správ predložených obhajobou vyplývajú lekárske diagnózy, na ktoré sa lieči obžalovaný.
Z predloženej sťažnosti, resp. trestného oznámenia na príslušníkov polície vyplýva, že obžalovaný v minulosti sa sťažoval na postup polície voči jeho osobe.
Z uznesenia Ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby Košice z XX.X.XXXX vyplýva, že oznámenie obžalovaného pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. na príslušníkov polície pre dva skutky bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197 ods. 2 Tr.por. .
Obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, je invalidným dôchodcom. Doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, z toho v posledných desiatich rokoch trikrát a to rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 2T XX/XXXX z XX.X.XXXX, právoplatného toho istého dňa, pre prečin podľa § 289 ods. 1 písm.b/ Tr.zák. k peňažnému trestu v sume 300 €, zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jedného roka a taktiež trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T XX/XXXX, právoplatného X.XX.XXXX pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov, zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. XT/XX/ XXXX zo XX.X.XXXX v spojení s uznesením KS v Košiciach sp.zn. XTo/XX/XXXX zo XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr.zák. k peňažnému trestu v sume 300 € a zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 14 mesiacov.
Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr.por. dospel k jednoznačnému záveru, že vykonaným dokazovaním kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní prokurátor preukázal u obžalovaného naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. po objektívnej aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný sa bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej skúške a ďalšiemu vyšetreniu, za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený návykovou látkou a po subjektívnej stránke sa jedná o priamy úmysel zo strany obžalovaného podľa § 15 písm.a/ Tr.zák..
Obžalovaný G. U. je zo spáchania prečinu jednoznačne usvedčovaný svedeckými výpoveďami policajtov Mgr. G. T. a G. K., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že obžalovaný po prvotnom súhlase následne bezdôvodne odmietol vykonanie dychovej skúšky na požitie alkoholu a k obrane obžalovaného, že to urobil len z dôvodu zdravotných ťažkostí uviedli, že nie je pravdou, aby sa sťažoval na zdravotné problémy pri vykonávaní kontroly, ale na tieto svoje problémy sa začal sťažovať až po predvedení na policajné oddelenie, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na záznam polície pri vykonávaní kontroly dychovej skúšky, kde z vyjadrenia obžalovaného vôbec nevyplýva, aby sa sťažoval na zdravotné problémy, ale len poukazuje na to, že je prenasledovaný políciou, na základe čoho je zrejmé, že v uvedenom prípade sa jedná len o účelovú obranu zo strany obžalovaného, ktorú jednoznačne vyvrátili vypočutí svedkovia policajti. Súd považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že samotný prvotný súhlas na vykonanie dychovej skúšky nemá žiadny vplyv na posúdenie konania obžalovaného ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák., keďže následne, keď už bolo potrebné túto dychovú skúšku vykonať, obžalovaný ju bezdôvodne odmietol a týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty predmetného prečinu.
Na základe vyššie vykonaných dôkazov súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného a jeho vinu zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.zák. považoval za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázanú.
Súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením §§ 34, 36,37,38 Tr.zák. s tým, že prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, s tým, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný pre takýto trestný čin rozsudkom z 22.3.2010 a následne bol dokonca dvakrát odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d/ Tr.zák. v súvislosti s riadením motorového vozidla napriek súdnemu zákazu, z čoho je zrejmé, že obžalovaný sa opätovne dopustil trestnej činnosti, pre ktorú už bol aj v minulosti odsúdený, na základe čoho uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov v druhej polovici trestnej sadzby v trvaní 72 mesiacov, pričom sa dopustil trestného činu v súvislosti s riadením motorového vozidla.
Takto uložený trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol v budúcnosti riadny život a nedopúšťal sa žiadnej ďalšej trestnej činnosti,
čím bude splnený účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie a taktiež bude takýto trest dostatočne odradzujúco pôsobiť na ďalších členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti, čím bude splnený účel aj z hľadiska generálnej prevencie.
S poukázaním na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.