Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-252-2013.pdf
PDF · 121.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľov v l. rade G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. X, R., v 2. rade A. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. X, R., v 3. rade G. L., U.. XX.XX.XXXX,R. D. E. G. X, R., v 4. rade G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. X, R., v 5. rade G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. X, R., navrhovatelia v 3. až 5. rade zastúpení Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Madácha 2, Veľký Krtíš, proti odporcom v 1. rade IF Skadeforsikring NUF, Drammensveien 264, Oslo, Nórsko, IČO: 981 290 666, v 2.rade AVUS International, spol. s r.o., Mliekarenská 13, Bratislava, IČO: 35 863 137, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Udvarosom, AK Detvai Ludik Malý Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd nepriznáva odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 16.09.2013, doplneným písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013 sa navrhovatelia voči odporcom domáhali zaplatenia a to 240.000,- € navrhovateľovi v 1. rade, 280.000,- € navrhovateľke v 2. rade a 230.000,- € každému z navrhovateľov v 3.-5. rade z titulu nemajetkovej ujmy. Navrhovatelia uviedli, že v dôsledku autonehody bol navrhovateľ v 1. rade dokaličený na celý život, nemôže sa venovať deťom tak ako predtým, má problémy udržať stabilitu po zranení kolena, je invalidný na 75% a nevie sa postarať o rodinu. Navrhovateľka v 3. rade má následkom ťažkého šoku poruchu sústredenosti a ťažkú depresiu. Navrhovateľom v 4. a 5. rade bolo ublížené nie fyzicky ale psychicky, bolo zasiahnuté krutým spôsobom do ich životov, bola ohrozená ich bezpečnosť. Navrhovateľka v 2. rade stratila možnosť sa zamestnať ako ťažko depresívna a invalidná na 75%. Navrhovateľka v 2. rade sa zároveň v dôsledku nehody nemohla zúčastniť pohrebu matky, ktorá podľahla ťažkej chorobe dňa 26.01.2011.
Navrhovateľka v 2. rade ďalej uviedla, že podľa § 4 odsek 6 a § 2 písm. o) zákona č. 381/2001 Z. z. povinné zmluvné poistenie vinníka v tomto prípade kryje nemajetkovú ujmu a § 4 odsek 2 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je možné použiť pre toto odškodnenie. Navrhovateľka v 2. rade mala za to, že bola preukázaná priama súvislosť autonehody a poškodenia zdravia, keď zárobková činnosť navrhovateľa v 1. rade bola znížená vo výške 70% za psychické poškodenie a o 5% za trvalé poškodenie pravej dolnej končatiny a vinník autonehody bol odsúdený za ťažké ublíženie na zdraví. Navrhovateľka taktiež uviedla, že motorové vozidlo, v ktorom sa viezli a v ktorom došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľov nebolo v ich vlastníctve a mali ho požičané od svokra G. L., U.. XX.XX.XXXX, ktorému bola vyplatená škoda v sume 471,- eur za zničené auto.
Súd uznesením zo dňa 02.12.2013, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX ustanovil navrhovateľom v 3.-5. rade opatrovníka pre maloleté deti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. L., v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníka navrhovateľov v 3.-5. rade, ktorý sa na pojednávanie nariadené na 13.02.2014 nedostavil, hoci bol riadne predvolaný a svoju neúčasť ničím neospravedlnil.
Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili, žiadali aby súd návrh zamietol, pričom uviedli, že dňa 18.09.2010 došlo na križovatke cesty 1. triedy I/76 a cesty 3. triedy III/0661 v blízkosti obce D., O. M. k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel navrhovateľ v 1. rade ako vodič motorového vozidla zn. Škoda favorit, EČ: R. XXXKP zranenie dolnej končatiny. V zmysle právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 10.12.2010, č.k. XT/XXX/XXXX bola uvedená dopravná nehoda zavinená G. R., štátnym občanom Tureckej republiky, s trvalým pobytom v Nórsku. V predmetnom rozhodnutí súd uložil škodcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi v 1. rade ako poškodenému náhradu škody vo výške 450,- eur. Motorové vozidlo, zn. Mercedes, EČ: N., ktoré viedol škodca, bolo povinne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade konal v mene a na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov, pričom si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poverenia udeleného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Odporcovia mali za to, že navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade boli vyplatené všetky uplatnené a preukázané oprávnené nároky v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je oprávneným nárokom podľa zákona č. 381/2001 Z. z. voči odporcovi v 1. a 2. rade. Odporcovia argumentovali tým, že nie sú pasívne legitimovaným subjektom v danom prípade a uviedli, že pasívna vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom konkrétnej zákonom ustanovenej povinnosti. Podľa § 24 ods.2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytuje kancelária z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje režim zelenej karty.
Odporcovia mali za to, že Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná poskytnúť poškodenému oprávnené a preukázané nároky, nie odporca v 1. rade a ani odporca v 2. rade. Odporca v 2. rade nemá v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. postavenie poisťovateľa ani iného subjektu, ktorý by bol povinný nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Odporca v 2. rade bol len povereným subjektom podľa ustanovenia § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. na prešetrenie a likvidáciu poistnej udalosti v mene Slovenskej kancelárie poisťovateľov a na vyporiadanie náhrady škody. Týmto poverením sa na neho nepreniesla žiadna povinnosť v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.. Odporcovia považovali nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nedôvodný, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv nie je predmetom náhrady z povinného zmluvného poistenia v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzických osôb môže byť výlučne vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil vznik predmetnej škodovej udalosti. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla a teda aj poisťovateľa na základe analogického použitia ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka nie je v danom prípade daná. Navyše prevádzkovateľ motorového vozidla v čase vzniku predmetnej škodovej udalosti motorové vozidlo neviedol a nemohol a nemohol byť priamym pôvodcom údajného zásahu do osobných práv navrhovateľov. Odporcovia ďalej uviedli, že navrhovatelia svoje nároky bližšie nešpecifikovali, neuviedli konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa každého navrhovateľa osobitne, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do ich osobnostných práv. Odporcovia zdôraznili, že nakoľko medzi protiprávnym konaním škodcu, resp. škodovou udalosťou a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka neexistuje priama príčinná súvislosť, nie je splnená jedna zo základných podmienok pre prípadné priznanie nároku z povinného zmluvného poistenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Levice zo dňa 10.12.2010, sp. zn. XT/XXX/XXXX, listom odporcu v 2. rade zo dňa 16.08.2013, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 31.01.2013, listom odporcu v 2. rade
zo dňa 14.06.2013, listom odporcu v 2. rade zo dňa 14.06.2013, listom odporcu v 2. rade zo dňa 26.06.2013, oznámením o poverení zo dňa 02.02.2011, lekárskym záznamom zo dňa 15.11.2010 detskej psychiatričky G.. Y. A., technickým preukazom vozidla s evidenčným číslom R. XXXKP, odborným posudkom o invalidite navrhovateľa v 1. rade, odborným posudkom o invalidite navrhovateľky v 2. rade ako aj výsluchom navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
Z trestného rozkazu zo dňa 10.12.2010, sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že obvinený G. R. bol uznaný vinným, že dňa 18.09.2010 o 10.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo s evidenčným číslom N. XXXXX po ceste III/0661 označenej dopravnou značkou "vedľajšia cesta" medzi Veľkým Krtíšom a Slatinou, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedal prednosť v jazde osobnému
motorovému vozidlu s evidenčným číslom R. XXXKP idúcemu po hlavnej ceste I/76 v smere od Veľkého Krtíša na obec Slatina, následkom čoho v križovatke tejto cesty v blízkosti obce Plášťovce, okres Levice došlo k ich zrážke, pri ktorej utrpel navrhovateľ v 1. rade zranenie, a to zlomeninu jabĺčka vpravo s posunom s dobou liečenia od 18.09.2010 až do vydania trestného rozkazu s obmedzením hybnosti pravého kolena, čím obvinený z nedbanlivosti inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 16.08.2013 súd zistil, že odporca v 2. rade oznámil navrhovateľke v 2. rade, že ňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nespadá pod nároky, ktoré by bolo možné v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nahradiť.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.01.2013 súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom dňa 02.08.2012 so záverom, že bol uznaný invalidný s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2010. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75%.
Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 14.06.2013 súd zistil, že odporca v 2. rade oboznámil navrhovateľa v 1. rade so skutočnosťou, že Slovenská kancelária poisťovateľov poverila dňa 02.02.2011 odporcu v 2. rade došetrením a vybavením predmetnej záležitosti ako korešpondenta odporcu v 1. rade. Po došetrení bola dňa 07.04.2011 navrhovateľovi v 1. rade poukázaná náhrada škody za zničené motorové vozidlo vo výške 471,- €. Na základe lekárskych posudkov bolo poskytnuté plnenie za bolestné 1.192,- € a za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.538,- €. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia činila 850 bodov x 15,72 eur, t.j. 13.362,- €, z čoho bol navrhovateľovi v 1. rade dňa 19.12.2012 poukázaný preddavok vo výške 8.000,- € a dňa 08.01.2013 doplatok 5.362,- €.
Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 14.06.2013 adresovaného navrhovateľke v 2. rade súd zistil, že odporca v 2. rade oboznámil navrhovateľku v 2. rade so skutočnosťou, že Slovenská kancelária poisťovateľov poverila dňa 02.02.2011 odporcu v 2. rade došetrením a vybavením predmetnej záležitosti ako korešpondenta odporcu v 1. rade. Na základe lekárskych posudkov bolo navrhovateľke v 2. rade poskytnuté plnenie za bolestné 224,- €. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia činila u navrhovateľky 850 bodov x 15,72 eur, t.j. 13.362,- €, z čoho bol navrhovateľke v 2. rade dňa 19.12.2012 poukázaný preddavok vo výške 8.000,- € a dňa 08.01.2013 doplatok 5.362,- €.
Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 26.06.2013 súd zistil, že odporca v 2. rade uznal navrhovateľovi v 1. rade náhradu ušlého zisku za dobu počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 2.395,33 €.
Z oznámenia o poverení zo dňa 02.02.2011 súd zistil, že Slovenská kancelária poisťovateľov poverila odporcu v 2. rade došetrením škodovej udalosti a vysporiadaním oprávnených nárokov poškodeného (navrhovateľa v 1. rade) za škodu spôsobenú prevádzkou
cudzozemského motorového vozidla vodičom (G. R.), ktorému nevznikla pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie.
Z lekárskeho záznamu zo dňa 15.11.2010 detskej psychiatričky G.. Y. A. súd zistil, že u navrhovateliek v 3. a 4. rade bol zistený stav po prežitom psychickom šoku pri autohavárii, následné úzkostné stavy a poruchy spánku.
Z technického preukazu vozidla s evidenčným číslom R. XXXKP súd zistil, že majiteľom poškodeného vozidla bol G. L., U.. XX.XX.XXXX, otec navrhovateľa v 1. rade.
Z odborného posudku o invalidite navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že u navrhovateľa bola zistená recidivujúca depresívna porucha s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% a zlomenina predkolenia s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 5%.
Z odborného posudku o invalidite navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že u navrhovateľky boli zistené depresívne epizódy a reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%.
Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že k dopravnej nehode došlo 18.09.2010 o 10.00 hod.. Vinníkom dopravnej nehody bol vodič G. R., občan Turecka, ktorý navrhovateľovi nedal prednosť na svojom vozidle zn. Mercedes. Navrhovateľ v 1. rade pri dopravnej nehode utrpel zranenie, zlomeninu pravého jabĺčka kolena, následkom čoho bolo obmedzenie hybnosti kolena a priznanie plného invalidného dôchodku. G. R. bol Okresným súdom Levice uznaný vinným a zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody 450 eur, ktorá nebola navrhovateľovi doteraz uhradená. Navrhovateľka v 2. rade mala pri dopravnej nehode narazenú sánku a vyskočené rameno. Dopravnú nehodu riešili policajti a otec navrhovateľa s jeho bratom riešili oznámenie poistnej udalosti poisťovni UNION, v ktorej mal otec jeho auto poistené. Otec navrhovateľa s jeho bratom poistnú udalosť vybavovali aj cez Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá poverila odporcu v 2. rade ako likvidačného zástupcu likvidácie poistnej udalosti, ktorá to riešila len vo vzťahu k otcovi navrhovateľa. Otcovi navrhovateľa bolo vyplatené plnenie z poistnej udalosti za zničené auto, čo išlo na jeho účet. Navrhovateľovi prišlo plnenie zo škody na zdraví od odporcu v 2. rade 2280 €, za sťaženie spoločenského uplatnenia 8000 €, doplatok za sťaženie spoločenského uplatnenia 5362 € a ušlý zisk počas pracovnej neschopnosti 2395,33 €.
Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že navrhovateľka v motorovom vozidle sedela vzadu s mladším synom a mladšou dcérou. Navrhovateľka nevidela ako došlo k dopravnej nehode, lebo keď navrhovateľ v 1. rade povedal, že búrajú chytila deťom hlavy a zároveň odpadla. Navrhovateľka mala pri dopravnej nehode narazené plece, poškodené puzdro palca, otras mozgu a utrpela šok. Invalidný dôchodok jej bol priznaný pre diagnózu posttraumatická stresová porucha. Navrhovateľka v 4. rade utrpela pri dopravnej nehode len
šok, nebola zranená a navrhovateľ v 5. rade tiež nebol zranený, bol ešte malý, tak to tak nevnímal, len v súčasnosti je obmedzený v tom, že si s navrhovateľom v 1. rade nemôže zahrať futbal. Navrhovateľke v 2. rade odporca v 2. rade vyplatil za škodu na zdravý 224 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia raz 8000 € a doplatok 5362 €. Navrhovateľka v 3. rade mala pri dopravnej nehode nakusnutý jazyk a od odporcu v 2. rade dostala odškodnenie 126 €.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba,
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,
c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť,
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1,
e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,
f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví26a) alebo usmrtenie,
g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné evidenčné číslo6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac)
3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona č. 318/2001 Z. z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na každého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c), plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia jeho písmena a) z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne
nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník. V Občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady škody (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Keďže Zákon č. 381/2001 Z. z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Naproti tomu, pojem "nemajetkovej ujmy v peniazoch" za zásah do osobnostných práv je upravený v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť (dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať. Medzi týmito dvomi inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny.
Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do
osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľov v 1. až 5. rade nie je dôvodný. V konaní bolo nesporné, že dňa 18.09.2010 o 10.05 hod. došlo na križovatke cesty 1. triedy I/76 a cesty 3. triedy III/0661 v blízkosti obce Plášťovce, okres Levice k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel navrhovateľ v 1. rade ako vodič motorového vozidla zn. Škoda favorit, EČ: R. XXXKP zranenie, a to zlomeninu jabĺčka vpravo s posunom. V zmysle právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 10.12.2010, č.k. XT/ XXX/XXXX bola uvedená dopravná nehoda zavinená G. R., štátnym občanom Tureckej republiky, s trvalým pobytom v Nórsku. Motorové vozidlo, zn. Mercedes, EČ: N., ktoré viedol vinník nehody, bolo povinne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 1. rade. Slovenská kancelária poisťovateľov poverila odporcu v 2. rade došetrením škodovej udalosti a vysporiadaním oprávnených nárokov poškodeného (navrhovateľa v 1. rade) za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom (G. R.), ktorému nevznikla pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie. Navrhovatelia v 1. až 5. rade argumentovali tým, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k porušeniu ich osobných a rodinných práv v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 1. rade ako poisťovni a odporcovi v 2. rade ako korešpondentovi odporcu v 1. rade. Súd dospel k záveru, že odporca v 2. rade nemohol byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide, keďže nemá postavenie poisťovateľa v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. ani postavenie subjektu v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.. Odporca v 2. rade bol povereným subjektom v súlade s § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. na základe čoho bol povinný prešetriť likvidáciu poistnej udalosti a vyporiadať náhradu škody. Poverenie však nezakladalo povinnosť nahradiť poškodeným náhradu škody. Súd mal ďalej za to, že subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne len pôvodca zásahu (v tomto prípade vodič). Z toho dôvodu odporca v 1. rade ako poisťovňa, u ktorej bolo vozidlo škodcu poistené nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v prípadnom spore a nemôže byť zodpovedný podľa § 13 Občianskeho zákonníka, a to ani solidárne s iným zodpovedným subjektom (vodičom). Odporca v 1. rade, ako poisťovňa, ktorý bol len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľov. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je odporca v 1. rade preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľov v 1. až 5. rade zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods.1 O. s. p.. Odporcovia v 1. a 2. rade boli voči navrhovateľom v 1. až 5. rade v konaní úspešní, avšak súd im náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľom nepriznal. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, tzn. neprizná ich v konaní úspešnému účastníkovi. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu prihliadnuť k osobitostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri svojom rozhodovaní vzal súd do úvahy najmä skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú fyzickými osobami u ktorých bol v dôsledku dopravnej nehody ( zavinenej vodičom vozidla, zn. Mercedes, EČ: N., ktoré bolo povinne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 1. rade) zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v dôsledku čoho sú obaja invalidnými dôchodcami. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa starajú o ich 3 nezaopatrené maloleté deti (navrhovateľov v 3. až 5. rade) ktoré boli taktiež účastníkmi nehody, nemajú žiadne príjmy. U navrhovateľov v 3. a 4. rade bol v dôsledku predmetnej autohavárie zistený stav po psychickom šoku po autohavárii a je u nich nutná psychiatrická liečba. Súd ďalej zobral do úvahy aj majetkové a finančné pomery v konaní úspešných odporcov, ktorí sú stabilnými spoločnosťami
pôsobiacimi v oblasti poisťovníctva. S poukazom na okolnosti prípadu ako aj na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť trovy konania by hlboko zasiahla do majetkovej situácie navrhovateľov a nepriznanie náhrady trov konania odporcom by len minimálne ovplyvnilo finančnú situáciu odporcov, ktorý už z výkonu ich podnikateľskej činnosti musia počítať s podobnými nákladmi, súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.