Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky B. N., bytom G., K. XXXX/XX, zastúpenej V.. V. V., advokátkou so sídlom v G., M. XXXX, proti odporcovi R.. W. N., bytom Z. Z., Z. XXXXX/XX., zastúpeného V.. G. B., advokátom so sídlom v G., V. č.X, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.októbra 2013, č.k. -105 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur k rukám V.. V. V., advokátky, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 120,- Eur mesačne, s účinnosťou od 05.12.2012, ktoré je odporca povinný prispievať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 05.12.2012 do 30.09.2013 vo výške 1.180,65 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu a pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.04.2006, č.k. -69 v spojení rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 24.08.2006 rozvedené, vtedy maloletá navrhovateľka a jej sestra boli zverené do osobnej starostlivosti ich matky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 1.500,- Sk mesačne na každú dcéru. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2011, č.k. -12 súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke s účinnosťou od 01.09.2010 z dôvodu, že ukončila štúdium na strednej škole a bola schopná sama sa živiť. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 03.05.2011. Navrhovateľka má v súčasnosti XX rokov, býva v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou a od septembra 2011 je študentkou vysokej školy. Aktuálne je študentkou X. semestra (X. ročníka) študijného programu J., jedná sa o denné štúdium. V súvislosti so štúdiom má výdavky na zabezpečenie učebníc a študijného materiálu, ktoré vyčíslila sumou 30,- Eur za semester. Počas pracovných dní býva v Z. na priváte v prenajatom byte, za ktorý aktuálne platí 2.225,- Kč (t.j. cca 88,- Eur) mesačne, v minulom školskom roku platila 2.340,- Kč mesačne. Poberá ubytovacie štipendium 2.500,- Kč (t.j. cca 98,- Eur) na semester. Jej medzimestské cestovné výdavky predstavujú cca 40,- Eur mesačne a cestovné výdavky na MHD v Z. 275,- Kč (t.j. 10,70 Eur) mesačne. Má zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, pretože je anemická, so zníženou imunitou a častejšie si zakupuje lieky. Za antikoncepciu platí 11,- Eur mesačne. Má predpísané okuliare. Navrhovateľka sa snaží privyrobiť si cez víkendy ako čašníčka s príjmami od 5,- do 20,- Eur mesačne, počas letných prázdnin ako recepčná. Navrhovateľka je spolu so sestrou podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva s matkou a sestrou, tento byt nadobudli kúpou za kúpnu cenu získanú z predaja ich väčšieho bytu, ktorý predtým navrhovateľka a jej sestra nadobudli od ich matky. Odporca je ženatý, býva v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou a jej plnoletým synom, bývajú v 2-izbovom byte jeho manželky. Manželka odporcu je zárobkovo činná. Okrem navrhovateľky už odporca nemá iné vyživovacie povinnosti. Odporca bol jediným spoločníkom M., spoločnosť bola zrušená od 15.11.2006 a likvidátorom je odporca. Odporca bol tiež spoločníkom M. - v likvidácii, spoločnosť bola zrušená od 15.11.2006 a odporca je jej likvidátorom. Odporca je od vzniku spoločnosti U. jej konateľom, spoločnosť vznikla 26.07.2006. Uvedená spoločnosť sa zaoberá predajom pančuchového tovaru, ten má ten istý predmet podnikania ako bol v jeho zrušených spoločnostiach, ktoré sú t.č. v likvidácii. Odporca tvrdí , že nepoberá žiaden príjem z titulu výkonu funkcie konateľa uvedenej spoločnosti, pretože spoločnosť už 3 roky nemá žiaden zisk. Podľa daňového priznania uvedenej spoločnosti za r. 2012 spol. U. mala súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 91.204,60 Eur, t.j. v priemere 7.600,- Eur mesačne a súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 106.638,49 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval - 15.433,89 Eur a spoločnosť vykázala daňovú stratu - 14.123,30 Eur. Z účtovnej závierky vyplynulo, že oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu došlo k navýšeniu tržieb z predaja tovaru a tržieb z predaja vlastných výrobkov, je pravdou, že došlo aj k navýšeniu nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru a výrobnej spotreby, ale tiež došlo k navýšeniu obchodnej marže a navýšeniu neobežného majetku spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť nie je nefunkčná, ale vykonáva podnikateľskú činnosť a nadobudla dlhodobý hmotný majetok. Odporca tvrdil, že je nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú nepravidelné a náhodné príjmy za tlmočenie a iné servisné práce pre jeho známych, a že takto v priemere zarobí cca 300,- Eur mesačne. Odporca má vysokoškolské vzdelanie v elektrotechnickom smere a pedagogické minimum. Uviedol, že je už niekoľko rokov dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Sú voči nemu vedené exekučné konania. Uviedol, že finančné problémy mu spôsobila matka navrhovateľky. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Hoci rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.03.2011, č.k. -12 bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke s účinnosťou od 01.09.2010, pretože po ukončení strednej školy navrhovateľka vtedy nepokračovala v ďalšom štúdiu a tým nadobudla schopnosť sama sa živiť, odvtedy došlo k zmene pomerov a od septembra 2011 začala navrhovateľka opäť študovať, stala sa študentkou vysokej školy s dennou formou štúdia, čím došlo k obnoveniu vyživovacej povinnosti rodičov k navrhovateľke. Uvedené bolo zrejmé aj odporcovi, ktorý od septembra 2011 opäť začal dobrovoľne navrhovateľke prispievať na jej výživu po 70,- Eur mesačne, ale len do augusta 2012, odvtedy jej odmieta prispievať na výživu, hoci je zrejmé, že navrhovateľka ešte nie je schopná sama sa živiť, pretože sa štúdiom ešte pripravuje na budúce povolanie. Preto vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke trvá a preto súd v súlade s návrhom určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke s účinnosťou od začatia súdneho konania, t.j od 05.12.2012. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, s prihliadnutím na to, že túto povinnosť majú obaja rodičia, určil súd odporcovi vo výške 120,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá je študentkou X. ročníka denného štúdia vysokej školy, s čím sú samozrejme spojené výdavky spojené so štúdiom, cestovné výdavky, náklady bývania na priváte a pod., a ktorá suma je súčasne v objektívnych schopnostiach a možnostiach odporcu. Ten síce tvrdil, že jeho priemerný príjem je len 300,-Eur mesačne z náhodných a nepravidelných činností za tlmočenie a servisné práce, a že nevlastní žiaden majetok, ale jeho tvrdenie považoval súd za účelové. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má mať prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu tak, aby mohli byť zabezpečené jeho odôvodnené potreby. Odporca je síce vysokoškolsky vzdelaný, ale je už dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, preto ani nemohol požiadať úrad práce o sprostredkovanie zamestnania. Je vysoko pravdepodobné, že odporca kvôli exekučným konaniam vedeným proti nemu ani nemá záujem o riadne sa zamestnanie a vykazovanie svojich príjmov, ale tieto okolnosti nemôžu byť v žiadnom prípade na ujmu oprávneného dieťaťa. Súd sa ani nestotožnil s tvrdením odporcu, že za prácu konateľa v M. už 3 roky nepoberá žiaden príjem, pretože z účtovnej závierky je zrejmé, že uvedená spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť a odporca je jej jediným konateľom, preto je nelogické, aby niekoľko rokov pracoval zadarmo a ak áno, možno aplikovať ust. § 75 Zákona o rodine, že sa bez dôležitého dôvodu vzdáva zárobku. Okrem toho súd nemohol nepostrehnúť, že odporca sa stal konateľom uvedenej spoločnosti bez svojej majetkovej účasti v čase keď sa jeho spoločnosti N. a N. s rovnakým predmetom podnikania zrušovali a dostávali do likvidácie. K námietkam odporcu o tom, že jeho finančné problémy mu spôsobila matka navrhovateľky a tiež, že táto ho podvodne pripravila o byt, k tomu súd uvádza, že uvedené tvrdenia a naštrbené vzájomné vzťahy odporcu a matky navrhovateľky nemajú žiaden vplyv na trvanie a výšku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Pokiaľ ide o námietku odporcu o tom, že navrhovateľka sa predajom bytu vzdala svojho majetku, k tomu súd uvádza, že súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil, pretože navrhovateľka a jej sestra sa majetku nevzdala, ale z dôvodu optimalizácie životných nákladov len predali byt, ktorý im darovala ich matka a z kúpnej ceny kúpili menší byt, aby mohli kryť svoje životné potreby, zvlášť za okolností, keď matka navrhovateľky je nezamestnaná a odporca prestal prispievať navrhovateľke na jej výživu. Okrem toho tieto odporcom uvádzané okolnosti nemajú vplyv na trvanie a výšku vyživovacej povinnosti odporcu. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120,- Eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol, pretože vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, teda aj matka navrhovateľky a súčasne mal za to, že vyššie výživné by už nebolo ani v objektívnych schopnostiach a možnostiach odporcu. Súd prihliadol i na to, že jeho posledné výživné voči navrhovateľke v čase jej stredoškolských štúdii do r. 2010 bolo určené v sume 50,- Eur mesačne, preto výživné voči navrhovateľke v čase vysokoškolských štúdii určené týmto rozsudkom považuje súd za primerané a zodpovedajúce kritériám v zmysle Zákona o rodine. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke v zmysle rozsudku vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.12.2012 do 30.09.2013 vo výške 1.180,65 Eur (26 dní á 3,87 Eur + 9 mesiacov á 120,- Eur). V súlade s súd povolil odporcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 2 rokov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. -5, , Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku o určení výživného a výroku o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zmeniť tak, že výživné na navrhovateľku bude určené vo výške 70 Eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 05.12.2012 do 30.09.2013 mu bude povolené splácať v mesačných splátkach po 10 Eur. Uplatnil si náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy všetky aspekty významné pre posúdenie veci, keď sa nezaoberal všetkými podstatnými argumentami pri riešení otázky výšky jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy jeho ekonomickú situáciu, ktorú jednoznačne preukázal, jeho finančné príjmy ako reálne zárobkové možnosti. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj otázku jeho pracovného zaradenia, keď výkon funkcie konateľa považoval za nelogický, pretože už údajne niekoľko rokov „pracuje zadarmo“. Nevzal do úvahy, že výkon funkcie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti je štandardným spôsobom existencie fyzickej osoby v rámci procesu deľby práce v trhovom hospodárstve, a preto nemôže byť posudzované ako bratie na seba neprimeraných majetkových rizík. Je síce zrejmé, že v podstate odmena konateľa je neistá, lebo odmeňovanie konateľov patrí do výlučnej pôsobnosti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, neznamená to však automaticky aplikovanie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že slovenské rodinné právo pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu dlhodobo vychádza zo zásady úmernosti životnej úrovni dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky výživné pre plnoleté dieťa sú tak rozhodujúce skutočné majetkové pomery, ako aj zárobkové možnosti odporcu, ktoré sú primárne dané okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou primeraných pracovných príležitostí. Ďalej dôvodil, že napadnutý rozsudok jednostranne zohľadňuje iba zmenu pomerov na strane navrhovateľky, pričom zdôraznil, že s účinnosťou od 01.09.2010, kedy došlo k zrušeniu predchádzajúcej vyživovacej povinnosti, prispieval od roku 2006 na výživu navrhovateľky sumou 49,79 Eur, ktorá zohľadňovala nielen pomery navrhovateľky, ale aj jeho. Súd prvého stupňa opomenul, že jeho pomery sa od roku 2006 nezmenili. Preto je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine priznanie výživného vo výške 120 Eur, čo predstavuje nárast jeho povinnosť o 140%. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na fakt, že jeden semester vysokoškolského štúdia trvá cca 13 týždňov, plus skúškové obdobie, počas ktorého nie je potrebné denná účasť v mieste sídla navštevovanej fakulty. Z tohto dôvodu je podľa jeho názoru reagovať aj pri zisťovaní pomerov na strane navrhovateľky minimálne pri medzimestských a mestských cestovných nákladov, ktoré nie sú pravidelné počas celého roka, je potrebné počítať s menšími výdavkami počas mesiaca mimo výukového semestra, čo prakticky znamená rozpočítanie cestovného rovnomerne na všetky mesiace v kalendárnom roku. Analogicky možno postupovať aj pri ubytovacích útratách v meste štúdia a o ostatných výdavkov v súvislosti s vysokoškolským štúdiom.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že na zdokladovanie svojich príjmov odporca nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Naopak predložil iba čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil, že nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Poukázala na to, že odporca sám uviedol, že je vysokoškolsky vzdelaný, preto nie je dôvod na to, aby sa riadne nezamestnal. Navyše žiadnym spôsobom nepreukázal snahu o získanie zamestnania a teda je v danej veci dôvodné aplikovať ust. § 75 Zákona o rodine. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že je dôvodné sa domnievať, že odporca sa doposiaľ nezamestnal preto, aby nevykazoval žiaden príjem, aby sa tak vyhol povinnosti plniť súvislosti s exekučnými konaniami, ktoré sú proti nemu vedené. Ďalej uviedla, že odporca je konateľom obchodnej spoločnosti U. od roku 2006 a za výkon funkcie nepoberá údajne žiaden príjem. Ďalej poukázala na to, že z daňového priznania uvedenej spoločnosti v roku 2012 vyplynulo, že spoločnosť mala súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov vo výške 106.638,49 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 15.433,89 Eur a spoločnosť vykázala stratu - 14.123,30 Eur. Z uvedenej účtovnej uzávierky je teda zrejmé, že spoločnosť nie je nefunkčná, tak ako tvrdí odporca, ale vykonáva podnikateľskú činnosť a nadobúda dlhodobý hmotný majetok. Preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že za výkon funkcie konateľa nepoberá žiadny príjem. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že dosahuje občasný a nepravidelný zárobok, a to cca 300 Eur mesačne, je potrebné zaoberať sa aj tým, prečo sa odporca obrátil v danej veci na advokáta a nevyužil služby centra právnej pomoci tak, ako navrhovateľka. Ďalej uviedla, že odporca neprejavuje o ňu žiadny záujem, nezaujíma sa ako sa jej darí v štúdiu, a aké sú jej mimoškolské aktivity. Mala za to, že jasne preukázala svoje mesačné výdavky spojené so štúdiom, okrem cestovného, nákladov na ubytovanie, sú to aj náklady na stravu, ošatenie, lieky, hygienické potreby a podobne. K výdavkom na ubytovanie uviedla, že je bežnou praxou na strane prenajímateľov bytu, že za byt sa platí nájomné aj počas školských prázdnin, teda platí nájomné počas celého kalendárneho roka, a nielen počas školského roka ako to mylne uviedol odporca. Poukázala na to, že je študentkou X. ročníka, t.j. ročníka, v ktorom sa bude pripravovať na štátnice, písať bakalársku prácu, teda jej výdavky v tomto ročníku ešte vzrastú. Poukázala na výšku nepredvídateľných výdavkov, ktoré má v súvislosti so zakupovaním liekov, dioptrických okuliarov a podobne. Pokiaľ sa týka námietok odporcu v súvislosti s jej cestovným do mesta kde študuje uviedla, že vzdialenosť Trenčín - Z. je cca 135 km, čo je porovnateľné so vzdialenosťou Trenčín - Bratislava. S poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine uviedla, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať možnosti, schopnosti a majetkové a iné pomery u oboch rodičov a tiež zohľadniť osobnú starostlivosť o dieťa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v zmysle Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samé sa živiť, napríklad počas prípravy na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je teda zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Ak si rodičia túto povinnosť neplnia, môže súd určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

V danej veci je navrhovateľka aktívne legitimovaná k podaniu návrhu na určenie výživného zo strany odporcu, nakoľko je študentkou X. ročníka denného štúdia na J.. Pripravuje sa teda na svoje budúce povolanie, v dôsledku čoho nie je schopná sama sa živiť. Čo sa týka určenia rozsahu výživného odporcu k navrhovateľke, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že výživné vo výške 120 Eur zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojenie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových možností a schopností, počty ich celkových vyživovacích povinností a podobne. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na určenie výživného na plnoletú navrhovateľku z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností odporcu. V nadväznosti na námietky odporcu uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby (šaty, obuv) a kultúrne potreby (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. V prejednávanej veci, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že odporca je už dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, je vysokoškolsky vzdelaný, nie je však evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a ako sám uviedol, preto ani nemohol požiadať úrad práce o sprostredkovanie zamestnania. Podľa názoru odvolacieho súdu, odporcom prezentované tvrdenia o jeho príjme (nepravidelný mesačný príjem vo výške 300 Eur) odporujú iným zisteniam súdu prvého stupňa o podnikateľských aktivitách odporcu natoľko, že ich spochybňujú. V konaní bolo preukázané, že odporca je jediným konateľom obchodnej spoločnosti U., pričom už tri roky nepoberá žiaden príjem, z účtovnej uzávierky uvedenej firmy je zrejmé, že uvedená spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť, a preto je nepravdepodobné, aby niekoľko rokov odporca pracoval zadarmo a správne preto súd prvého stupňa konštatoval, že ak takto robí, možno aplikovať ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že sa bez dôležitého dôvodu vzdáva zárobku. Preto námietka odporcu uvádzaná v odvolaní v tomto smere nie je dôvodná. Neobstojí ani námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že zohľadňuje iba zmenu pomerov na strane navrhovateľky, keď v prejednávanej veci ide o určenie výživného a nie o zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výživného. Za nedôvodné považoval odvolací súd preto i námietku odporcu v tom, že priznanie výživného vo výške 120 Eur je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keď v danej veci nebol zistený žiaden dôvod na použitie tohto zákonného ustanovenia. Neobstojí ani námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa mal prihliadať na fakt, že jeden semester vysokoškolského štúdia trvá cca 13 týždňov + skúškové obdobie, počas ktorého nie je potrebná denná účasť v mieste sídla navštevovanej fakulty, ani námietka týkajúca sa ostatných výdavkov v súvislosti s vysokoškolským štúdiom (ubytovanie). Navrhovateľka je študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia, čo znamená, že sa sústavne pripravuje na výkon svojho povolania a rodič je povinný zabezpečiť uspokojenie jej základných životných potrieb. Navrhovateľka v konaní preukázala odôvodnené potreby, keď len za každý semester za učebný materiál uhrádza 30 Eur, za ubytovanie 2225,- Kč (89 Eur) a na cestovné 275,- Kč (11 Eur). Už len tieto výdavky spolu činia 130 Eur, v tom nie sú zahrnuté bežné výdavky za oblečenie, drogériu, stravu, mobil a podobne. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa o nesprávnych skutkových záveroch odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvého stupňa zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, preto namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na podrobné a výstižné zdôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 67, Eur, t.j. vo výške uplatnenej právnou zástupkyňou navrhovateľky za jeden úkon právnej pomoci vo výške 60,07 Eur za vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 7,81 Eur, spolu 67,88 Eur. V danej veci bolo potrebné pri rozhodovaní o odmene za právne zastúpenie postupovať podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná odmena sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov, alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je 5 násobok ročného plnenia. Predmetom odvolacieho konania bola suma predstavujúca rozdiel medzi určeným výživným ( 120 Eur) a odporcom navrhovanou výškou výživného (70 Eur), t.j. 50 Eur x 12 mesiacov x 5 = 3000 Eur. Navrhovateľke by potom patrila náhrada trov konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie vypočítaná z tejto hodnoty za jeden úkon právnej pomoci po 121,17 Eur za podané vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál 7,81 Eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky si však uplatnila odmenu za právne zastúpenie v nižšej sume, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 67,88 Eur a preto jej bola odmena za právne zastúpenie v takejto uplatnenej výške priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .