Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/102/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, Bratislava, zastúpený JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, sídlo Holíčska 13, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sídlo Špitálska 4, Bratislava, o náhradu škody podľa titulom nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom z 25.08.2008, doručeným Okresnému súdu Bratislava III. 09.09.2008, postúpeným tunajšiemu súdu 20.09.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím pôvodne označenému odporcovi Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava, uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 551.100,-Sk s príslušenstvom (titulom ušlej mzdy 101.100,-Sk a nemajetkovej ujmy 450.000,-Sk) ako náhradu škody podľa .

Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľ podaním z 02.12.2008 zobral návrh v časti ušlej mzdy 101.100,-Sk späť, o čom súd podľa rozhodol uznesením z 22.10.2009 pod č.k. -127 tak, že konanie v časti o 101.000,-Sk a v časti úroku z omeškania zo sumy 551.000,- Sk od 27.03.2008 do zaplatenia zastavil a zmenu petitu, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 30.000,- EUR a náhradu trov konania, podľa , , pripustil.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, listom z 28.09.2009, tunajšiemu súdu doručeným 06.10.2009, v ktorom sa zmienil len k otázke spôsobu predbežného prerokovania uplatneného nároku s odkazom na jeho odpoveď listom z 01.07.2008 pod číslom: 23 961/08-II/1.

Po otvorení pojednávania vo veci samej, v priebehu konania na pojednávaní 27.09.2011 zástupkyňa odporcu označenie odporcu Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sídlo Špitálska 4, Bratislava, s poukazom na ust. v spojení s namietala nedostatok pasívnej legitimácie. Na základe uvedeného navrhovateľ podaním z 30.09.2011, doručeným súdu 06.10.2011 označil účastníka na strane odporcu Slovenská republika - Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sídlo Špitálska 4, Bratislava, čo súd na pojednávaní 01.12.2011 priamo do zápisnice súdu podľa , pripustil. Po procesnom rozhodnutí

súdu, zástupkyňa odporcu priamo namietala, že ide o zmenu účastníka ku ktorej došlo podaním až 30.09.2011, preto vznáša námietku premlčania.

Uvedenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v súdnej praxi pri aplikácii . Z ust. je nepochybné, že štát za podmienok ustanovených týmto zákonom zodpovedá za škodu. Ak nie je v konaní označená Slovenská republika, ide o vadu návrhu, ktorá nebráni súdu pokračovať v konaní. Súd však musí dbať o to, aby odporca bol označený presne, v znení . Nakoľko navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom, súd podľa poučovaciu povinnosť nemá. Preto keď k zmene označenia odporcu síce došlo až podaním z 30.09.2011, doručeným súdu 06.10.2011, avšak pred rozhodnutím vo veci samej, nejde o zmeškanie lehoty podľa a súd vo veci konal a rozhodol.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámením sa s listinami - listom navrhovateľa adresovaný Inšpektorátu práce z 10.12.2005, odpoveďou Inšpektorátu práce zo 04.05.2006 pod č.:885/2006, listom navrhovateľa - sťažnosť na inšpektora A.. Y. zo 16.05.2006, Rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava z 18.05.2006 pod č.: IBA-78-45-2.2/R-E22-06, listom navrhovateľa - sťažnosť na inšpektora A.. Y. z 22.05.2006, Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce z 11.09.2006 pod č.: 1503/2006-2.1, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody zo 17.11.2007, odpoveď odporcu vo veci predbežného prerokovania nároku z 26.03.2008 pod č.:2064/08-IV/6, kompletným spisom Inšpektorátu práce Bratislava pod č.: 885/2006, súd rozhodol 16.02.2012 pod č.k. -208 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 5.000,-EUR a náhradu trov konania, vo zvyšku návrh zamietol.

O odvolaní účastníkov rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 18.07.2012 pod č.k. -259 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že postup súdu prvého stupňa nebol správny, keď uznesením pripustil zmenu v označení odporcu a ďalej vychádzal z toho, že odporcom je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podanie navrhovateľa totiž treba hodnotiť podľa jeho obsahu tak, že navrhovateľ podľa navrhol, aby pôvodný odporca Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Keďže nejde o situáciu podľa a , súd mal postupovať podľa a rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení zámeny účastníkov na strane odporcu. Ak by označenie odporcu nebolo dostatočne presné a určité tak, že by nebolo zrejmé kto má v konaní vystupovať ako odporca, išlo by o vadu návrhu ktorú by bolo potrebné odstrániť postupom podľa . O takúto

situáciu však v prejednávanej veci nejde, nakoľko navrhovateľ odporcu presne a jednoznačne označil tak, že nevznikli žiadne pochybnosti o tom, kto je v spore odporcom. Z uvedeného odvolací súd vychádzal, že odporcom je stále Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť podľa o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníkov na strane odporcu a vyhodnotiť námietku premlčania, ktorú uplatnil odporca.

Na základe indícií odvolacieho súdu v ďalšom súd prvého stupňa o návrhu na zámenu účastníkov rozhodol uznesením zo 07.11.2012 pod č.k. -272 tak, že pripustil zámenu účastníka na strane odporcu a namiesto doterajšieho odporcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sídlo Špitálska 4, Bratislava vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sídlo Špitálska 4, Bratislava. Po rozhodnutí o odvolaní Krajským súdom v Bratislave uznesením z 28.02.2013 pod č.k. -278 sa rozhodnutie stalo právoplatným 15.04.2013.

V ďalšom súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa a vyjadrením jeho právneho zástupcu podľa názoru ktorých z návrhu 09.09.2008 vyplýva, že odporca bol označený ako Slovenská republika skratkou SR, teda v návrhu bol označený aj štát. Odporca nebol označený ako právnická osoba, nakoľko nebolo uvedené IČO tak, ako to vyžaduje ust. a preto nemohla uplynúť lehota na podanie

žalobného návrhu. Aj keď bol označený len výkonný orgán štátu, bolo vecou súdu, aby takúto vadu podľa odstránil (judikát NS ČSSR 20/1981). Navrhovateľ predložil súdu odborné stanovisko SAV Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra ktorý uviedol, že skratka SR je oficiálna skratka štátu Slovenská republika a preto označenie účastníka tak, ako je uvedené v návrhu z 09.09.2008 je správne. Podľa názoru navrhovateľa postupom súdov boli porušené jeho práva zaručené SR v čl. 46 ods.1, keď mu súdy neposkytli zákonom stanoveným postupom ochranu jeho práv tým, že vec bola odňatá zákonnému sudcovi a miestne príslušnému súdu; a keď súd zistil, že označený účastník Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemôže byť účastníkom konania, preto má návrh vadu, ktorú bolo potrebné odstrániť výzvou adresovanú navrhovateľovi. Navrhovateľ opäť zdôraznil, že z obsahu návrhu je zrejmé, že návrh smeruje proti štátu - Slovenskej republike a nie proti organizačnej zložke štátu Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá pred súdom koná iba za štát, ale sama nemôže byť účastníkom konania. Z návrhu je zjavné, že podanie nemá náležitosti ustanovené v a preto bolo povinnosťou Okresného súdu Bratislava III vyzvať navrhovateľa podľa na odstránenie vady návrhu. Navrhovateľ týmto poukázal na nesprávny úradný postup a rozhodnutie súdov (NS SR z 29.09.2009).

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu k tvrdeniu navrhovateľa, že odporca nenamietal označenie účastníka na strane odporcu a preto išlo o doplnenie návrhu podľa tak, ako súd rozhodol uznesením na pojednávaní 01.12.2011 a keďže odporca toto nenamietal, uplynula odporcovi odvolacia lehota voči vyhlásenému uzneseniu; súd zistil, že odporca s takýmto názorom nesúhlasí a má zato, že podľa nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o podaní podľa alebo o odvolaní podľa . V konečnom dôsledku sa odporca priamo na pojednávaní po vyhlásení uznesenia k tejto skutočnosti vyjadril. Odporca má zato, že podaním z 30.09.2011 navrhovateľ jednoznačne zmenil účastníka konania na strane odporcu

z ústredného orgánu štátnej správy na Slovenskú republiku, preto odporca vzniesol námietku premlčania.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa na judikát odporca je názoru, že tento nie je možné aplikovať, nakoľko v uvedenom judikáte súd riešil žalobu neurčitú rozpornú medzi skutkovým a právnym odôvodnením, čo nie je tento prípad. Z obsahu návrhu je jasné čoho sa navrhovateľ domáha, na základe akých skutkových okolností, petit je zrozumiteľný smerujúci proti Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K judikátu R 20/1981 odporca je názoru, že ide o situáciu, keď návrh smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, t.j. štátu, ktorý ale je nesprávne označený, v rozpore s a čo možno odstrániť postupom podľa .

Odporca je názoru, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. na opravu označenia účastníka konania a preto o podaní navrhovateľa z 30.09.2011 mal súd rozhodnúť o zmene podľa . Keďže návrh na zámenu účastníka bol podaný na súd 30.09.2011 a podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode, pričom nesprávny úradný postup Inšpektorátu práce Bratislava mal nastať v roku 2006, odporca vzniesol námietku premlčania a návrh žiadal zamietnuť.

Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava z 18.05.2006 pod č.: IBA-78-45-2.2/R-E22-06 súd zistil, že týmto bolo Dopravnému podniku Bratislava a.s. nariadené zabezpečiť lekárske a psychologické vyšetrenie podľa § 6 ods.4 vyhlášky MZ SR u zamestnanca - vodiča trolejbusu E. L..

Z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce z 11.09.2006 pod č.:1503/2006-2.1 súd zistil, že týmto rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava z 18.05.2006 pod č.: IBA-78-45-2.2/R-E22-06, zrušil.

Z oznámenia Národného inšpektorátu práce z 31.07.2006 pod č.:S/2006/01503, 57/2006-sť. súd zistil, že sťažnosť, resp. podnet navrhovateľa na Inšpektorát práce Bratislava bol dôvodný.

Z upozornenia Krajskej prokuratúry Bratislava zo 16.03.2007 pod č.: Kd 2294/06-29 súd zistil, že inšpektor A.. Y. nepostupoval v súlade s interným predpisom Národného inšpektorátu práce čl. 6 ods.3 Metodiky č.1 (o vybavení podania treba informovať vyčerpávajúcim spôsobom); vypracoval protokol z kontroly 02.05.2006 pod č.:IBA-65-45-2.2/P-E22-06, ktorý nemá náležitosti protokolu; nezachoval mlčanlivosť o pisateľovi podnetu čím porušil zák.č ; porušil zákon keď v rozpore s v spojení s vety prvej zák.č formou rozhodnutia nariadil Dopravnému podniku Bratislava a.s. zabezpečiť lekárske a psychologické vyšetrenie u navrhovateľa, ktorý ich mal platné; nepostupoval podľa ; previerku vykonával sám v rozpore s čl. 5 ods.1 Metodiky č. 1 (minimálne dvaja inšpektori); podnet spracoval po uplynutí 60- dňovej lehoty v rozpore s čl. 6 ods.1 Metodiky č. 1; nevybavil časť podnetu zo 16.05.2006 ani podnety z 27.06.2006 a 03.07.2006.

Podľa , tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Medzi účastníkmi konania je sporné označenie účastníka na strane odporcu, či nárok voči účastníkovi označenému v súlade so bol uplatnený včas a či v prejednávanej veci mal súd poučovaciu povinnosť podľa .

Z návrhu 25.08.2008, podaným Okresnému súdu Bratislava III 09.09.2008 súd zistil, že navrhovateľ zastúpený advokátom sa proti označenému odporcovi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava domáha zaplatenia 551.100,-Sk s príslušenstvom podľa . V prvom rade je treba konštatovať, že podľa SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V tejto súvislosti ustanovuje, že súdy poučovaciu povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom, čo je tento prípad. Napriek uvedenému je potrebné uviesť, že obsahom poučenia súdom je poučenie o procesných právach a povinnostiach (pri rešpektovaní ústavného princípu rovnosti účastníkov), pričom o povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva, súd nepoučuje (označenie účastníka nie je procesným poučením). Ustanovenie je všeobecným zákonným ustanovením, ktoré sa nepoužije, ak iný zákon upravujúci civilný proces poučovaciu povinnosť výslovne upravuje. Vzhľadom na uvedené súd má zato, že v prejednávanej veci v ktorej navrhovateľ je zastúpený advokátom, podľa súd poučovaciu povinnosť nemá.

Čo sa týka označenia odporcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava súd musí vzhľadom na uplatnený nárok podľa lex specialis poukázať na ust. , ktorý nepochybne upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, pričom z označenia odporcu a ani z obsahu návrhu nevyplýva, že sa navrhovateľ domáha nároku od štátu. Označenie štátu je veľmi dôležité z hmotného práva, nakoľko subjekt tak, ako bol navrhovateľom označený Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava, má právnu subjektivitu a to bez ohľadu na skutočnosť, či súčasťou označenia je IČO alebo nie. Zo zákona je nepochybné, že sa škodu podľa tohto zákona zodpovedá štát, t.j. Slovenská republika. Preto jediné pochybenie môže nastať v označení orgánu, ktorý vystupuje v mene štátu. Ústredný orgán koná priamo zo zákona za štát. Z uvedeného vyplýva, že ústredný orgán štát nezastupuje! Iba v prípade, že navrhovateľ uvedie iný orgán ako je uvedený v cit. zákona alebo neuvedie žiadny orgán, je povinnosťou súdu navrhovateľa poučiť aby tento nedostatok odstránil. Ak by tak účastník neurobil, súd nemôže návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že štát ako nositeľ zodpovednosti označený bol. V prípade, že je ako odporca označený nie štát ale len štátny orgán, čo je tento prípad, tento orgán nezodpovedá za škodu podľa , lebo nie je nositeľom právnej povinnosti, a preto nie je pasívne legitimovaný. Ak navrhovateľ podal návrh nie proti štátu, ale proti ústrednému orgánu ktorý má právnu subjektivitu, je povinnosťou súdu poučiť navrhovateľa o potrebe zmeny v označení odporcu. V prípade, že navrhovateľ zmenu včas neurobí, súd návrh zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie. Tu treba opäť zdôrazniť, že navrhovateľ je zastúpený advokátom, kedy súd podľa , poučovaciu povinnosť nemá!

Tvrdenie navrhovateľa, že označenie odporcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava, je pri použití uvedenej skratky SR podľa odborného výkladu SAV Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra správne, keďže skratka SR je oficiálna skratka štátu Slovenská republika a preto je naplnená požiadavka , označenie štátu, ktorý za spôsobenú škodu zodpovedá, s týmto názorom súd nesúhlasí. Súd má zato, že uvedenie skratky SR je správne vo veci označenia Slovenskej republiky, avšak nie dostatočné pre naplnenie litery zákona ust. a . V konečnom dôsledku treba poukázať na kontext použitia uvedenej skratky a to v súvislosti so štátnym orgánom, ktorý v takomto označení (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) má právnu subjektivitu, je nezameniteľný s iným orgánom ( zriadenie a označenie ústredného orgánu je definované v a v štatúte ministerstva čl.2 ods.3 a ods.5); a vôbec nemožno kontext

použitia skratky SR za ústredným orgánom štátu spájať s označením Slovenskej republiky ako subjektu, ktorý má zodpovednosť za škodu podľa .

V konečnom dôsledku sám navrhovateľ si odporuje, keď raz tvrdí, že odporca bol riadne označený ako Slovenská republika skratkou SR čo podporil odborným stanoviskom SAV Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra a na druhej strane tvrdí, že aj keď bol označený len výkonný orgán štátu, bolo vecou súdu, aby takúto vadu podľa odstránil.

Keďže k označeniu odporcu v súlade s v spojení s došlo podaním navrhovateľa z 30.09.2011, doručeným súdu 06.10.2011 (Slovenská republika - Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sídlo Špitálska 4, Bratislava) odporcom vznesenú námietku premlčania podľa súd vyhodnotil ako dôvodnú.

Je nepochybné, že rozhodnutie Národného inšpektorátu práce z 11.09.2006 (č.l. 64, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava z 18.05.2006 č.l. 61 o nariadení Dopravnému podniku Bratislava a.s. zabezpečiť lekárske a psychologické vyšetrenie navrhovateľa) sa stalo právoplatným 14.09.2006 (odkedy navrhovateľ nepochybne vedel o škode), začína plynúť trojročná odvolacia lehota, ktorá v čase predbežného prerokovania nároku podľa cit. zák. neplynie (od 22.11.2007 do 26.03.2008), t.j. tri mesiace a štyri dni, opäť začína plynúť od 27.03.2008 a uplynula 14.01.2010. Navrhovateľ si uplatnil nárok proti subjektu, ktorý má zodpovednosť v súlade so až 06.10.2011, nárok uplatnil po lehote.

Námietku navrhovateľa, že vec bola odňatá zákonnému sudcovi a miestne príslušnému súdu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Z návrhu z 25.08.2008 je zrejmé, že bol podaný na Okresný súd Bratislava III dňa 09.09.2008. Pri prvom úkone odporca v rámci vyjadrenia k návrhu namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III podľa v spojení s a (č.l. 105) o čom súd rozhodol postúpením veci na Okresný súd Bratislava I (č.l. 129), nakoľko zo žalobného návrhu a ani z označenia odporcu nebolo zrejmé, že účastníkom konania je štát a možno vo vzťahu k miestnej príslušnosti použiť ust. . O námietke navrhovateľa proti postúpeniu veci na Okresný súd Bratislava I rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17.06.2010 pod č.k. -137 s tým, že námietka nie je dôvodná a na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

Tvrdenie navrhovateľa, že odporca nenamietal označenie účastníka na strane odporcu preto išlo o doplnenie návrhu podľa tak, ako súd rozhodol uznesením na pojednávaní 01.12.2011 a keďže odporca toto nenamietal, uplynula odporcovi odvolacia lehota voči vyhlásenému uzneseniu; súd vyhodnotil ako právne bezvýznamné s poukazom na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave z 18.07.2012 pod č.k. -259, ktorý v svojom odôvodnení vyslovil názor, že postup súdu prvého stupňa nebol správny, keď uznesením pripustil zmenu v označení odporcu a preto uložil súdu postupovať podľa a rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení zámeny účastníkov na strane odporcu. O zámene účastníkov súd rozhodol uznesením zo 07.11.2012 pod č.k. -272 tak, že pripustil zámenu účastníka na strane odporcu a namiesto doterajšieho odporcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sídlo Špitálska 4, Bratislava vstúpila

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sídlo Špitálska 4, Bratislava. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 15.04.2013 po rozhodnutí odvolacím Krajským súdom v Bratislave uznesením z 28.02.2013 pod č.k. -278. V konečnom dôsledku odporca namietal pasívnu legitimáciu v rámci vyjadrenia zástupkyne odporcu na pojednávaní 27.09.2011 (č.l. 178).

Vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané skutočnosti súd vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Súdne konanie je podľa z. v znení noviel oslobodené od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.