Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_3T-52-2013.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Z. Y. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára 2014 samosudcom JUDr. Patrikom Príbelským
rozhodol:
obžalovaný:
Z. Y., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom U. XXX, G.
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trnave č. 3Pv 458/12
- 53 podanej dňa 20.06.2013 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 8.mája 2012 v čase približne o 19.30 hod. na parkovisku odpočívadla Zeleneč za čepracou stanicou pohonných hmôt Slovnaft na diaľnici D1 v smere z Bratislavy do Trnavy ako rpíslušník Oddelenia mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ Trnava v rámci výkonu služobnej činnosti bez toho, aby došlo k spáchaniu priestupku, zastavil motorové vozidlo zn. G. B evidenčné číslo G. s prívesným vozíkom a vykonal kontrolu jeho vodiča S. L., ktorému oznámil, že sa dopustil priestupku v zmysle § 39 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke a požadoval zaplatenie pokuty vo výške 60,- Eur o námietkach vodiča S. L. k uloženiu pokuty, jej výške a nedostatku finančných prostriedkov, znížil požadovanú sumu a S. L. uložil blokovú pokutu vo výške 230,- Eur, následne mu vydal časť „B“ pokutového bloku č. U v hodnote 10,- Eur, na zvyšnú časť pokuty vo výške 10,- Eur pokutový blok nevyhotovil a nevydal s vyjadrením, že to je za jeho ochotu znížiť pokutu, v administratívnych pomôckach vykázal uloženie blokovej pokuty iba vo výške 10,- Eur. a rozdiel medzi obdžanou sumou od S. L. a vykázanou pokutou vo výške 10,- Eur si ponechal pre vlastnú potrebu, čím porušil povinnosti policajta uloženého v § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g), písm. n) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a iných v znení neskorších predpisov a konal tiež v rozpore s článkom 8 ods. 2 ods. 3 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave podal dňa 20.6.2013 pod č.. 3Pv 458/12-53 obžalobu na Z. Y. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Na základe podanej obžaloby vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obvineného, svedkov, znalca a prečítaním ostatných listinných dôkazov, pričom bol zistený nižšie uvedený skutkový a právny stav.
Obžalovaný Z. Y. na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného trestného činu poprel. Uviedol, že v ten deň bol v službe s kolegami S. a E., Na parkovisku na diaľnici D1 smerom z Bratislavy do Trnavy spozoroval vozidlo G. B. s prívesným vozíkom, na ktorom bol naložený asi motocykel alebo iné vozidlo. Nakoľko vtedy bol štátny sviatok, tak podľa zákona vozidlá s vozíkom nad 3,5 tony nemohli jazdiť po diaľniciach a cestách 1. triedy. Pri východe vozidla z parkoviska ho zastavil a vypýtal si od vodiča doklady. Zistil, že sa jednalo o vozidlo s prívesným vozíkom nad 3,5 tony. Vodič sa volal S. L.. L. vystúpil z vozidla a on šiel do služobného vozidla po zákon. Následne priestupok riešili vonku, asi 5 metrov od služobného vozidla. Jeho kolegovia sedeli vo vozidle. Nevie či ostatní mohli počuť, o čom sa spolu rozprávali. L. upozornil, že spáchal priestupok a hovoril mu, že výška pokuty je až 60,- €. L. mu hovoril že ide z nejakých závodov a nechcel mu veriť, že sa priestupku dopustil. Preto mu on ukázal zákon č. 8/2009 Z.z. Žiak sa snažil brániť tým, že bol na závodoch, teda na kultúrnom podujatí a preto pre neho platí výnimka. On mu však uviedol, že výnimka by platila len ak by bol organizátor. L. mu ešte ponúkal, že ak ho nebude pokutovať, tak mu vybaví zľavu na krbovú vložku, alebo pec, čo on odmietol. Následne mu povedal, že maximálna pokuta je 60,- €, pričom S. L. tvrdil, že je študent a toľko nemá. Preto mu on povedal, že nejakú minimálnu pokutu mu musí uložiť a povedal, že to bude 10,- € a že toľko peňazí snáď nájde. Už sa nepamätá ako bankovkou, prípadne mincami S. L. platil. Asi to bola bankovka v hodnote 10,- €. Vo vozidle na ktorom prišiel L. videl na prednom sedadle spolujazdca. Či niekto sedel vzadu, si už nevedel spomenúť. Zdá sa mu, že najmenšie pokutové bloky boli na sumu 10,- €. S. L. nikdy predtým nevidel. Uloženie pokuty riadne zaevidoval a L. vydal potvrdenie - teda pokutový blok. On už nepracuje ako príslušník PZ, v minulosti bol odsúdený za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ale cíti sa byť nevinný. Už nevie, či sa o tom prípade bavil s kolegami.
Svedok S. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol spolujazdcom S. L.. Vo vozidle sedela ešte Z. L.. Išli na vozidle G. z pretekov domov do Valaskej. Vozidlo viedol S. L., mali prívesný vozík. Na žiadne podrobnosti sa už nepamätá. Nevie o čom sa S. L. bavil s príslušníkmi PZ, ani to, či sa rozprával s jedným, alebo viacerými. Polícia vozidlo kontrolovala na parkovisku Zeleneč. Nevie, či mu S. L. o pokute niečo hovoril, alebo či hovoril o tom, čo s ním polícia riešila. On v ten deň telefonoval s kamarátom I. X., ale už nevie prečo. Nikto mu nehovoril, ako má vypovedať.
Svedkyňa Z. L. uviedla, že je priateľkou S. L.. Na podrobnosti si už nevedela spomenúť. Niekedy na jar 2012 išli S. L., S. H. a ona z pretekov. Na nejakej benzínke ich zastavili policajti keď išli smerom z Bratislavy do Brezna. Na prívese za vozidlom ťahali pretekárske auto. Policajt asi zistil nejaký priestupok a asi uložil i nejakú pokutu. Nespomína si, či vznikol nejaký problém v súvislosti s platením pokuty. S. L. stál vonku z vozidla s nejakým policajtom a riešil tú pokutu. Potom sa vrátil do vozidla pre peniaze, asi na zaplatenie pokuty. Nevie v akej výške. Rozčuľoval sa na všetkých, ale už si nepamätá čo konkrétne hovoril. Nevie či mal S. L. s políciou problémy ohľadne tej pokuty. J. ani to, či S. H. niekomu telefonoval. Myslí si, že nepočula rozhovor príslušníka PZ s S. L.. Nespomína si na to, či im vo vozidle cestou domou S. L. hovoril podrobnosti o rozhovore s policajtom a o platení pokuty, alebo za čo ju dostal. Nespomína si, že by mal pri sebe pokutové bločky. Nevie, či S. L. v súvislosti s touto udalosťou niečo ohlasoval na polícii. Myslí si, že nadával, ale nevie prečo. Nikdy za ňou nikto nebol a nehovoril jej, ako má vypovedať.
Svedok S.. I. X. uviedol, že je príslušníkom PZ a pozná sa so svedkom H.. Dňa 8.5.2012 mu S. H. zavolal na jeho mobil a to asi trikrát. Najprv mu povedal, že idú po diaľnici domov z Bratislavy a že ich zastavila hliadka polície a chce im dať pokutu za obmedzenie jazdy niektorých vozidiel, pretože majú príves. On mu povedal, že to nie je možné, pretože Prezídium PZ vyhlásilo výnimku z obmedzenia jazdy niektorých druhov vozidiel na uvedený deň. Asi po piatich minútach mu H. volal opäť, že policajt im chce uložiť pokutu 40,- €, teda vodičovi S. L.. Poradil mu, nech s pokutou nesúhlasí. Tretíkrát volal Krbyľa asi po 15-20 minútach, že zaplatili pokutu vo výške 20,- €, ale dostali bloček na 10,- €. On sa H. spýtal, či na to upozornili policajta. Policajt im údajne mal povedať, že to je za ochotu. On nato povedal H., že na tento postup policajta sa je možné sťažovať. Potom zložil telefón. Neskôr v lete v Brezne na pive mu H. povedal, že v danej veci sa jeho kamarát na postup policajta sťažoval. O podrobnostiach sa však nebavili.
Svedok I. S. je príslušníkom PZ a bývalým kolegom obžalovaného. Ten deň boli spolu v službe. Spolu s nimi bol i mýtny úradník pán E.. Obžalovaný na odpočívadle Zeleneč na čerpacej stanici Slovnaft zastavil nejaké vozidlo s prívesným vozíkom, v slňmere na Trnavu. Niekoho tam následne riešil, tada vodiča za jazdu s jazdnou súpravou prevyšujúcou hmotnosť 3,5 tony počas štátneho sviatku. Nevedel uviesť, ako obžalovaný vodiča vyriešil. On bol počas toho v služobnom vozidle a neskôr si za vozidlo išiel zapáliť cigaretu. Na obžalovaného vtedy nevidel. Rozhovor medzi obžalovaným a S. L. nepočul. V kontrolovanom vozidle videl ešte spolujazdca.
Svedok K. E. pracuje ako mýtny úradník na oddelení mýtnej polície Trnava. Uviedol, že v ten deň bol v službe s obžalovaným a I. S.. Vypovedal v podstate zhodne ako svedok S.. On bol v mýtnom vozidle, sledoval monitor a rozprával sa s kolegom S.. V kontrolovanom vozidle videl len vodiča. K priebehu prejednávania priestupku ani k uloženiu sankcie sa nevedel vyjadriť. Rozhovor obžalovaného a S. L. nepočul. Bolo už šero.
Súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia S.. O. I. vypracovala v prípravnom konaní spolu s S.. S. K. znalecký posudok týkajúci sa duševného stavu svedka S. L.. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že svedok S. L. v čase údajného spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Duševná choroba u neho bola diagnostikovaná dňa 16.10.2012 keď bol hospitalizovaný, a to akútna psychotická porucha. Prvé známky sa začali u neho prejavovať asi týždeň pred hospitalizáciou. Bola potvrdená psychotická kvalita stavu a ochorenie bolo uzatvorené ako schizoafektívna porucha. V štádiu akútneho vzplanutia táto porucha výrazne ovplyvňuje rozpoznávacie schopnosti probanda. Spúšťacích faktorov poruchy je viac, nie je však možné exaktne identifikovať spúšťací faktor. Mohlo to byť teoreticky horúčkovité ochorenie. Uvedená porucha významne a výrazne ovplyvňuje schopnosť svedka vypovedať ako svedok v trestnom konaní. Trpí totiž poruchami pamäte, jeho spomienky sú útržkovité a s vysokou pravdepodobnosťou nepresné. Jeho schopnosť vypovedať v trestnom konaní je výrazne znížená, až vymiznutá. Nie je schopný vypovedať ako svedok, ani sa zúčastniť rekognície či konfrontácie. Je možné, že na žiadané detaily si už nikdy nespomenie. Pamäťové schopnosti sú výrazne postihnuté. Naviac uviedla, že svedok S. L. v čase spáchania trestného činu podľa dostupnej dokumentácie a údajov ktoré mali k dispozícií netrpel duševnou chorobou ani poruchou. Prvý krát bola u neho duševná porucha v zmysle psychózy, diagnostikovaná 16.10.2012. V dôsledku ochorenia i liečby svedok trpí poruchami pamäte a preto nebude schopný vypovedať ako svedok pred súdom. On sám si je toho vedomý a uviedol, že si nie je istý. Znalkyňa nevidí dôvod ani možnosť na doplnenie znaleckého posudku, ku všetkému sa vyjadrili. Porucha poškodeného je doživotná, v čase vyšetrenia bol v remisii, čo sa týka bludov avšak porucha afektivity v zmysle depresívneho prežívania bola prítomná počas vyšetrenia. Poškodený sa bude musieť doživotne ambulantne farmakologicky liečiť. Striedajú sa u tejto choroby manické a depresívne fázy. Priebeh vzniku tejto poruchy býva rôzny. Väčšinou sa to začína akútnym vzplanutím. Prikláňa sa k názoru, že duševná porucha svedka vznikla akútne, trvalo to cca týždeň, začalo sa to horúčkovitým ochorením, bral antibiotiká, nič nenasvedčuje tomu, že by sa porucha vyvíjala pozvoľne dlhší čas. Z dostupnej dokumentácie vylučujem, že by bol poškodený duševne chorý v čase spáchania skutku. S istotou by sa to však dalo konštatovať len vtedy, ak by jeho duševný stav bol vyšetrený v deň kedy sa mal skutok stať.
Z čítanej výpovede svedka S. H. z č.l. 111 - 113 vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že pracuje ako starší referent na ORPZ, ODI Brezno. S. H. pozná viac rokov. Dňa 8.5.2012 mu H. volal a uviedol, že niekde pri Bratilave ich zastavili policajti keď prevážali vozidlo na prívesnom vozíku a pýtal sa, či je nejaká výnimka, keďže je štátny sviatok. On mu povedal, že nemá čas, aby zavolal X..
Svedok S. L. nemohol byť na hlavnom pojednávaní vypočutý z dôvodu duševnej poruchy. V prípravnom konaní bol vypočutý pred vznesením obvinenia a to dňa 19.7.2012. Jeho výpoveď preto nemohla byť na hlavnom pojednávaní prečítaná, pretože bola procesne nevalidná a jej vykonanie odporuje zásade kontradiktórnosti. Vyšetrovateľ po vznesení obvinenia opätovne svedka nevypočul a to napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok času, pretože duševná porucha sa u svedka začala prejavovať až začiatkom októbra 2012. Tento procesný nedostatok nemohol už súd na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom konvalidovať.
Ďalej boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané ostatné listinné dôkazy a to:
- správa z Ministerstva vnútra SR č.l. 176
- uznesenie č.l. 186 - 189
- zbierka nariadení prezidenta Policajného zboru č.l. 190 - 194
- Správy a posudky na obžalovaného č.l. 199 - 208
- odpis z registra trestov č.l. 209
- fotokópie administratívnych pomôcok č.l. 125-133
- evidenčná karta vozidla č.l. 135
- správa Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru č.l. 259
- odpis z registra trestov č.l. 260
- spis Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/10/2012
- správa Ministerstva vnútra SR, sekcie kontrolnej a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby v Bratislave č.l. 258
Z prečítaných listinných dôkazov vyplynuli nasledovné skutočnosti: Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, odboru dopravnej polície vyplynulo, že vodič motorového vozidla G. neporušil ustanovenie § 39 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože jeho najväčšia prípustná hmotnosť je 2 790 kg. Z uznesenia Ministerstva vnútra, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby Bratislava na č.l. 186-189 vyplynulo, že obžalovanému bolo dňa 20.5.2013 v inej veci vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a) Trestného zákona. Trestné konanie dosiaľ nie je skončené. Zo Zbierky nariadení prezidenta Policajného zboru, čiastka 7, ročník 2002 na č.l. 190 - 194 vyplynulo, že upravuje postup pri blokovom konaní (čl. 8 ods.2). Z fotokópií administratívnych pomôcok na č.l. 125-133 vyplynulo, že svedkovi S.F. bola dňa 8.5.2012 uložená pokuta podľa § 39 ods.1 zákona č. 8/2009 s poukazom na § 22 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 10,- €. Z evidenčnej karty vozidla G. na č.l. 135 vyplynulo, že je evidované ako nákladné vozidlo. Zo správ a posudkov na obžalovaného vyplynulo, že z miesta trvalého bydliska je pozitívne hodnotený. Z bývalého zamestnania je hodnotený tak isto pozitívne, ako policajt, ktorý dosahoval nadpriemerné výsledky. Od vznesenia obvinenia však k nemu spolupracovníci začali mať odmietavý vzťah. Bol niekoľkokrát disciplinárne odmenený. Nebol priestupkovo postihnutý. Doteraz bol raz súdne trestaný a to Okresným súdom v Trnave, rozsudkom č.k.: 2T/10/2012 zo dňa 19.10.2012 pre prečin zneužívania verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a) Trestného zákona. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. To vyplynulo i zo spisu Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/10/2012. V súčasnosti je obžalovaný stíhaný Ministerstvom vnútra, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby Bratislava pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a) Trestného zákona, pod č.: SKIS-585/OISZ-V-2012. Vyšetrovanie nie je skončené. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, odboru dopravnej polície v Bratislave č.: PPZ-ODP2-26-038/2014 na č.l. 259 vyplynulo, že Prezídium PZ nepovolilo na deň 8.5.2012 žiadnu výnimku týkajúcu sa jazdy vozidiel s prívesným vozíkom.
Na základe takto vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, prišiel súd k záveru, že sa nepodarilo preukázať že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pri rozhodovaní vychádzal súd predovšetkým z výpovedí obžalovaného, svedkov H., L., S., E., ako aj ostatných listinných dôkazov.
V prvom rade súd konštatuje, že pri rozhodovaní o vine a treste je viazaný v zmysle § 278 Trestného poriadku obžalobným návrhom prokurátora a môže rozhodovať len o skutku v ňom uvedenom ako celku. Ide o vyjadrenie zásady totožnosti skutku. Prokurátor dával v obžalobe obžalovanému za vinu, že jednak neoprávnene uložil svedkovi pokutu a v súvislosti s tým mu vydal pokutový blok na sumu menšiu, ako bola pokuta, pričom rozdiel (vo výške 10,- €) si mal ponechať pre seba. S poukazom na zásadu totožnosti skutku nepovažoval súd za podstatné a prioritné skúmať, či obžalovaný ako príslušník polície uložil svedkovi pokutu oprávnene, alebo v rozpore so zákonom. Podstatné bolo skúmanie toho, či svedkovi pri uložení pokuty vydal pokutový blok na sumu menšiu
ako bola pokuta a rozdiel si neoprávnene ponechal. Skutková podstata žalovaného trestného činu totiž „vyžaduje“ konanie páchateľa, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. A v danom prípade, tak ako bol skutok formulovaný, bolo ťažisko konania na úmysle páchateľa zadovážiť sebe neoprávnený prospech.
Zo žiadneho dôkazu však nevyplynulo, že by obžalovaný úmyselne v snahe zadovážiť si neoprávnený prospech uložil pokutu vo výške 20,- €, pričom by svedkovi vydal pokutový blok len na sumu 10,- € a rozdiel vo výške 10,- € by si ako prospech ponechal pre seba. Takúto skutočnosť nepotvrdil žiadny svedok ani nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu. Na tom nič nemení ani nepriame svedectvo svedka X., že mu volal svedok H.. Jediný, kto by mohol uviesť bližšie podrobnosti je svedok S. L., ktorého však už nie je možné pre duševnú poruchu vypočuť. Pre opomenutie vyšetrovateľa nebolo možné ani na hlavnom pojednávaní prečítať výpoveď svedka z prípravného konania, pretože bola produkovaná pred vznesením obvinenia, pretože svedok nebol „prepočutý“ po vznesení obvinenia. Ak by súd takúto výpoveď ako dôkaz vykonal prečítaním, porušil by jednu zo základných zásad trestného procesu a to zásadu rovností zbraní (fair trial) zaručenú tak európskym dohovorom, ako i ústavou a Trestným poriadkom. Súd opakuje, že otázku, či obžalovaný ukladal pokutu za priestupok v zmysle zákona, už nepovažoval za potrebnú riešiť, pretože tak ako bol skutok naformulovaný, nemá táto otázka podstatný význam, pretože obžalovanému nebola preukázaná iná podstatná skutočnosť tvrdená prokurátorom - a totiž úmysel zadovážiť si uvedeným konaním neoprávnený prospech. Nebol dokázaný ani úmysel spôsobiť svedkovi škodu. Na okraj možno uviesť, že samotné pochybenie pri aplikácii zákona č. 8/2009 a priestupkového zákona ešte samo o sebe nezakladá trestnoprávne relevantné konanie. V systéme správneho súdnictva totiž existujú opravné prostriedky ako obrana proti takémuto pochybeniu, teda zákon ho sám implicitne pripúšťa a stanovuje spôsoby na jeho možnú nápravu.
Je pravdou, že v minulosti bol už obžalovaný za obdobný skutok uznaný za vinného a v súčasnosti je za obdobný skutok stíhaný, tieto skutočnosti však nemôžu mať žiaden vplyv na posudzovanie viny v aktuálne posudzovanej veci.
V § 2 ods. 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny. Z tejto zásady vyplýva i pravidlo in dubio pro reo podľa ktorého ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, ktoré nemožno rozptýliť vykonaním a skúmaním ďalších dostupných dôkazov, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného - čomu zodpovedajú i dôvody oslobodenia spod obžaloby.
Pravidlo že vina musí byť obžalovaného bez rozumných pochybností dokázaná znamená, že obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, teda ani prípadnú skutočnosť svedčiacu o jeho nevine.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, i v ich súhrne vychádzal preto súd pri posudzovaní viny obžalovaného z § 2 ods.4 Trestného poriadku.
I zo súdnej judikatúry vyplýva, že ak po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného (R 22/68). Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R 46/63).
V danom prípade sa po vyčerpávajúcom dokazovaní vôbec nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Preto súd s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do pätnástich (15) dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.