Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Er-1119-2013.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Subarea
8Er/1119/2013
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: K. H., J.. XX.X.XXXX, G. Y.J. XXX, o vymoženie 1407,34 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 1.7.2013 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1407,34 eur s príslušenstvom a trov exekúcie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom v Bratislave, sp.zn. 38/12/12 zo dňa 20.2.2013.
2. S ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy nielen pred samotným udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania.
3. Za týmto účelom súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu predloženú oprávneným spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, obe z 13.1.2011. Oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 810 eur, ktorý mal povinný splatiť v 36 splátkach po 45,98 eur. Povinnému bol spolu s formulárom zmluvy o revolvingovom úvere predložený na vyplnenie aj formulár rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy povinný ako dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s uzavretím predloženej rozhodcovskej zmluvy. V bode 2 zmluvy nasleduje vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené ustanovenie tiež obsahovalo vyhlásenie, podľa ktorého dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3 zmluvy veriteľ vyhlásil, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Následne bod 4 predloženej rozhodcovskej zmluvy obsahuje vyhlásenie, podľa ktorého sa veriteľ a dlžník dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy, ktorá je uvedená v bode 5.
Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: -Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., -Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Posledný bod rozhodcovskej zmluvy obsahuje prehlásenie, že povinný ako dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 7. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
5. Oprávneným predložená zmluva o revolvingovom úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. Je nepochybné, že predložená rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, ktorý oprávnený používal vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, jej obsah dlžník nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli oprávneným doplňované iba osobné údaje dlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia povinného. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa - povinného o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v predloženej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Podľa názoru súdu mal oprávnený konajúci s odbornou starostlivosťou predovšetkým poučiť povinného o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to nie len uvedením, že „dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní“ s tým, že „spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní“. Takéto poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované, keď povinný nie je uzrozumený s tým, že podriadením sa rozhodcovskému konaniu dochádza k zhoršeniu procesných práv a povinností v jeho neprospech ako spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Rozhodne nebolo v záujme dlžníka súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Ak by bol spotrebiteľ o rozhodcovskom konaní kvalifikovane poučený, je menej pravdepodobné, že by s rozhodcovskou zmluvou prejavil súhlas. Ak by mal spotrebiteľ vedomosť o
stave veci, sotva by mal záujem na uzavretí rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadný spor medzi stranami prejedná právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená za účelom podnikania a dosahovania zisku, navyše v danom prípade vzdialená od miesta bydliska povinného 130 - 160 km (rozhodcovský súd v Bratislave alebo Banskej Bystrici). Keďže oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, povinný týmto stratil právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Pozornosti súdu tiež neušlo, že oprávnený síce formálne v zmluve prehlásil, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania dohody o uznaní dlhu a že povinný nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, avšak tento text v rámci obsahu zmluvy oprávnený zámerne umiestnil až po dlžníkovom vyhlásení, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a svojím podpisom ju aj potvrdzuje. Takýmto spôsobom sa snažil vytvoriť dojem, že spotrebiteľ má na výber, či rozhodcovskú zmluvu podpíše alebo nie, avšak v skutočnosti ide o účelové formulácie, ktorými oprávnený sleduje vlastné ekonomické záujmy.
7. Z uvedeného je zrejmé, že povinný si uzavretie rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienil, bola mu predložená na podpis spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Hoci strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu na osobitnej listine, nešlo o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie, pretože zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Oprávnený musí splnenie podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.
8. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavretú rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Vyhodnotil ju ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
9. Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie v súlade s posledným bodom rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v skutočnosti ani nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy by povinný mal iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá. Súd tiež poznamenáva, že nevidí dôvod, prečo by mal spotrebiteľ, ktorý si zmluvu individuálne nevyjednal, vyvíjať aktivitu smerom k odstúpeniu od zmluvy, ktorá mu bola druhou stranou vnútená.
10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, preto ju súd ako takú v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. V súlade s § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, keď exekútor podaním doručeným súdu dňa 31.3.2023 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti 3. výroku odvolanie nie je prípustné.
Proti 1. a 2. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre. . Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.