Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/302/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľky: E. P., rodená H., narodená X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, A., právne zastúpená: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, IČO 37 836 901, so sídlom Starohájska 10, Trnava, o zaplatenie 726,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.7.2013 doručeným súdu dňa 15.7.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov za obdobie od 15.7.2011 do 15.7.2013 vo výške 726,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 163,73 eura od 16.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 366,34 eura od 1.1.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 196,72 eura od 1.1.12013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 15.7.2013, s Vyjadrením odporcu zo dňa 10.9.2013, s Vyjadrením navrhovateľky zo dna 1.10.2013, s Vyjadrením odporcu zo dňa 12.11.2013, výsluchom navrhovateľky a zástupkyne odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Geometrickým plánom č. 1-3/2001, s Geometrickým plánom č. 5-3/2001, s Výpisom z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie R., s Výpisom z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie A., s Rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci, Odboru životného prostredia, číslo OŽP 97/09275-LM zo dňa 22.9.1997, s Rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci, Odboru životného prostredia, číslo OŽP 98/07618-LM zo dňa 1.6.1998, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že pôvodná parcela bola vedená pod číslom XXX o výmere 9448 m2 v katastrálnom území A. s tým, že pri rozdelení katastrálneho územia A. - R. bola parcela číslo XXX rozdelená na parcelu číslo XXX/X v katastrálnom území A., na parcelu číslo XXX/X v katastrálnom území A. a na parcelu číslo XXX/X v katastrálnom území R.. K rozdeleniu pôvodnej parcely číslo XXX na parcely XXX/X, 2, 3 došlo v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím číslo C-5/2006. Parcela číslo XXXX/XX je naďalej vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X pre

katastrálne územie A. a parcela číslo XXXX/X je naďalej vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X v katastrálnom území R..

Zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že stavby na parcelách vo vlastníctve navrhovateľky sú súčasťou cesty II. triedy 513 U. - R., ktorá cesta II. triedy je verejnou stavbou, rovnako stavby na nej slúžia na zabezpečenie dopravnej obslužnosti regiónu. Na pozemky sa vzťahuje zákon číslo , ktorým bolo zriadené zákonné vecné bremeno a pri existencii takéhoto zákonného vecného bremena nie je daný žiaden z právnych dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle Navrhovateľka viackrát listami žiadala o usporiadanie vlastníckeho vzťahu k pozemkom odporcu, avšak k usporiadaniu nedošlo.

Z Výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie A. zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že nehnuteľnosť parcelu č. XXX/X - orná pôda, vo výmere 5598 m2 vlastní navrhovateľka v celosti.

Z Výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie R. zo dňa 31.7.2013 vyplýva, že nehnuteľnosť parcelu č. XXX/X - orná pôda, vo výmere 2941 m2 vlastní navrhovateľka v celosti.

Z Geometrického plánu na určenie vlastníctva parc. č. 2643/1, 2, číslo 1-3/2001, vyhotoveného Ing. S. U., vyplýva, že parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 214 m2, v katastrálnom území R., bola vytvorená oddelením od parcely číslo XXX - orná pôda, vo výmere 8890 m2, zapísanej pôvodne na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie A..

Z Geometrického plánu na určenie vlastníctva parc. č. XXXX/XX, 13, číslo 5-3/2001, vyhotoveného Ing. S. U., vyplýva, že parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 90 m2, v katastrálnom území A., bola vytvorená oddelením od parcely číslo XXX - orná pôda, vo výmere 8890 m2, zapísanej pôvodne na Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie A..

Z Rozhodnutia číslo OŽP 97/09275 - LM zo dňa 22.9.1997 vydaného Okresným úradom v Hlohovci, Odborom životného prostredia, Oddelením stavebného poriadku, vyplýva, že žiadateľovi: Benzinolu, a.s., Mlynské Nivy 48, Bratislava, bolo vydané podľa a 66 Stavebného zákona a , a vyhl. č. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhl. č. a vyhl. č. , stavebné povolenie na stavbu: Prestavba čerpacej stanice pohonných hmôt U. - R. - štátna cesta II/513, s tým, že povolenie sa vzťahuje na prevádzkové súbory

- technologická časť strojná, elektromotorická inštalácia, systém riadenia, stavebné objekty - kiosk, prestrešenie, úložisko nádrží, drobné objekty, spevnené plochy a komunikácie, úprava cesty II/513, prípojka NN, prípojka plynu, prípojka vody, kanalizácia dažďová a splašková, kanalizácia zaolejovaných vôd, vonkajšie osvetlenie, sadové úpravy, prípojka a preložka telefónu, búracie a demontážne práce, a stavba sa bude realizovať v katastrálnom území R. a A. na parcelách č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX.

Z Kolaudačného rozhodnutia číslo OŽP 98/07618 - LM zo dňa 1.6.1998 vydaného Okresným úradom v Hlohovci, Odborom životného prostredia, Oddelením stavebného poriadku vyplýva, že podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona bolo povolené užívanie stavby „Prestavba čerpacej stanice pohonných hmôt U.

- R. - št. cesta II/513“ s tým, že povolenie sa vzťahuje na úpravu cesty II/513 (parc. č. XXXX v k. ú. R. a parc. č. XXXX v k. ú. A.) a sadové úpravy.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 726,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 163,73 eura od 16.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 366,34 eura od 1.1.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 196,72 eura od 1.1.12013 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia Článku 20 ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa ustanovenia Článku 11 ods. 4 ústavného zákona číslo , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

Podľa ustanovenia vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

Podľa ustanovenia zákona číslo o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia zákona číslo o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa ustanovenia zákona číslo o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť,

výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj na prístup k informáciám dôležitým pre cestovanie.

Podľa ustanovenia zákona číslo o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej obslužnosti (ďalej len "plán"), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy aj existujúca dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona číslo 56/2012 o cestnej doprave v znení neskorších právnych predpisov dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na území kraja alebo obce.

V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní A., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela č. XXX/X - orná pôda, vo výmere 5598 m2 (pôvodne vedená ako parcela číslo XXX v katastrálnom území A.), z ktorej parcely bola na základe Geometrického plánu číslo 5-3/2001 oddelená parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 90 m2, katastrálne územie A. a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní R., zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXX/X - orná pôda, vo výmere 2941 m2 (pôvodne vedená ako parcela číslo XXX v katastrálnom území A.), z ktorej parcely bola na základe Geometrického plánu číslo 1-3/2001 oddelená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 214 m2, katastrálne územie R.. Novovytvorené parcely číslo XXXX/X v katastrálnom území R. a číslo XXXX/XX v katastrálnom území A. nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a naďalej sú vedené v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X a číslo XXX/X. Na parcelách číslo XXXX/XX a číslo XXXX/X sa nachádza cesta II/513 U. - R., odstavný pruh, odstavný a čakací ostrovček a plocha pre zastávku hromadnej verejnej dopravy. Pôvodne štátna cesta druhej triedy v smere U. - R. (tzv. cesta II/513 U. - R.) prešla dňom 1.1.2004 na základe o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení platnom a účinnom ku dňu prechodu majetku štátu, ktorým zákonom bola uskutočnená novela cestného zákona, do vlastníctva samosprávneho kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a údržba Trnava, teda do vlastníctva odporcu.

V prejednávanej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo forme náhrady za užívanie nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve od odporcu v sume 726,79 eura za obdobie od 15.7.2011 do 15.7.2013 z dôvodu, že odporca nepretržite užíva nehnuteľnosti v jej vlastníctve neoprávnene bez právneho titulu, o tejto skutočnosti má odporca vedomosť a doteraz s navrhovateľkou neusporiadal vzájomné vzťahy k týmto nehnuteľnostiam. Podľa navrhovateľky dochádza na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko navrhovateľka plní odporcovi neexistujúci záväzok bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia požadovala navrhovateľka vo výške peňažnej sumy obvykle vynakladanej v mieste a čase za užívanie podobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu, vypočítaného vzhľadom na rozsah a spôsob užívania a hodnotu nehnuteľností s tým, že za obe parcely je výška nájmu podľa navrhovateľky suma 353,61 eura v roku 2011 a suma 366,34 eura v roku 2012. Odporca sa bránil tvrdením, že od 1.7.2009 bolo v prospech odporcu ako vlastníka cestnej komunikácie druhej triedy II/5013 U. - R. zriadené zákonom číslo vecné bremeno k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľky. Podľa odporcu je tento oprávnený vo verejnom záujme užívať pozemky vo vlastníctve navrhovateľky pod uvedenou cestou titulom vecného bremena, a preto tvrdenie navrhovateľky, že odporca sa bezdôvodne obohacuje je nepodložené. Navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v jej vlastníctve, nie

je možné aplikovať ustanovenia zákona číslo , nakoľko stavby vo vlastníctve odporcu na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky slúžia na podnikateľské účely, keďže odstavný pruh, odstavný a čakací ostrovček, plocha pre zastávku verejnej hromadnej dopravy sú využívané za účelom vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy prevádzkovanej obchodnou spoločnosťou Slovenskou autobusovou dopravou Trnava, a.s.. Odporca nesúhlasil s týmto tvrdením navrhovateľky, nakoľko využívaním objektov na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky sa zabezpečuje dopravná obslužnosť regiónu, čo je nepochybne činnosťou vo verejnom záujme.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že cestná komunikácia druhej triedy II/513 U. - R. patrí do vlastníctva odporcu. Na pozemkoch parcela číslo XXXX/X a číslo XXXX/ XX vo vlastníctve navrhovateľky sa nachádzajú odstavný pruh, odstavný a čakací ostrovček, plocha pre zastávku verejnej hromadnej dopravy ako súčasť cesty druhej triedy II/513 U. - R. vo vlastníctve odporcu, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Cesta druhej triedy II/513 U. - R. má nepochybne význam pre dopravu medzi krajmi a okresmi, slúži na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja. Odporca zabezpečuje dopravnú obslužnosť pre obyvateľov samosprávneho kraja poskytovaním dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave a žiadnym spôsobom neparticipuje na zisku z podnikateľskej činnosti dopravcov prevádzkujúcich autobusovú dopravu, s ktorým má uzatvorené zmluvy o službách v pravidelnej doprave, naopak sa podieľa na prevádzkovaní týchto služieb z jeho rozpočtu. Vzhľadom k uvedenému je súd toho názoru, že stavby na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky sú stavbami verejnoprospešného charakteru a činnosť odporcu spočívajúca v správe a údržbe cesty druhej triedy II/513 U. - R. nie je podnikaním ale činnosťou vo verejnom záujme. V zmysle zákona číslo vzniklo ku dňu 1.7.2009 k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľky zastavaných cestnou komunikáciou vo vlastníctve odporcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmeny stavy. Navrhovateľka je tak povinná trpieť výkon tohto práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav, teda strpieť obmedzenie jej vlastníctva v súlade s a . zákona číslo .

Sporným zostal ďalej nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo konštatované vyššie, nie je od účinnosti zákona číslo užívanie pozemkov zastavaných cestnými komunikáciami bez právneho dôvodu, nakoľko vzťah medzi vlastníčkou pozemku - navrhovateľkou a vlastníkom cesty - odporcom bol už usporiadaný zákonnou úpravou. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem (k veci) a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Uvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi pozemku zastavaného cestnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Ak by zákonodarca totiž mienil zákonom číslo zriadiť v prospech vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené, ktorý je daný spôsobom ich vzniku a účelom, ku ktorému slúžia, ale zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého ho obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Ich režim ale nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení . Aj keď zákon číslo neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa vznikajú za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z Článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a poskytnutie náhrady za vecné bremená zriadené zákonom je možné odvodiť aj priamo z Článku 20 ods. 5 a z , ktorý je však zopakovaním obsahu uvedenej ústavnej normy. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Táto finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je však jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva jednoznačne zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhláške č. , v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že

práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhod, ktoré tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20-timi a pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac 20-timi. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je majetkovým právom, ktoré má jednorazový charakter a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Tento nárok je len jeden a má hol len vlastník zaťaženého pozemku.

Súd poukazuje na skutočnosť, ktorá bola ustálená vyššie, že navrhovateľke by mala nárok na primeranú finančnú náhradu za vznik vecného bremena s tým, že je nepochybné, že táto finančná náhrada je jednorazová. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľka skutkovo vymedzila uplatnený nárok na zaplatenie sumy 726,79 eura s príslušenstvom ako nárok vyplývajúci z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme opakujúceho sa plnenia, keď v zmysle je súd viazaný návrhom, a to nie len čo do výšky požadovaného plnenia, ale aj čo do jeho skutkového vymedzenia. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľke viac, ako požadovala v návrhu, avšak nemôže jej priznať ani niečo iné, než požaduje, alebo nemôže navrhovateľke priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol predmetom konania. Navrhovateľka v konaní totiž požadovala opakované plnenie nároku na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu ako obvyklej náhrady zodpovedajúcej výške nájomného za pozemky v danej lokalite, a to spätne za obdobie od 15.7.2011 do 15.7.2013. Vzhľadom na to, že ide o zriadené zákonné vecné bremeno, opakujúcu sa dávku alebo plnenie nie je možné priznať. Ak by súd priznal navrhovateľke požadované plnenie na základe iného skutkového nároku, ako si uplatnila (teda jednorazovú finančnú náhradu), porušil by , a to z dôvodu, že navrhovateľka nezmenila skutkové vymedzenie uplatneného nároku a nenavrhla pripustiť zmenu jej návrhu. S poukazom na jednorazovosť takejto náhrady, ktorú však navrhovateľka v konaní nepožaduje a požaduje náhradu za základe iných skutkových okolností, nebolo možné návrhu vyhovieť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, keďže skutkovým vymedzením nároku je súd viazaný a nemôže navrhovateľke priznať plnenie na základe iného skutkového základu, nakoľko by rozhodol o inom skutkovom nároku, než ktorý sa stal predmetom konania.

Navrhovateľka žiadala v súdenom spore vykonať dôkaz znaleckým skúmaním za účelom určenia ceny za 1 m2 vo výške obvyklého nájomného v čase a mieste za rozhodné obdobie a dôkaz znaleckým skúmaním na určenie hodnoty vecného bremena, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodov uvedených vyššie o neopodstatnenosti uplatneného nároku a o skutkovom vymedzení nároku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , keď plne úspešný odporca náhradu trov konania výslovne nežiadal, a preto mu priznaná nebola, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.