Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Y. I., pracovníčkou Okresného súdu G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 552,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -195 zo dňa 05.02.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -300 zo dňa 14.11.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa č. k. -195 zo dňa 5.2.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -300 zo dňa 14.11.2013 vo výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 550,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy ročne od 26.12.2010 do zaplatenia zamietol a v súvisiacom výroku o trovách žalovanej a vedľajšieho účastníka.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 53,18 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1,99 eur s úrokom z omeškania vo výše 8,5% ročne z dlžnej sumy od 26.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie 550,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od 26.12.2010 do zaplatenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,71 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 550,29 eur s úrokom z omeškania odôvodnil tým, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 240,76 eur vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol dôvodnú námietku premlčania a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 309,53 eur je nedôvodný v dôsledku toho, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Pri posudzovaní premlčania nároku súd neprihliadol na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola podpísaná žalovanou dňa 20.11.2010, pretože ju vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa, keď „Dohoda“ bola pripravená formou predtlače, žalovaná si ju osobitne nevyjednala, nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, pričom ide o zdanlivo výhodný formulár o splátkach, ktorého súčasťou je vyhlásenie o vedomosti premlčania dlhu.

O trovách konania rozhodol podľa Keď žalovaná mala neúspech len v nepatrnej časti, náhradu trov si neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto jej náhrada trov konania priznaná nebola. Vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnila, preto mu priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 36,51 eur/úkon (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie vo veci samej; odvolanie proti rozsudku) a 1 úkon po 18,26 eur (vyjadrenie k odvolaniu) + 1x 7,41 a 3x 7,63 eur režijný paušál + 31,62 eur DPH.

Proti rozsudku sa v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, v zákonnej lehote odvolal žalobca v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom táto dohoda spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a je v nej jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Navyše, v čase podpisu Dohody nebol predmetný dlh premlčaný. Žalobca poukázal na to, že ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že tá pozostáva z ceny telefónu (119,17 eur) a zvyšná časť tvorí paušalizovaná náhrada škody, ktorá vznikla pôvodnému veriteľovi v dôsledku neplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, keď nezaplatil ani jednu faktúru. Žalobca uviedol, že zmluvnou pokutou si zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny telefónu, ktorý bol odporcovi poskytnutý v rámci zvýhodnenej ceny a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. uviedol, že súd mohol tento nárok posudzovať ako nárok na náhradu škody. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré považuje za neúčelné vzhľadom na to, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie na MV SR má združenie vo svojich radoch aj členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, pričom združenie má možnosť využívať aj podporu ministerstva. Navyše, odporca bol v konaní zastúpený opatrovníkom a už nebolo potrebné, aby jeho záujmy ochraňoval aj vedľajší účastník. Žalobca má vedomosť o tom, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez vedomosti o stave konania a bez ohľadu na vôľu odporcu, a teda pred vstupom do konania nemá vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia do konania považuje žalobca za zbytočné navyšovamie trov konania za účelom získania finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, resp. ho v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 53,19 eur za podané odvolanie.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť ovplyvniť jeho obsah. Prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty, pričom iniciatíva na uzatvorenie takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale dochádza k tomu z iniciatívy žalobcu po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu s vysvetlením, že ide o dohodu o splátkach dlhu. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej pokuty vedľajší účastník poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.04.2012, na viaceré rozhodnutia krajských súdov, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-279/09, NS SR sp. zn. zo dňa 27.08.2012 a komentár k aj vo vzťahu k žalobcom namietanému priznaniu trov jeho právneho zastúpenia. Považuje za absurdné, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi.

Vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 53,18 eur (odmena 36,51 eur + 7,81 eur režijný paušál + 8,86 eur DPH).

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. , , vo veci bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 30.01.2014 a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania žalobcom nebolo zistené, že by prvostupňový súd vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ).

Len pre ozrejmenie celej situácie je potrebné odvolacím súdom uviesť, že prvostupňový súd správne konštatoval, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.11.2010 (v spise na č.l. 72) je neplatná, keď ide o formulárovú dohodu, teda pripravenú formou predtlače, kde si žalovaná osobitne nevyjednala podmienky a nemohla obsah tejto dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je potrebné uviesť, že takto formulárovú dohodu je možné kvalifikovať ako nekalú obchodná praktika, ktorá je zakázaná a napĺňa všetky znaky uvedené v článku 5 ods. 2 nariadenia č. 2005/29/ES, čo už bolo súdmi viackrát judikované (viď napr. rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -22 zo dňa 25.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.08.2013 a iné). Prvostupňový súd podrobne vyhodnotil preskúmanú dohodu a jednoznačne stanovil jej neplatnosť. V tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu je náležite aj odôvodnené v súlade s ust. .

V dôsledku skutočností, že táto formulárová dohoda je vyhodnotená ako absolútne neplatná z dôvodu nekalej obchodnej praktiky, pre posúdenie, či uznaný záväzok je záväzkom uznaným podľa alebo podľa je pre ďalšie posúdenie nároku žalobcu právne bezvýznamné, preto v tejto časti odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za nedôvodné a odvolacie dôvody za právne bezvýznamné k predmetu posúdenia nároku prvostupňovým súdom. Pre ďalšie posúdenie veci nemá právne posúdenie dohody o uznaní záväzku žiaden vplyv, pretože táto dohoda nezakladá žiadne práva a ani žiadne povinnosti pre svoju absolútnu neplatnosť, teda ani premlčacia lehota sa nenahrádza novou lehotou (10-ročnou ).

Neopodstatnený je aj odvolací argument žalobcu, že ako postupník nemá postavenie dodávateľa, a teda na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa nepochybne profesionálne zaoberá vymáhaním pohľadávok a aj pri uzatváraní predmetnej Dohody konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná, nakoľko ide o fyzickú osobu - nepodnikateľa, nie. Navyše, ani samotný žalobca nespochybnil záver, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle .

Správne postupoval prvostupňový súd, keď skúmal uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k pôvodnej zmluve s právnym predchodcom žalobcu zo dňa 29.02.2008.

Vzhľadom na to, že v priebehu konania bola vo veci vznesená námietka premlčania, správne sa zaoberal prvostupňový súd touto námietkou ako primárnou otázkou a až pokiaľ by bol zistil nedôvodnosť tejto námietky, bol by sa zaoberal meritórne uplatňovaným nárokom zo strany žalobcu. Uvedený procesný postup súdu prvého stupňa je v súlade s doterajšou súdnou praxou a zásadou hospodárnosti konania.

Prvostupňový súd zistil, že nárok je v časti o zaplatenie 240,76 eur premlčaný, premlčanie riadnym spôsobom odôvodnil, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Uvedená pohľadávka sa stala splatnou na základe faktúr takto: vo výške 105,41 eur dňa 02.05.2008, vo výške 78,63 eur ( správne 78,64 eur ) dňa 31.05.2008 a vo výške 56,72 eur ( správne 56,71 eur ) dňa 27.06.2008. Žalobca podal žalobu na súde dňa 26.07.2011, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k všetkým trom uvedeným fakturovaným sumám, ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nárok, ktorý je namietaný ako premlčaný nie je možné priznať, ak je námietka premlčania dôvodná. Vznesením námietky premlčania v tejto veci došlo k zániku nároku žalobcu, takéto právo prestalo byť autoritatívne vynútiteľné v rozsahu 105,41 Eur, 78,64 Eur, 56,71 Eur s úrokmi z omeškania.

Odvolanie žalobcu je nedôvodné aj pokiaľ ide o namietané nepriznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 309,53 eur.

Prvostupňový súd rozhodol, že zmluvná pokuta je neprijateľná aj z dôvodu, že je paušálna a z hľadiska času vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti. A v tomto smere sa odvolací súd nielen stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ale uvedený záver je v podstate konformný s ustálenou judikatúrou súdov u viacerých operátorov (porov. rozsudok KS v Prešove vo veci , a iné). Odvolací súd pripomína právoplatné rozsudky, v ktorých bola obdobná zmluvná pokuta judikovaná ako neprijateľná (napr. rozsudky KS v Prešove vo , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci ). Právoplatne zakázanú neprijateľnú zmluvnú pokutu súd za žiadnych okolností priznať nemôže, a to aj keby bol iného názoru. Inak by sa nedal naplniť cieľ smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť súvislému používaniu neprijateľných podmienok (čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1).

Odvolací súd poukazuje na rozsudky v ktorých sa hrubá nerovnováha takto konštruovanej zmluvnej pokuty skonštatovala (porov. rozsudok KS v Prešove ,,Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti.“

Je potrebné zdôrazniť jednu zo zásad súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, podľa ktorej pri vyhodnocovaní zmluvnej klauzuly nie je rozhodujúca vôľa účastníkov zmluvy, či záujem, prípadne výhodnosť zneplatnenia zmluvnej podmienky pre niektorého z nich, ale objektívne hľadisko, či posudzovaná zmluvná podmienka nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Preto by napríklad nemohla obstáť námietka dodávateľa, že by si v prípade omeškania s platením paušálu za posledný mesiac doby viazanosti takúto zmluvnú pokutu neuplatnil. Rozhodujúce je, že zmluvná pokuta objektívne vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a to najmä v súvislosti s rizikom jej uplatnenia aj pri drobných nedoplatkoch. V tomto smere argumenty vedľajšieho účastníka, vrátane označenej judikatúry, považuje odvolací súd za dôvodné.

Odvolaciemu súdu nijako neprichodilo modifikovať zmluvnú pokutu do nejakej prijateľnej podoby (porov. rozsudok SD C-618/10, výrok č.2 Článok 6 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že uplatnený nárok mal súd posúdiť ako nárok na náhradu škody, ktorú tvorí rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie č.k. - 52 zo dňa 28.01.2013, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. V ňom okresný súd uviedol:

„Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo.

Z čl. 1 bod 1.2 Dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 8.12.2009 súd zistil, že: strany sa dohodli o predaji koncového telekomunikačného zariadenia typu LG KU990i, výrobné číslo: - nečitateľné, z majetku Podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu spolu s DPH vo výške 19 eur.

Z čl. 2 bod 2.1. vyplýva: účastník je povinný zaplatiť Podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok vo výške vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.5.... na základe faktúry vystavenej Podnikom, v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa telefón LG KU990i dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu 19 eur. Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil, a teda jej úhradu sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, a či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je.

Z uvedeného teda plynie, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť.“

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom, je potrebné skonštatovať, že samotný žalobca je silná spoločnosť, ktorá vymáha množstvo pohľadávok, pričom disponuje právnym oddelením a naviac sa dáva zastupovať advokátskou kanceláriou, teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia (aj žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia). Vo vzťahu k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.

Z článku 47 ods. 2 SR vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú účelne vynaložené.

V prejednávanej veci nie je možné aplikovať vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ust. , pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia.

Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktoré boli vynaložené účelne.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, a preto mu patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 36,51 Eur podľa , režijného paušálu vo výške 7, Eur ( a % DPH vo výške 8, Eur. K náhrade trov vedľajšieho účastníka v celkovej výške 53, Eur (36, Eur + 7, Eur + 8,86 Eur) zaviazal odvolací súd v odvolacom konaní neúspešného žalobcu.

Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej ich odvolací súd nepriznal. Trovy odvolacieho konania si uplatnil žalobca. V odvolacom konaní bol neúspešným účastníkom konania, preto mu odvolací súd tieto trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.