Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/103/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Hrašnovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Dušan Rodák, nar. XX.X.XXXX, so sídlom Námestie SNP 482/23, 811 01 Bratislava, IČO: 17 672 546, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMANÍČEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101999458/2021 zo dňa 21.10.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101999458/2021 zo dňa 21.10.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím číslo 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021 podľa o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 75.290,44 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014.

2. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 102725765/2019 zo dňa 26.11.2019 a oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 102734831/2019 zo dňa 27.11.2019, dňa 16.1.2020 v zmysle správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014.

3. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov k daňovej kontrole.

4. Nakoľko daňový subjekt od začiatku daňovej kontroly predkladal správcovi dane potvrdenia o PN v predmetnej výzve ho správca dane upozornil, že ak bude jeho PN pretrvávať mal by prehodnotiť využitie inštitútu splnomocneného zástupcu. V prípade, že nepredloží požadované doklady a nevyužije možnosť zastupovania pristúpi správca dane k ustanoveniu splnomocneného zástupcu podľa o správe daní. Na základe uvedeného si daňový subjekt dňa 7.5.2020 ustanovil splnomocneného zástupcu.

5. Výzvou zo dňa 1.10.2020 vyzval správca dane splnomocneného zástupcu na doručenie požadovaných dokladov. Na vyššie uvedené výzvy daňový subjekt ani splnomocnený zástupca nereagovali.

6. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil požadované účtovné doklady a iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014. Daňový subjekt teda neumožnil vykonať daňový kontrolu v zmysle v znení neskorších predpisov, čím bola splnená podmienka na pristúpenie k procesu určovania dane podľa pomôcok podľa daňového poriadku.

7. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 30.7.2021 odvolanie.

8. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 101999458/2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101042933/2021 zo dňa 15.6.2021.

9. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupoval v súlade s § 74 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán skúma výlučne dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

10. Žalobca dôvodí svoje odvolanie tým, že pri inej daňovej kontrole na Daňovom úrade v Trnave boli poskytnuté všetky daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom tým myslel daňovú kontrolu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie august až december 2014, ktorá začala dňa 10.11.2016 a o jej výsledku bol spísaný protokol zo dňa 6.10.2016. Daňový subjekt argumentuje, že bol hodnotený ako subjekt, ktorý si vždy plnil všetky svoje povinnosti a správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok nezohľadnil túto skutočnosť.

11. Ďalej odvolací správny orgán uviedol, že v zmysle ustanovení daňového poriadku je aj opätovná daňová kontrola samostatným kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, vykonávaným nezávisle na predchádzajúcej daňovej kontrole, jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a súčasne preveriť dodržiavanie hmotnoprávnych predpisov zo strany daňových subjektov, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 44 až § 47 daňového poriadku, pričom v ustanovení § 44 ods. 4 daňového poriadku je taxatívne vymedzené, z akých dôvodov daňovú kontrolu možno opätovne vykonať. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Správca dane v telefonickom rozhovore so splnomocneným zástupcom daňového subjektu, p. A. B. C., dňa 26.10.2020 na jej vyjadrenie, že daňový subjekt už raz doklady ku kontrole za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014 správcovi dane predložil a preto by správca dane mal mať fotokópie dokladov k dispozícii, nevidí dôvod, aby doklady daňový subjekt znova predložil, podal vysvetlenie, že nie je povinnosťou správcu dane vyhotoviť si fotokópie všetkých, daňovým subjektom ku kontrole predložených dokladov a upovedomil ju, že ide o novú daňovú kontrolu, vykonávanú nezávisle na predchádzajúcej daňovej kontrole a aj keď ide o opätovnú kontrolu je potrebné predložiť zo strany daňového subjektu všetky vo výzve požadované doklady a splniť tak zákonnú povinnosť v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku, pričom vo vyššie uvedených výzvach na predloženie dokladov správca dane upozornil daňový subjekt, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností pri preukazovaním uvádzaných skutočností, je správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 daňového poriadku. Argumentácia daňového subjektu, že si vždy plnil svoje daňové povinnosti je irelevantná, keďže v predmetnej daňovej kontrole daňový subjekt zákonnú povinnosť predloženia dokladov ku kontrole nesplnil a teda neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca doklady nepredložil ani po doručení oznámenia o určovaní dane pomôcok, kedy by správca dane v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 daňového poriadku v priebehu určovania dane podľa pomôcok mohol využiť predložené doklady ako pomôcky.

12. K námietkam daňového subjektu, že bol dlhodobo práceneschopný, že daňová kontrola bola realizovaná počas pandémie COVID-19, že daňový subjekt je riziková skupina, že opatreniami boli obmedzené prechody z okresu do okresu aj pre splnomocneného zástupcu daňového subjektu (s trvalým pobytom v D.), že pandémia bola aj v roku 2021, kedy vydanými vyhláškami boli zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu z okresu do okresu a správca dane ani finančná správa nemali výnimky, odvolací orgán uvádza: daňová kontrola začala 16.01.2020, t.j. v období pred pandémiou. Daňový subjekt prevzatím oznámenia o daňovej kontrole dňa 09.12.201 9 bol informovaný o tom, že v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly (od 16.01.2020)je povinný predložiť všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly, teda ešte pred začiatkom daňovej kontroly mal možnost' potrebné doklady pripraviť. Dňa 16.01.2020 bol daňový subjekt v ZÚP zaviazaný, aby dňa 06.02.2020 predložil doklady ku kontrole, pričom podľa zaslaného dokladu bol daňový subjekt práceneschopný odo dňa 20.01.2020. Daňový subjekt si mohol (vzhľadom na svoje zdravotné problémy, uvedené v podaní daňového subjektu zo dňa 17.12.2019, ktorým namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane na výkon predmetnej daňovej kontroly) v zmysle § 9 ods. 2 daňového poriadku na doručenie dokladov určiť splnomocneného zástupcu ešte pred začiatkom práceneschopnosti, resp. na jej začiatku bez toho, aby ho na túto možnosť správca dane upozornil. Daňový subjekt nepreukázal, že by bol na úkon splnomocnenia inej osoby na predloženie dokladov zdravotne nespôsobilý. Daňový subjekt mal možnosť telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane iný spôsob doručenia dokladov ako ich osobné doručenie a to doručenie poštou alebo kuriérskou spoločnosťou (čo nakoniec dňa 26.04.2021 aj urobil) a to ešte v období pred začiatkom pandémie, keď 10.03.2020 prevzal prvú výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový stav bol vyhlásený až odo dňa 16.03.2020 Uznesením Vlády Slovenskej republiky Č. 114. Daňový subjekt si určil splnomocneného zástupcu až po prevzatí druhej výzvy na predloženie dokladov, a to dňa 07.05.2020 a v tento deň zároveň požiadal o prerušenie daňovej kontroly. Dňa 30.09.2020 na základe novelizácie zákona o mimoriadnych opatreniach COVID-19 skončilo obdobie pandémie a dňom 01.10.2020 prerušená daňová kontrola pokračovala. Daňový subjekt mal vedomosť o povinnosti predložiť doklady správcovi dane, preto po 01.10.2020 (t.j. v období, keď neboli ešte prijaté pohyb obmedzujúce pandemické opatrenia) mohol prostredníctvom splnomocneného zástupcu dohodnúť termín predloženia dokladov bez toho, aby čakal na ďalšiu výzvu správcu dane. Splnomocnený zástupca daňového subjektu však ani po prevzatí výzvy správcu dane dňa 20.10.2020 v stanovenom termíne (do 30.10.2020) doklady nepredložil, pričom pri telefonickom rozhovore so správcom dane dňa 26.10.2020 zastával názor, že doklady, ktoré boli ku kontrole už raz predložené, k opakovanej kontrole daňový subjekt predložiť nemusí, na čo ho správca dane upovedomil, že zákonnú povinnosť predloženia dokladov musí splniť aj v prípade opätovnej daňovej kontroly.

13. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce protipandemické opatrenia, vyplývajúce z vládou vyhláseného núdzového stavu, ktoré podľa daňového subjektu boli dôvodom nepredloženia dokladov, treba uviesť, že výnimkou zo zákazu vychádzania vždy bola návšteva pošty (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 678 z 22.10.2020), daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca mohol od 24.10.2020 požadované doklady správcovi dane zaslať poštou. V zmysle Uznesenia Vlády Slovenskej republiky Č. 77 z 5. februára 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády SR Č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov bola výnimkou zo zákazu vychádzania cesta na orgán verejnej moci (teda aj na daňový úrad) na účely vykonania úkonu, ktorý nemôže byť vykonaný zaslaním zásielky alebo prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak ju vykonáva osoba s potvrdením o negatívnom výsledku testovania na COVID-19, ktorá sa preukáže negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 7 dní alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní, alebo osoba, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ak táto osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo osoba, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19. Pri splnení niektorej z uvedených podmienok mohol splnomocnený zástupca daňového subjektu v období od 08.02.2021 (platnosť vyššie uvedeného opatrenia) do 19.03.2021 (deň doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok) správcovi dane osobne predložiť doklady a správca dane ich v procese vyrubovania dane podľa pomôcok mohol ako pomôcky využiť, čo však neučinil. Doklady boli daňovým subjektom zaslané prostredníctvom

kuriérskej služby až dňa 26.04.2021, pričom od 09.12.2019 mal daňový subjekt vedomosť o tom, že je povinný požadované doklady ku kontrole predložiť.

14. Námietka, že správca dane pri určovaní dane využil len časť informácii z kontrolných výkazov, ktoré boli poskytnuté finančnej správe v roku 2014 v časovom období august 2014 až december 2014 - použil kontrolný výkaz za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie v časti Al, ale nepoužil a neuskutočnil žiadne dožiadanie na časť B3.1, B2, B 1, pričom z predmetného výkazu sú známe IČDPH a čísla daňových dokladov - možnosti tejto časti kontrolného výkazu správca dane nevyužil (nepreveroval žiadne zdaniteľné plnenie vykázané v tejto časti) je bezpredmetná, pretože nie je námietkou, ktorá by smerovala k nedodržaniu zákonných podmienok na použite ustanovenia § 48 daňového poriadku. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok, preto podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa, resp. namietať len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Z uvedeného dôvodu sú bezpredmetné aj námietky: že správca dane nevykonal ani jedno dožiadanie a že postup správcu dane, keď určitý vykonaný dôkazný prostriedok nebude využívať ako dôkaz, pričom tento svoj postup náležite neodôvodní, je v hrubom rozpore so zásadou zákazu svojvôle, so zákonnou úpravou v daňovom poriadku aj s princípmi právneho štátu; že správca dane nemôže bez dostatočne odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s vyjadreniami, vysvetleniami a dôkazmi daňového subjektu, urobiť záver vedúci k neuznaniu odpočítania dane iba na základe svojich domnienok a bez nepreukázaného tvrdenia; že správca dane nie je oprávnený, aby niektoré z vykonaných alebo predložených dôkazný ch prostriedkov svojvoľne podľa svojej úvahy vylúčil a prihliadal iba na niektoré, ktoré si sám zvolí - v prípade ak niektorý z dôkazných prostriedkov neakceptuje, musí túto skutočnosť náležite odôvodniť.

15. Podľa odvolacieho orgánu námietka daňového subjektu, že správca dane opomenul to, že daňový subjekt bol zastúpený splnomocneným zástupcom a nepreveril, či ide o všeobecné plnomocenstvo vzťahujúce sa aj na daňovú kontrolu, a taktiež neoveril držbu (miesto uloženia) daňových dokladov, poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn, je nedôvodná, pretože v predmetnej daňovej kontrole nevznikli pochybnosti o rozsahu splnomocnenia zo dňa 07.05.2020, udeleného daňovým subjektom splnomocnenému zástupcovi, A. B. C., z ktorého vyplýva, že menovaná je splnomocnená na zastupovanie daňového subjektu pri daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014 i na doručovanie a všetky úkony s tým súvisiace, vrátane vyrubovacieho konania pred Daňovým úradom Trnava. Na základe uvedeného splnomocnenia jej správca dane doručoval výzvu na predloženie dokladov zo dňa 01.10.2020, ktorá jej bola riadne doručená. Citovaný rozsudok nemá preto k napadnutému rozhodnutiu relevanciu.

16. K námietke, že správca dane v Protokole č. 100382433/2021 zo dňa 05.03.2021 sa nezmienil o Protokole č. 104052039/2016 zo dňa 06.10.2016, akoby práca zamestnancov správcu dane, týkajúca sa predmetného protokolu z roku 2016 nebola akceptovaná, odvolací orgán uvádza, že doručením Protokolom č. 104052039/2016 zo dňa 06.10.2016 bola ukončená daňová kontrola za zdaňovacie obdobia august až december 2014, ktorá začala u daňového subjektu 10.11.2016. Správca dane dňa 16.01.2020 začal opätovnú daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobia na žiadosť orgánu Policajného zboru, ktorá bola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, z dôvodu naplnenia podmienky uvedenej v § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Správca dane v Protokole č. 100382433/2021 zo dňa 05.03.2021 o určení dane podľa pomôcok uviedol dôvod, pre ktorý pristúpil k procesu určovania daňovej povinnosti podľa pomôcok, uviedol súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň, uviedol výsledky procesu určovania dane podľa pomôcok a konštatoval, že nezistil okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.

17. Daňový subjekt namieta, že správca dane nevyužil všetky možné dostupné pomôcky na určenie základu dane, vybral si iba niektoré, a ktoré mu boli známe opomenul, avšak daňový subjekt nekonkretizuje, ktoré ďalšie dostupné pomôcky, okrem tých, čo správca dane použil, mal ešte využiť v procese určovania dane podľa pomôcok.

I. Žaloba a žalobné dôvody

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 8.12.2021 žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď neprihliadol na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov v konaní a nesprávne stanovenie rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu, ako aj pre nesprávne vykazovanie v predvolaní svedka a odmietnutie práva klásť svedkovi otázky.

19. Uviedol, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Pri určovaní dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

20. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že správca dane postupoval nezákonne tým, že bezdôvodne nevypočul navrhnutých svedkov, resp. ich výsluch nariadil na čas, kedy sa nemohli dostaviť na územie Slovenskej republiky, pričom nezohľadnil nariadené pandemické opatrenia, ktoré boli v tom čase zo strany štátu. Správca dane bol v časovej tiesni a za každú cenu chcel formálne predmetný úkon vykonať bez ohľadu na reálnu možnosť jeho uskutočnenia. Všetky daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 a júl 2014 dopadli s nulovým nálezom, len kontroly vykonané pracovníčkami E. F. G. a E. H. I. boli bez možnosti využitia všetkých daňových podkladov, ktoré daňový subjekt na daňový úrad posielal, a ktorými už správca dane disponoval.

21. Žalobca ďalej poukázal na právo na spravodlivý súdny proces, ktorý vyjadruje oprávnenie fyzických a právnických osôb predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verejnom a spravodlivom konaní. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť štátu vytvoriť, realizovať a chrániť jeho výkon predovšetkým prostredníctvom súdnej sústavy nezávislej na ostatných zložkách štátnej moci. Poskytovať ochranu tomuto právu je nevyhnutné.

22. Správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu zdaniteľného plnenia ani plnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane.

23. Žalobca ďalej poukázal, že postup správcu dane, ktorý od určitého vykonaného dôkazného prostriedku počas daňovej kontroly v prospech daňového subjektu abstrahuje a nebude ho využívať ako dôkaz, pričom takýto svoj postup náležite neodôvodní je v rozpore so zásadou zákazu svojvôle a je v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR, nakoľko takýto postup je v rozpore aj so zákonnou úpravou obsiahnutou v daňovom poriadku ako aj princípmi právneho štátu.

24. SR v čl. 48 ods. 2 garantuje okrem iného právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Toto právo nemôže byť obmedzené, ani zákonom. Znenie ust. SR to neumožňuje.

25. Hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúceho už z vyššie uvedeného je postup správcu dane, ktorý za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza svoje subjektívne domnienky bez predloženia objektívnych dôkazov. Správca dane nemôže bez dodatočného odôvodneného tvrdenia a vysporiadania sa s vyjadreniami a vysvetleniami a dôkazmi daňového subjektu, ktoré nie sú absurdné a mimo realitu iba na základe svojich domnienok urobiť záver vedúci k neuznaniu odpočítaniu dane na základe predložených dokladov a vykonaných daňových kontrol.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

26. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 14.1.2022, kde reagoval na všetky námietky, ktoré vzniesol žalobca, pričom uviedol, že žalobca počas celého konania zasielal ospravedlnenia z dôvodu vážneho zdravotného stavu, pričom aj v žalobe priložil doklady o dlhodobej práceneschopnosti a výpisy z lekárskych správ. Žalovaný v tomto smere uviedol, že žalobca nepreukázal, že by bol do takej miery zdravotne nespôsobilý, že by úkon splnomocnenia inej osoby na predloženie dokladov nebol schopný vykonať. Žalobca mal možnosť telefonicky alebo mailovou komunikáciou dohodnúť so správcom dane iný spôsob doručenia dokladov ako ich osobné doručenie, a to doručenie poštou, a to ešte v období pred pandémiou, keď 10.3.2020 prevzal prvú výzvu správcu dane na predloženie dokladov a núdzový stav bol vyhlásený až 16.3.2020.

27. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane disponoval všetkými daňovými dokladmi z predchádzajúceho konania, tak žalovaný uviedol, že v zmysle ust. daňového poriadku je aj opätovná daňová kontrola samostatným kontrolným preverovacím a zisťovacím procesom vykonávaným nezávisle od predchádzajúcej daňovej kontroly a jej cieľom je zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. b) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou vyhotovovať si fotokópie všetkých žalobcom uvádzaných dokladov, ktoré podľa názoru žalobcu mal mať správca dane k dispozícii.

28. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že prostredníctvom prepravnej spoločnosti zaslal všetky požadované doklady ku kontrole, keď žalovaný argumentoval s tým, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že v čase zaslania predmetných dokladov už nebola vykonávaná daňová kontrola, ale prebiehalo vyrubovacie konanie po procese určovania dane podľa pomôcok, keď určovanie dane podľa pomôcok bolo ukončené 19.3.2021 doručením protokolu o určení dane podľa pomôcok. V zmysle ust. § 48 ods. 2 a § 49 daňového poriadku správca dane sa s dokladmi, ktoré predložil daňový subjekt až vo vyrubovacom konaní nie je povinný zaoberať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na úradný záznam zo dňa 10.11.2020, kedy správca dane si sám upravil reprodukciu v tomto zázname na základe subjektívnych pocitov, žalovaný uvádza, že správca dane postupoval v zmysle ust. § 19 ods. 7 daňového poriadku a v úradnom zázname opísal obsah telefonického rozhovoru medzi splnomocnenou zástupkyňou žalobcu E. C., ktorá volala správcovi dane a v telefonickom rozhovore reagovala na výzvu č. 101508338/2020 na predloženie dokladov daňovej kontrole, pričom uviedla, že svoje vyjadrenie zašle správcovi dane písomne cez portál verejnej správy. V predmetnom úradnom zázname správca dane okrem obsahu telefonického rozhovoru uviedol aj skutočnosť, že ku dňu 10.11.2020 splnomocnená zástupkyňa žalobcu písomne nepodala žiadne podanie v zmysle telefonického dohovoru, ani nepredložila ku kontrole účtovné a iné doklady za zdaňovacie obdobie august až december 2014.

29. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevypočutia svedkov, tak správca dane, resp. žalovaný uviedol, že pokiaľ došlo k určovaniu dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. dokazovaniu, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok prichádza podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku, pričom daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa, namietať len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane.

30. V súvislosti s nezohľadnením žiadnych návrhov žalobcu, tak správca dane v zápisnici č. 100923614/2021 zo dňa 27.5.2021 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k stanovisku správcu dane uviedol, že sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré namietal žalobcu a riadne odôvodnil svoje závery.

31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že správca dane vykonával u žalobcu daňové kontroly aj za obdobia január 2014 až júl 2014 a tieto boli uzatvorené s nulovým nálezom, tak táto skutočnosť podľa názoru žalovaného nemá vplyv na určovanie dane podľa pomôcok v inom zdaňovacom období, t. j. za august 2014 až december 2014.

32. Pokiaľ ide o namietané obmedzujúce protipandemické opatrenia vyplývajúce z vyhláseného núdzového stavu, ktoré podľa žalobcu boli dôvodom nepredloženia dokladov, žalovaný sa s nimi podrobne vysporiadal v žalovanom rozhodnutí.

33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

34. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

36. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

40. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 44 ods. 4 písm. d) daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už raz bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opakovane na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.

42. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

43. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

44. Podľa § 48 ods. l písm. c) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

45. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku l, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň, po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

46. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a

vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

47. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

48. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

49. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

50. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

51. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

52. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania vec rozhodol bez prítomnosti účastníkov podľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

54. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane začal dňa 16.1.2020 u daňového subjektu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102734831/2019 zo dňa 27.11.2019, ktoré bolo prevzaté daňovým subjektom dňa 9.12.2019, pričom išlo o opätovné vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 44 písm. d) daňového poriadku na požiadanie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Opätovná daňová kontrola bola ukončená 24.11.2020, keď bolo daňovému subjektu, resp. splnomocnenému zástupcovi doručené oznámenie o určení dani podľa pomôcok č. 101731766/2020 zo dňa 12.1.2020 o čom správca dane spísal úradný záznam č. 10173557/2020 zo dňa 1.12.2020. Nasledujúci deň po doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok začalo určovanie dane podľa pomôcok, ukončené dňom doručenia protokolu žalobcovi, t. j. 19.3.2021.

55. Pokiaľ ide o samotné námietky, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe, tak krajský súd dospel k záveru, že všetky námietky sú nedôvodné, až na námietku týkajúcu sa skutočnosti, že podľa názoru žalobcu tento predložil v priebehu určenia dane podľa pomôcok účtovné a iné doklady, ktoré správca dane mohol využiť ako pomôcky, ale správca dane na ne neprihliadol a ako pomôcky ich nevyužil, a teda nebolo zachované jeho procesné právo v danom konaní. Podľa daňového subjektu správca dane dostatočne nevyhodnotil všetky pomôcky na určenie dane, neodstránil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový stav. Správca dane nie je oprávnený, aby niektoré z vykonaných

alebo predložených dôkazných prostriedkov svojvoľne podľa svojej úvahy vylúčil a prihliadal iba na niektoré, ktoré si sám zvolí v prípade, ak niektoré z dôkazných prostriedkov neakceptuje, musí túto skutočnosť náležite odôvodniť.

56. Podľa názoru krajského súdu táto námietka je dôvodná, keďže z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vo vzťahu k tomu, že žalobca tvrdí, že pri inej daňovej kontrole boli správcovi dane poskytnuté všetky doklady za obdobie týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, pričom žalovaný na túto námietku reagoval tak, že podľa jeho názoru ide o opätovnú daňovú kontrolu, pretože daňová kontrola je samostatným kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, ktorý je nezávislý od predchádzajúcej daňovej kontroly. Jej cieľom je preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie vrátane evidencie záznamov, ktorých vedenie bolo správcovi dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Na tvrdenie žalobcu, že ku kontrole už raz predložil doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, a že správca dane by si mal vyhotoviť z týchto dokladov fotokópie, ktoré má k dispozícii, žalovaný na túto námietku reagoval tak, že keďže ide o opätovnú daňovú kontrolu nie je povinnosťou správcu dane, aby si vyhotovoval o dokladoch, ktoré má k dispozícii fotokópie.

57. Zarážajúce pre krajský súd je to, že zo strany 4 protokolu o výsledku daňovej kontroly v bode II. vyplýva, že pre účely dane podľa pomôcok boli v súlade s použité, okrem iného, ako pomôcky podané riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2014 a podané kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobie august až december 2014.

58. Z ust. § 48 ods. 1 písm. a) vyplýva, že správca dane zistí základe dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Z obsahu protokolu však vyplýva, že žalobca takéto daňové priznanie podal, keďže takéto daňové priznanie bolo použité ako jedna z pomôcok pre určenie dane podľa

59. Z ust. ďalej vyplýva, že podľa pomôcok môže byť určená daň ak si daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvedených skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú, že mali k dispozícii doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, avšak tieto doklady im boli predložené v súvislosti s inou daňovou kontrolou, pričom správca dane vyhodnotil túto skutočnosť tak, že opätovne žiadal žalobcu, aby tieto doklady znova predložil, hoci ich mal k dispozícii a uviedol, že nie je jeho povinnosťou si vyhotovovať o týchto dokladoch fotokópie a tieto následne použiť pri určovaní dane.

60. Z uvedených skutočností podľa názoru krajského súdu nastáva otázka, či vôbec bolo potrebné, aby správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok podľa , keď z obsahu materiálu vyplýva, že daňový subjekt podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2014 a že doklady k tomuto kontrolovanému obdobiu zaslal správcovi dane žalobca v súvislosti s inou daňovou kontrolou.

61. Keďže správca dane ani žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že žalobca v inej daňovej kontrole predložil aj doklady, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia august 2014 až december 2014, krajský súd dospel k záveru, že námietka žalobcu, že v danom prípade nemalo prísť k určovaniu dane podľa pomôcok, resp. námietka žalobcu, že správca dane si mohol z vlastných dokladov vyhotoviť doklady pre stanovenie širšieho okruhu pomôcok pre správne určenie dane u žalobcu, je dôvodná.

62. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach číslo 10Ca/442/96/35, ktorý je publikovaný ako judikát danej problematiky, podľa ktorého stanovenie dane podľa pomôcok je postupom zákonným, pokiaľ daňový subjekt pri dokazovaní ním tvrdených skutočností nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, to značí, že musí ísť o dokazovanie skutočností, ktoré boli daňovým subjektom uvádzané v daňovom priznaní, či tvrdené v priebehu daňového konania a musí sa jednať o povinnosť, ktorej plnenie stanoví predpis (zákonná povinnosť) a musí sa jednať o prípad,

kedy daňovú povinnosť nemožno stanoviť dokazovaním, teda spôsobom predvídaným. V ust. § 31 ods. 1 až 4 zákona o správe daní a poplatkov.

63. V tejto súvislosti krajský súd teda opätovne poukazuje na to, že žalobca podľa vyjadrenia správcu dane, ako aj žalovaného, podal riadne daňové priznanie, že správca dane mal k dispozícii doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a teda bolo potrebné, aby postupoval pri vyrubovaní dane na základe týchto dokladov, poprípade, pokiaľ mal správca dane za to, že žalobca nepredložil všetky požadované doklady, ktoré boli potrebné na správne určenie dane, mal túto skutočnosť uviesť ako dôvod pre zamietnutie námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu pri určení dane podľa pomôcok podľa v znení neskorších predpisov.

64. Z rozsudku Krajského súdu v Ostrave číslo 22Ca/217/2000-24 zo dňa 17.5.2001 vyplýva, že ust. § 31 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov nepredpokladá spoluprácu správcu dane s daňovým subjektom pri získavaní si pomôcok a ponecháva tak k dispozícii správcu dane, z akých pomôcok bude pri stanovenej daňovej povinnosti vychádzať. Použitie pomôcok je spôsobom náhradným v tých prípadoch, keď nemožno stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. Pomôcky tak predstavujú svojou podstatou vlastne nepriame dôkazy, na ktorých základe usúdi správca dane o daňovej povinnosti, ktorú nebolo možné inak preukázať. Nejde pritom o sankciu, ale o náhradný spôsob stanovenia daňovej povinnosti, ktorý daňový subjekt má, ale jej výšku nebolo možné dokazovaním určiť.

65. Podľa názoru krajského súdu postup správcu dane v danom konaní bol v rozpore s týmto ustanovením, keďže nemuselo zo strany správcu dôjsť k náhradnému určovaniu podľa pomôcok, keďže mal k dispozícii všetky potrebné podklady, ktoré boli potrebné pre správne určenie dane za zdaňovacie obdobie august 2014 až december 2014, respektíve pokiaľ podľa názoru správcu dane takéto doklady neboli kompletné mal svoje rozhodnutie odôvodniť tým, že bolo potrebné zo strany daňového subjektu ďalšie doklady, špecifikovať o aké doklady sa má jednať a nie rozhodnúť vo veci tak, že nemôže si z vlastných dokladov zabezpečiť doklady, ktoré už raz od daňového subjektu dostal v rámci inej daňovej kontroly.

66. Podľa názoru krajského súdu postup správcu dane bol nezákonný, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

67. Pokiaľ ide o ostatné námietky, tak ako bolo vyššie uvedené tieto námietky sú podľa názoru krajského súdu nedôvodné a preto sa nimi ďalej ani nezaoberal, keďže ich vyhodnotenie by nemalo žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie v danej veci.

68. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

69. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.