Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cbi-37-2012.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cbi/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: Konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 869 678, správca úpadcu ASSKO, s.r.o. „v konkurze", so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 36 435 554, proti odporcovi: STAVMAT IN, spol. s r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený: ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o neúčinnosť právneho úkonu
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2012 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) zo dňa 20.12.2011, uzatvorená medzi ASSKO, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 28, IČO: 36 435 554 a odporcom STAVMAT IN, spol. s r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125 (ďalej aj len „Dohoda“) je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Zároveň sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať v prospech konkurznej podstaty úpadcu hnuteľné veci - 11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.2.2012 sp. značka 3K/39/2011 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ASSKO, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 28, IČO: 36 435 554 (ďalej aj len „úpadca“) a uvedeným uznesením bol zároveň navrhovateľ ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 35/2012 zo dňa 20.2.2012. Úpadca ako účastník v prvom rade uzavrel dňa 20.12.2011 Dohodu o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov s odporcom, predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných záväzkov medzi úpadcom a odporcom. Ku dňu uzavretia Dohody úpadca neuhradil odporcovi istinu 83.372,07 eur. Na základe Dohody úpadca dodal odporcovi tovar (11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom /ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc/, 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr.) v celkovej výške 83.372,07 eur. Na základe Dohody sa úpadca s odporcom dohodli na urovnaní svojich vzájomných záväzkov vo výške, v ktorej sa kryjú, t.j. 83.372,07 eur. Podľa názoru navrhovateľa bola v prípade napadnutého právneho úkony naplnená skutková podstata odporovania zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa ustanovenia § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhovateľ poukázal na podmienky odporovateľnosti podľa označeného zákonného ustanovenia, ktoré považoval v prejednávanej veci za splnené. Ďalej navrhovateľ uviedol, že úpadca bol vlastníkom 11
kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr., ktoré v čase úpadku započítal so žalovaným v celkovej výške 83.372,07 eur, čím úpadca zvýhodnil postavenie jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď už bol objektívne v úpadku, hoci úpadok ešte nebol formálne deklarovaný. Nakoľko úpadca uskutočnil zvýhodňujúci právny úkon a ukrátil iných svojich veriteľov, navrhovateľ sa domáha navrátenia označených hnuteľných vecí do konkurznej podstaty úpadcu.
Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil Dohodu o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) zo dňa 20.12.2011, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.2.2012 č.k. 3K/39/2011-154 a výňatok z Obchodného vestníka OV 2012/2 z 3.1.2012.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 23.11.2012 namietol, že návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odporca ďalej poukázal na neurčitosť žalobného návrhu, kedy navrhovateľ neurčitým spôsobom vyhodnotil právny úkon, ktorému odporuje, nakoľko z návrhu nie je možné zistiť, aký konkrétny úkon úpadcu napáda, keď sa len odvoláva na predloženú Dohodu. Navrhovateľ taktiež neuvádza, akým konkrétnym spôsobom mali byť veritelia úpadcu ukrátení a zamieňa neplatnosť právneho úkonu s odporovateľnosťou. Hnuteľné veci, vydania ktorých do konkurznej podstaty úpadcu sa navrhovateľ domáha, v čase uzatvárania Dohody neboli vo vlastníctve ani faktickej držbe úpadcu, a teda nebola naplnená dikcia ustanovenia § 57 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že by išlo o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka. Odporca ďalej uviedol, že Dohoda bola uzatvorená z podnetu úpadcu ako prevencia voči zbytočnému súdnemu konaniu a jej účelom bolo deklarovanie toho, že pohľadávka úpadcu vo výške 83.372,07 eur sa urovnáva započítaním, ako to vyplýva z článku III. Dohody. Návrh navrhovateľa podľa názoru odporcu nespĺňa podmienky odporovateľnosti. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ poprel pohľadávku odporcu ako „nedôvodnú v plnom rozsahu“, čím de facto potvrdil zánik pohľadávok odporcu v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie prednesom konateľky navrhovateľa, právnej zástupkyne odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že napáda Dohodu urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov zo dňa 20.12.2011, žiada vyslovenie jej neúčinnosti voči veriteľom úpadcu v konkurze a vydanie hnuteľných vecí označených v návrhu do konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na to, že ide o právny úkon, ktorý sa týka majetku dlžníka, nakoľko v čase podpísania Dohody predmetné lavice patrili do majetku úpadcu. K vyjadreniu odporcu uviedol, že prihlásené pohľadávky boli zo strany správcu popreté z opatrnosti, nakoľko v tom čase správca nemal k dispozícii plné účtovníctvo úpadcu. Dohoda bola pritom podpísaná v čase úpadku úpadcu, pričom jej účastníci použili majetok úpadcu na urovnanie jeho záväzkov voči splatným faktúram odporcu, čím úpadca zvýhodnil odporcu ako jedného zo svojich veriteľov.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení odporcu k návrhu na začatie konania. Návrh opätovne označila za neurčitý, nakoľko navrhovateľom nebolo špecifikované, akému konkrétnemu právnemu úkonu odporuje. Z obsahu Dohody pritom vyplýva, že nie na jej základe, ale už pred jej uzavretím bol dodaný tovar, pričom Dohoda kúpnu zmluvu neobsahuje. Taktiež odporcovi nebolo zrejmé, z akej časti Dohody vyplýva započítací prejav, pričom Dohoda podľa jeho názoru nemá účinky započítania ani kúpnej zmluvy, resp. neobsahuje náležitosti týchto právnych úkonov a rovnako ani dohody o urovnaní.
Na pojednávaní neboli zo strany účastníkov konania označené žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 28.12.2011 č.k. 3K/39/2011-94 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka ASSKO, s.r.o., Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 36 435 554. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 2/2012 dňa 3.1.2012 a účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 4.1.2012.
Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 13.2.2012 č.k. 3K/39/2011-154 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ASSKO, s.r.o., Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 36 435 554 a do funkcie správcu ustanovil navrhovateľa. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 35/2012 dňa 20.2.2012 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 21.2.2012.
Dňa 20.12.2011 bola medzi úpadcom ako účastníkom v prvom rade a odporcom ako účastníkom v druhom rade uzatvorená Dohoda o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka). V článku I. Dohody účastníci konštatovali, že účastník v druhom rade (odporca) dodal účastníkovi v prvom rade (úpadca) tovar, na ktorý mu vystavil faktúry špecifikované v článku I. Dohody, pričom stav záväzkov ku dňu 31.12.2011 z označených faktúr predstavoval 83.372,07 eur, ktorú sumu účastník v prvom rade (úpadca) ku dňu uzavretia Dohody neuhradil. V článku II. Dohody účastníci konštatovali, že účastník v prvom rade (úpadca) dodal odporcovi tovar 11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná
- balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr. v celkovej hodnote 83.372,07 eur. V zmysle článku III. Dohody sa strany Dohody dohodli o urovnaní svojich vzájomných záväzkov v čl. I. a čl. II. Dohody v časti, v ktorej sa kryjú, t.j. vo výške 83.372,07 eur.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len ZKR), (1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR, (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 3 ZKR, (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. (2) Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a ods. 5 ZKR, (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu Dohody o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) uzavretej dňa 20.12.2011 medzi úpadcom a odporcom podľa ustanovenia § 57 ZKR voči veriteľom dlžníka - úpadcu ASSKO, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01 Martin v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 3K/39/2011. Právnemu úkonu Dohody navrhovateľ odporoval zároveň s odkazom na ustanovenie § 59 ZKR ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Z hľadiska následku neúčinného právneho úkonu navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie hnuteľných vecí - 11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr., ktoré podľa názoru navrhovateľa úpadca na základe odporovaného právneho úkonu dodal odporcovi, do konkurznej podstaty úpadcu.
Primárne k námietke odporcu, že z podaného návrhu nie je zrejmé, aký konkrétny právny úkon navrhovateľ napáda, a to aj vzhľadom na nejasný obsah napadnutého právneho úkonu, súd uvádza: Z obsahu návrhu navrhovateľa nesporne vyplýva, že odporovateľnosťou napáda právny úkon - Dohodu o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) uzavretú dňa 20.12.2011 medzi úpadcom a odporcom. Napriek označeniu napadnutého právneho úkonu a výslovnému odkazu na jeho uzavretie podľa ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce Urovnanie, súd napadnutý právny úkon posúdil podľa jeho obsahu ako dohodu o započítaní pohľadávok uzavretú podľa ustanovení § 580 a nasled. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 358 a nasled. Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej Dohody došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok úpadcu a odporcu, a to pohľadávky odporcu voči úpadcovi vo výške 83.372,07 eur titulom kúpnej ceny za dodaný tovar (článok I. Dohody) a pohľadávky úpadcu voči odporcovi vo výške 83.372,07 eur titulom kúpnej ceny za dodaný tovar (článok II. Dohody) a k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a odporu vo výške, v ktorej sa tieto kryjú, t.j. 83.372,07 eur (článok III. Dohody). Napadnutý právny úkon sa týka majetku dlžníka (úpadcu), nakoľko na jeho základe došlo k zániku tak pohľadávky ako aj záväzku úpadcu. Pri právnom úkone započítania nedochádza k zníženiu aktív ani pasív úpadcu, nakoľko pri zániku pohľadávky započítaním sa v rozsahu započítania prekrýva zánik záväzku dlžníka so zánikom jeho pohľadávky, majetkový stav účastníkov sa teda v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok v konečnom dôsledku nemení. Vo vzťahu k odporovateľnosti zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa ZKR je však v pomeroch incidenčného konania relevantné, že k uspokojeniu pohľadávky veriteľa úpadcu (v pomeroch prejednávanej veci pohľadávky odporcu) pri predmetnom zápočte došlo v rozsahu 100%, čo za splnenia (preukázania) konkrétnych podmienok uvedených nižšie by mohlo zakladať dôvod odporovateľnosti Dohody podľa ustanovenia § 59 ZKR v spojení s ustanovením § 57 ZKR ako zvýhodňujúceho právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorých pohľadávky sú v konkurze uspokojované zásadne pomerne.
Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia odporcu, ktorý s dlžníkom (úpadcom) odporovateľný právny úkon dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
Vzhľadom na skutkové vymedzenie navrhovateľom uplatneného odporovacieho práva, podmienky odporovateľnosti v prejednávanej veci vyplývajú z ustanovenia § 57 ZKR, ktorý upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze, a zároveň z osobitného ustanovenia § 59 ZKR, ktorý upravuje odporovanie zvýhodňujúcim právnym úkonom. Za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 57 ZKR a ustanovenia § 59 ZKR súd považoval deň uzavretia Dohody medzi úpadcom a odporcom 20.12.2011.
V prejednávanej veci súd konštatuje, že pri uplatnení práva odporovať právnemu úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu stanovená v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.2.2012 č.k. 3K/39/2011-154, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ASSKO, s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 36 435 554, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 2/2012 dňa 20.2.2012, za deň zverejnenia sa v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR považuje deň 21.2.2012, lehota 6 mesiacov podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňom 22.2.2012 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 21.8.2012. Návrh v prejednávanej veci bol podaný na súde faxovým podaním dňa 20.8.2012 a v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP doplnený predložením originálu zásielkou podanou na poštovú prepravu dňa 20.8.2012. Námietku odporcu o podaní návrhu po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR a § 59 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala navrhovateľa.
Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, tzn. že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z ustanovenia § 57 ZKR zároveň vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve preukázať: V čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia (nadobudnutia účinnosti) odporovaného právneho úkonu tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci si navrhovateľ nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 57 ZKR. V konaní nebolo navrhovateľom tvrdené ani z vykonaného dokazovania zistené, v akom rozsahu bol zistený majetok konkurznej podstaty úpadcu, v akom rozsahu boli prihlásené a zistené pohľadávky jeho veriteľov a aký je následne predpoklad ich uspokojenia v konkurznom konaní. V konaní rovnako nebolo navrhovateľom tvrdené ani z vykonaného dokazovania zistené, či ku dňu uzavretia Dohody 20.12.2012 mal úpadca aj iných veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky existujúce ku dňu uzavretia Dohody 20.12.2012 v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom pod spis. značkou 3K/39/2011 na Okresnom súde Žilina riadne a včas prihlásili a tieto boli v konkurznom konaní zistené, čo je základom pre aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie odporovacej žaloby.
K naplneniu osobitných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 59 ZKR súd uvádza: Z hľadiska definície zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 ZKR, odporovateľnosťou napadnutá Dohoda, na základe ktorej došlo k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a odporcu započítaním, by mohla byť právnym úkonom, ktorým úpadca „inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom“, avšak len za predpokladu preukázania, že v čase uzavretia predmetnej Dohody, v dôsledku ktorej nastali účinky zániku záväzku úpadcu voči odporcovi vo výške 83.372,07 eur, mal úpadca aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky sa stali splatnými najneskôr súčasne alebo skôr ako pohľadávky odporcu voči úpadcovi vymedzené v článku I. Dohody, ktorých
splatnosť nastala postupne v období od 14.12.2010 do 15.5.2011, čo nebolo navrhovateľom tvrdené ani vykonaným dokazovaním preukázané. Súd tak konštatuje, že navrhovateľ v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že napadnutá Dohoda má charakter zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 alebo ods. 2 ZKR. Predpokladom odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR ďalej je, že tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Zároveň, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Nakoľko v prejednávanej veci nebolo zistené, že napadnutá Dohoda by bola uzavretá s osobou spriaznenou s dlžníkom, navrhovateľ bol nositeľom povinnosti tvrdenia a nadväzujúcej dôkaznej povinnosti ohľadne naplnenia predpokladu, že Dohoda spôsobila úpadok dlžníka alebo bola urobená počas úpadku dlžníka. Súd tu rovnako konštatuje, že vo vzťahu k tejto podmienke odporovateľnosti zvýhodňujúcemu právnemu úkonu si navrhovateľ nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno. Záverom súd konštatuje, že v prejednávanej veci bola naplnená podmienka v zmysle ustanovenia § 59 ods. 4 veta druhá ZKR, v zmysle ktorého možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté s účinkami dňom 4.1.2012, Dohoda bola uzavretá dňa 20.12.2011, lehota v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR tak bola zachovaná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v prejedávanej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu predpokladov odporovateľnosti právnemu úkonu Dohody o urovnaní záväzkovoprávnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) uzavretej medzi úpadcom a odporcom dňa 20.12.2012 vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ZKR v spojení s ustanovením § 59 ZKR a vzhľadom na nedostatočné splnenie povinnosti tvrdenia zo strany navrhovateľa k týmto predpokladom nebolo možné zo strany súdu prijať záver o nespornosti týchto skutočností medzi účastníkmi konania (§ 153 ods. 1 OSP). Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol. Záverom súd pre úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia aj vzhľadom na námietky odporcu vznesené voči tejto časti návrhu, k možným dôsledkom neúčinnosti napadnutého právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 63 ZKR uvádza: Napadnutým právnym úkonom Dohody nastali účinky obdobné situácii upravenej ustanovením § 63 ods. 2 ZKR, kedy formou započítania došlo k splneniu peňažného záväzku úpadcu voči odporcovi vo výške 83.372,07 eur a zároveň k splneniu peňažného záväzku odporcu voči úpadcovi rovnako vo výške 83.372,07 za úpadcom dodaný tovar odporcovi - 11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr. Pre prípad vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody by sa tak navrhovateľ mohol voči odporcovi domáhať v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR „vrátenia plnenia dlžníka do dotknutej podstaty“, čo v pomeroch prejednávanej veci znamená zaplatenia sumy zaniknutého záväzku úpadcu voči odporcovi vo výške 83.372,07 eur, pričom v prípade vrátenia plnenia odporcom by v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 ZKR došlo k obnoveniu jeho pohľadávky v pôvodnom rozsahu a odporca by mohol nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Pokiaľ navrhovateľ ako následok pre prípad vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody voči konkurzným veriteľom dlžníka uplatnil nárok na vydanie hnuteľných vecí - vecí - 11 kusov lavíc - FIXATOR ELIFT 500 s príslušenstvom (ramená, motory, závažia a riadiace jednotky pre 11 kusov lavíc), 5 kusov okná - balkóny, 6 kusov 3kr. okná, 3 kusy 2kr. s nadsvetlíkom, 16 kusov - 2kr. do konkurznej podstaty úpadcu, tento nárok podľa názoru súdu nebol uplatnený správne, nakoľko napadnutá Dohoda nemala charakter právneho úkonu týkajúceho sa veci prevedenej z majetku dlžníka tak, ako to má na mysli ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný odporca, nakoľko však návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).