Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12P-272-2012.pdf
PDF · 108.54 KB
Case nature
Subarea
12P/272/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: V. V., narodená XX.X.XXXX trvale bytom P. XXX, zastúpená advokátkou B.. K. K., so sídlom AK Š. I. XX proti odporcovi: J. V., narodený X.XX.XXXX trvale bytom P. I. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému U. V., narodený XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. V., narodeného X.XX.XXXX a V. V., rodenej I., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v Š., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloletého U. V., narodeného XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. mesačne sumou 290,-eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému U., ktorý sa narodil v manželstve jeho rodičov. Svoj návrh odôvodnila tým, že uzavretiu manželstva predchádzala niekoľkomesačná známosť. Od uzavretia manželstva väčšinu času trávila sama, čakajúc na odporcu, ktorý si ťažko zvykal a do dnešného dňa si nezvykol na rodinný život. Jeho život bol a je plný aktivít do ktorých navrhovateľka nikdy nepatrila. Ani po narodení maloletého syna sa situácia v rodine nezmenila. V čase keď mal maloletý pol roka, navrhovateľka s maloletým sa odsťahovala k svojim rodičom, po čase keďže navrhovateľka chcela aby maloletého vychovávali obaja rodičia, vrátila sa do spoločnej domácnosti. Aj napriek sľubom odporcu, tento sa nezmenil, opak bol pravdou. Svoju neprítomnosť ospravedlňoval svojimi aktivitami, konzumoval alkoholické nápoje a posledné roky bol pod ich vplyvom stále agresívnejší. Vyvolával konflikty ktoré končili hádkami,
ako aj fyzickými útokmi na navrhovateľku. Naposledy fyzický odporca napadol navrhovateľku v roku 2010. Situácia v manželstve sa stavala neznesiteľná, navrhovateľka s maloletými opakovane opúšťala spoločnú domácnosť. Koncom roka 2009 sa situácia v rodine stala pre navrhovateľku neznesiteľná, musela „žobroniť o každú korunu“ aby mala za čo kúpiť napr. topánky pre maloletého. V marci 2011 podala návrh na rozvod manželstva na súd, ktorý zobrala v celom rozsahu späť, odporcov prístup k manželstvu sa ani po tomto nezmenil. Od decembra 2011 nadmerne konzumuje alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých je agresívnejší a konfliktnejší, nemá záujem o navrhovateľku o rodinu. Všetky tieto skutočnosti viedli k tomu že navrhovateľka citovo ochladla, posledné roky sa cíti osamotená a opustená. Ich manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu zo svojich funkcií a v takomto zväzku navrhovateľka nechce zotrvať.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s rozvodom súhlasí, ich manželstvo nie je funkčné cca 5 rokov, ako hlavný dôvod rozpadu manželstva vidí v tom, že na všetko bol sám, navrhovateľka neúmerne míňala peniaze, brala si pôžičky, mala vysoké telefónne účty a pracovala cca 3 mesiace.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa § 120 ods.2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. , oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, rozpisom výdavkov na strane matky, daňovými priznaniami odporcu , potvrdením o príjme matky, potvrdením o návšteve školy, písomnými správami kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi .
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v P., v obvode tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov sa narodil U. V., G.. XX.X.XXXX. Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do augusta 2012, kedy sa navrhovateľka spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tej doby žijú účastníci konania oddelene.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo od augusta 2012 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva, tak ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania či výchovy detí, nedostatočná úcta a tolerancia odporcu voči navrhovateľke a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od nich požadovať obnovu ich manželského spolužitia.
Súd vytvoril účastníkom konania dostatočne dlhý časový priestor, odporučil ich absolvovať pohovor u psychológa či už k otázkam obnovenia spolužitia , obidvaja účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli, Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálne manželstvo účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.1 a 2 Zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods.l O.s.p. je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva rodičov sa narodil maloletý U. V.,G.. XX.X.XXXX, ktorý je vo veku 14 rokov, je žiakom 8 ročníka športovej základnej školy v E.č, je zdravý , učí sa dobre. Mesačné výdavky na maloletého, ktoré vyčíslila matka:
- strava v škole 20,20 eur,
- internát 27 eur,
- stravné internát 60 eur,
- členský poplatok 15 eur mesačne
-MHD E.č15 eur
-cestovné K.-E.č56 eur
- Trenčín Taxi -odvoz zo stanice-internát 10 eur
- povinné športové masáže - 40 eur
-výživové doplnky 10 eur
-mobilný telefón 20 eur
-ošatenie+športové oblečenie 150 eur
-strava mimoškolských zariadení 20 eur
-vreckové 100 eur
- mimoškolské aktivity 20 eur
-jednorázové vstupy na turnaje 10 eur
Spolu je to suma 559,27 eur, plus čeľustný ortopéd 42 eur mesačne, lekárska starostlivosť každé dva mesiace 20 eur, so započítaním týchto výdavkov je to suma 678,95 eur. Otec na výživu maloletého prispieva nepravidelne 150-200 eur.
Matka bola od januára 2013 evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, od decembra 2013 v spoločnosti W. O. K. s nástupnou minimálnou mzdou brutto, po skončení skúšobnej doby jej zárobok prestavuje mesačný netto príjem 450-470 eur, poberá rodinné prídavky, iný príjem nemá, nepodniká. S maloletým býva u svojich rodičov v ich 3-izbovom byte, ktorým neprispieva na bývanie, nakoľko nemá finančné prostriedky. Otec matky ako i jej brat pracujú v zahraničí a finančne matke vypomáhajú. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky, nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný väčšej hodnoty. Na pojednávaní matka uviedla, že výber školy pre maloletého realizoval Slovenský futbalový zväz, nakoľko maloletý je futbalový talent, v minulosti ako hráč pôsobil v M.ď S výberom školy v podstate súhlasil aj otec, nakoľko prvé mesiace výdavky na toto štúdium uhrádzal otec. Matka žiadala súd aby maloletého na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 400 eur.
Otec maloletej je podnikateľ spolumajiteľ A..P..U.. V. T. - Q. Q. A. U. a výlučný majiteľ spoločnosti A..P..U.. V. E. - dopravná spoločnosť. Obidve obchodné spoločnosti ako uviedol odporca na pojednávaní nie sú cca 2 roky aktívne, nemá zákazy, nezamestnáva nikoho. Činnosť týchto obchodných spoločnosti neukončil z dôvodu, že nejaké činnosti sa rysujú ale zatiaľ iba v sľuboch. Momentálne nemá odporca žiaden príjem, živí sa príležitostnými brigádami, robí kamiónovú dopravu pres spoločnosť E. P. W., P., za rok 2012 mu vyplatil cca 500 eur. Odporca uviedol že nemá žiaden príjem, žije z toho čo dostane, pomáhajú mu jeho známi, môže sa u nich najesť, napr. mu dali do daru dovolenku do M. v novembri 2012 , ktorá bola v sume 1 992,97 eur, v júli 2013 bol na dovolenke v N., ktorú dovolenku mu hradila priateľka V. Á.. Odporca býva v jeho 3-izbovom rodinnom dome v Rovinke, mesačné náklady na bývanie
- elektrika 133 eur, komunálny odpad 168 eur, RTV 4,64 eur. Mesačné spláca úver 851 eur , úver z roku 2008 2 800 000 Sk - úver použitý na kúpu rodinného domu a podnikanie, od januára 2013 úver nespláca, prácu si odporca hľadá. Okrem maloletého Olivera má odporca vyživovaciu povinnosť k maloletému P. A., ktorý má 16-17 rokov,. sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo uznal na matrike, na výživu maloletého prispieva mesačne sumou 100 eur, na ktoré bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v V. A. č.k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.
Odporca - otec maloletého U. na pojednávaní uviedol, že so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasí, nesúhlasí s výškou výživného, žiada aby prispieval mesačne sumou 180 eur, tak ako sa rodičia v rámci rodičovskej dohody dohodli v konaní pred U. V. A. č.k. XP XX/XXXX- XX , rozsudok je zo dňa XX.X.XXXX.
Kolízny opatrovník uviedol že pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletého U., odporúčajú súdu aby zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 340 eur.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že maloletý navštevuje špeciálnu školu mimo svojho bydliska, s výberom školy súhlasil aj otec ktorý prvé mesiace uhrádzal všetky náklady na maloletého. Otec sa stavia do pozície sociálne odkázaného občana, za posledné dva roky absolvoval zahraničné dovolenky v M., N., Q., lyžovačky v zahraničí. Tak isto šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané že otec nie je sociálne odkázaná s poukazom na jeho úroveň bývania, jeho životný štýl. Už počas tohto pojednávania menil nábytok v rodinnom dome, ktorú skutočnosť uviedol maloletý keď otca navštívil. Za dva roky nepreukázal snahu zamestnať sa, je to mladý, zdravý človek, vyučený v odbore automechanik. Otec ignoruje všetky sviatky maloletého a celá starostlivosť je na matke. Jedná sa o typ otca ktorý do výchovy maloletého nedodáva nič navyše iba to čo mu prikáže súd. Zastávame názor že otec sa má podieľať v polovicu matkou vynaložených výdavkov, preto navrhujú určiť výšku výživného na 400 eur mesačne.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa § 28 ods. súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané že osobná starostlivosť o maloletého zo strany matky je príkladná, matka sama a riadne vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého , čo potvrdil aj otec na pojednávaní a preto maloletého U. zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím otec súhlasil. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletého, druh školy ktorú maloletý navštevuje a ktorá je mimo trvalého bydliska , matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého, otcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 16ročnému maloletému synovi a ustálil výšku výživného na sumu 290 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Súdom určené výživné predstavuje polovicu matkou skutočne vynaložených výdavkov na maloletého a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (je to suma 110 eur mesačne). Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca že jeho príjmy z podnikania sú nulové a preto žiadal aby súd určil výživné v sume 180 eur tak ako sa rodičia dohodli v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Okresný súd v V. A. rozsudkom č.k. XP XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX schválil dohodu rodičov a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 180 eur od 1.8.2012. Matka s touto rodičovskou dohodou súhlasila aj napriek tomu že už v návrhu na rozvod ktorý podala na súd
dňa 22.8.2012 vyčíslila priemerné mesačné výdavky s maloletým na sumu 500 eur. V konaní o rozvod manželstva dňa 18.6.2013, teda týždeň po schválení rodičovskej dohody na OS v V. A., uviedla, že priemerné mesačné výdavky s maloletým súd 559 - 678 eur. Súd s poukazom na nejednoznačný postoj zo strany matky k otázke priemerných mesačných výdavkov s maloletým Oliverom ustálil tieto výdavky na sume 580 eur , do ktorej sumy súd započítal výdavky na cestovné, stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť tak ako vyčíslila matky. Výdavky týkajúce sa vreckového , mimoškolských aktivít a telefonovania súd vyhodnotil zo strany matky ako nadsadené. Súd poukazuje na skutočnosť že v čase keď matka uzatvárala rodičovskú dohodu mesačné výdavky na maloletého boli v tej istej výške ako v súčasnosti, maloletý navštevoval tú istú školu a aj napriek tomu súhlasila s výškou výživného zo strany otca na sumu 180 eur, ktorá suma nepokrýva ani polovicu požadovaného výživného v rámci rozvodového konania. Úpravy výšky výživného je možné meniť za predpokladu že sa odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zmenia a to v čase keď táto zmena nastala. Súd tento postoj matky vyhodnotil ako snahu rýchle uzatvoriť konanie o ÚPP do rozvodu , bez dôsledného a zodpovedného zváženia a preto ustálil výšku priemerných mesačných výdavkov na maloletého v čase rozhodovania v tomto konaní na sumu cca 580 eur a z tejto sumy vychádzal pri určovaní výšky výživného a zaviazal otca na sumu 290 eur mesačne aj napriek už spomínanej rodičovskej dohody. Tunajší súd mal preukázané že reálne mesačné výdavky matky s maloletým v čase rozhodovania vo veci samej sa blížia k sume 600 eur a povinný rodič sa musí podieľať v polovici týchto výdavkov. Argumentáciu otca o jeho sociálnej situácií súd vyhodnotil ako účelovú aj s poukazom na to, že pokiaľ obchodné spoločnosti nie sú minimálne 2,5 roka (ako opakovane uvádza odporca) aktívne bolo povinnosťou otca aby jeho podnikateľské a pracovné aktivity smeroval tak aby dokázal zabezpečiť dôstojnú starostlivosť o oboch maloletých synov. Otec je zdravý, nemá pracovné obmedzenia, absolvuje brigádnickú činnosť u svojich priateľov, príjem z týchto činnosti je praktický nepreukázateľná, absolvuje nákladné zahraničné dovolenky v období kedy ako uvádza nemá žiaden príjem, vymieňa si nábytok v jeho rodinnom dome (ako uviedol maloletý syn) toto všetko súd vyhodnotil ako účelové správanie sa zo strany otca maloletého vo vzťahu k výške jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému U.. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva priamo zo zákona, je to ich zákonná povinnosť a je to právo dieťaťa, rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti . V tomto konkrétnom prípade otec svojim postojom k jeho vyživovacej povinnosti priamo ohrozuje ďalší športový rast maloletého Olivera čo nie je v záujme maloletého. Pokiaľ obaja rodičia súhlasili aby maloletý rozvíjal svoje športové nadanie a odborníci tento fakt potvrdili výber školy pre maloletého, je povinnosťou oboch rodičov aby zabezpečovali a pokrývali aj finančné výdavky s tým súvisiace, každý v polovici.
Súd ma za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zariadiť si všetky finančné záležitosti tak aby bol schopný súdom určené výživného uhrádzať (aj napriek oficiálnym výsledkom hospodárenia uvedených v daňových priznaniach za rok 2012 u oboch obchodných spoločnostiach -záporný výsledok hospodárenia), bez toho aby táto výška výživného mala negatívny dopad na jeho doterajšiu životnú úroveň a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).