Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/329/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: L. W., B.. D. XX, Q., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava, Antolská 11, P.O. BOX 15; Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -227 zo dňa 9. februára 2012, v pomer hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná odporcom listom zo dňa 21.10.1993 navrhovateľovi podľa / je neplatná. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava ( ďalej len ZaDZS ) dňa 21.10.1993 č. Z/81/ZD/08/93 rozviazala pracovný pomer výpoveďou s L. W. podľa pre opätovne porušenie pracovnej disciplíny z dôvodov, dňa 17.9.1993 bol navrhovateľ písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil 7.9.1993 počas pracovnej smeny; ďalšieho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil dňa 19.10.1993 pri nástupe do služby, neuposlúchol príkaz nadriadeného garážmajstra a prevádzkara zdravotníckej dopravy a napriek písomnému príkazu na jazdu na uvedený deň odmietol bez udania závažného dôvodu slúžiť na sanitnom vozidle s kolegom p. W., svojvoľne požadoval vykonávanie samostatnej služby na sanitnom vozidle, ktoré nebolo naplánované do služby na uvedený deň, svojím konaním narušil plynulý priebeh služby a spôsobil oneskorenie vybavovania adries, ktoré vydával Centrálny dispečing ZaDZS.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovník bol v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na možnosť výpovede a to písomne dňa 17.9.1993 z dôvodu, že 7.9.1993 počas plánovanej dennej služby sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v priebehu služby o 10.09 hod. mal previesť pacienta F. S. I. E.. X na interné oddelenie, pacient udával sťažené dýchanie a celkový zhoršený stav. V tom čase sa navrhovateľ nachádzal s vozidlom na Kramároch, uvedenú adresu prevzal jeho kolega pán Ondrejkovič, ktorý našiel navrhovateľa až po 20tich minútach v bufete Dérerovej NsP. Po urgencii adresy dcérou pacienta navrhovateľ povedal do vysielačky, že pacient je vo vozidle, proti čomu protestovala dcéra pacienta, nakoľko jej otec bol stále doma. O 10.40 hod. navrhovateľ oznámil na Centrálny dispečing, aby na uvedenú adresu poslali vozidlo RZP, pričom pacient exitoval. Uvedeným konaním sa navrhovateľ

dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že neohlásil na Centrálny dispečing svoje vzdialenie od vozidla v dôsledku čoho spôsobil neskorý príchod na adresu, za čo mu bol odobratý osobný príplatok za mesiac september 1993 a zároveň bol pracovník upozornený na to, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny mu bude daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm.f/ Zák. práce. Organizácia v konaní preukázala, že pracovníka na nedostatky v práci písomne upozornila v posledných šiestich mesiacov, bola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede dane pracovníkovi pre nespĺňanie požiadaviek spočívajúcich v neuspokojivých pracovných výsledkoch s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že k upozorneniu na možnosť výpovede došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané výpoveďou svedka J. L., ktorý vykonával funkciu dispečera a bol priamym nadriadeným navrhovateľa, že vodič L. W. v čase keď mal službu a záchranka musela ísť na zadanú adresu bolo vylúčené, aby mohol vodič ísť do bufetu a v prípade, že ešte adresa na výjazd nebola zadaná vodič pokiaľ chcel ísť do bufetu bol povinný to nahlásiť cez vysielačku dispečerovi, ktorý o jeho požiadavke rozhodol. O uvedených skutočnostiach zo dňa 7.9.1993 sa dozvedel sprostredkovane od ďalších zamestnancov.

Výpoveďou svedka Ľuboša Ondrejkoviča mal súd ďalej preukázané, že bol pridelený ako spolujazdec sanitného vozidla k navrhovateľovi a v jednom prípade vznikol problém, keď prišli na Centrálny príjem na Kramároch a čakali na pokyn z dispečingu, navrhovateľ odišiel do budovy Detskej fakultnej nemocnice a potom cez vysielačku dispečerka zadala adresu kde mali ísť pre pacienta, ktorý mal sťažené dýchanie, avšak navrhovateľ sa vrátil až po pol hodine, medzitým dispečerka cez vysielačku stále vyvolávala a keď sa vrátil navrhovateľ, dostavili sa na uvedenú adresu ale pacient bol už mŕtvy. Svedok jednoznačne potvrdil, že s dispečingom nekomunikoval, prevzal len adresu na ktorú mali ísť so sanitkou pre pacienta a prevzatie tejto adresy zapísal a potvrdil.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že navrhovateľ porušil pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne, keďže počas služby mal byť v nepretržitom spojení s dispečingom od ktorého mal preberať adresy pacientov a ktorému mal hlásiť priebeh služby, opustenie vozidla.

Na vyššie uvedený skutok súd prvého stupňa prihliadnuť nemohol, keďže výpovedný dôvod skutkovo vymedzený vo výpovedi odporcu, spočíval v tom, že navrhovateľ dňa 19.10.1993 neuposlúchol príkaz garážmajstra pána Š. a prevádzkara p. L. a napriek písomného príkazu na jazdu odmietol bez uvedenia dôvodu slúžiť s pánom W. a svojvoľne požadoval vykonávanie služby na inom vozidle. Z rozpisu služieb mal súd preukázané, že dňa 19.10.1993 mal dennú smenu RZP Kramáre od 6,30 hod. do 15,00 hod. p. W. a p. P.. Zamestnávateľ uvedené skutočnosti teda súdu nepreukázal v tom zmysle, že p. Hanuljak odmietol slúžiť dňa 19.10.1993 s p. W. a neuposlúchol príkaz garážmajstra p. Š. a prevádzkara p. L.. S odstupom času svedok Jozef Škrip sa na uvedené okolnosti nepamätal, uviedol, že v rámci výkonu svojej práce nedával navrhovateľovi príkazy a svedok L. uviedol, že vykonával rozpis služieb, navrhovateľ po výjazde podliehal aj dispečerom a pred výjazdom garážmajstrom, ktorý rozpis služieb aktuálne upravovali podľa potreby.

V rozvrhu smien dňa 19.10.1993 bol v utorok napísaný p. W. a p. P., navrhovateľ teda nebol uvedený v rozpise smien, preto odporca nepreukázal, že pri nástupe do služby napriek písomnému príkazu na jazdu dňa 19.10.1993 navrhovateľ odmietol bez udania závažného dôvodu slúžiť na sanitnom vozidle s pánom W.Á.. Dňa 19.10.1993 nebol určený v rozpise smien mal pridelené náhradné vozidlo, pracoval sám, vybavil asi 16 nahlásených adries a svojím konaním preto nenarušil plynutý priebeh služby a nespôsobil ani oneskorené vybavovanie adries, ktoré skutočnosti napokon odporca v konaní ani nesporoval. Keďže odporca nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny pracovníkom dňa 19.10.1993 tak ako bolo vymedzené v skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.10.1993 a skutočné dôvody organizácie vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru s pracovníkom neboli v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zo dňa 7.9.1993 na ktoré bol pracovník písomne upozornený, žalobe v časti určenia neplatného skončenia pracovného pomeru vyhovel.

V časti priznania náhrady mzdy navrhovateľ v konaní nepreukázal skutočnosť, že oznámil organizácií, aby ho naďalej zamestnávala. Pokiaľ sa odvolával na list zo dňa 1.11.1993 doručený odporcovi 8.11.1993 a mal za to, že v tomto liste oznámil organizácií, aby ho naďalej zamestnávala, nebolo možné s týmto súhlasiť. Obsahom listu nebola požiadavka, aby navrhovateľa odporca ďalej zamestnával, navyše

organizácia v liste zo dňa 11.11.1993 oznámila navrhovateľovi zamietnutie jeho žiadosti o stiahnutie výpovede a nemenila rozhodnutie o rozviazaní pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej jednoznačne uviedol, že ďalším osobitným listom už odporcovi neoznamoval, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, túto skutočnosť súdu teda ničím a nijak nepreukázal. Výpočet finančnej ujmy v podaní navrhovateľa zo dňa 6.7.1998 vo výške 5.714 Kčs, straty na zárobku zo dňa 15.4.1999 vo výške 9.222 Sk, uplatnenie inflačného nárastu od roku 1993 do roku 2002 vo výške 11.079,45 Sk, uplatnenie sumy odo dňa odchodu do dôchodku od 31.5.1999 vo výške 7.923,50 Sk súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval za irelevantné.

Požiadavka pracovníka, aby ho organizácia ďalej zamestnávala nebola splnená aj z toho dôvodu, že navrhovateľ, podal na súd prvého stupňa dňa 28.12.1993 len žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v ktorej si neuplatnil požiadavku na náhradu mzdy a preto návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa navrhovateľ nemal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil. Odporca mal vo veci čiastočný úspech ale vzhľadom na to, že navrhovateľ mal úspech v časti uplatneného návrhu o neplatné skončenie pracovného pomeru súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v časti, ktorou súd prvého stupňa žalobu zamietol podal odvolanie navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď si nevyžiadal od odporcu nahrávku dispečingu zo dňa 07. 09. 1993, kedy pacient zomrel. V časti zamietnutia nároku žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý rozhodne o nároku na náhradu mzdy, keďže nebola riešená druhá pracovná kategória, ktorý navrhovateľovi zo zákona patrí. V dodatku k odvolaniu navrhovateľ zaslal prílohy; Žiadosť o pôžičku z fondov, Odvolanie proti prevedeniu zo skupiny I A na jednosmennú prevozovú službu, Žiadosť zo dňa 03. 07. 1993 o sociálnu výpomoc, Žiadosť o prejednanie a doporučenie právneho zastúpenia v právnom spore zo dňa 03. 12. 1993. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, keďže dôvody uvádzané navrhovateľom v písomnom odvolaní sú irelevantné až zmätočné, nakoľko navrhovateľ poukazuje na skutočnosti, ktoré sa dotýkajú tej časti rozhodnutia, v ktorej bolo navrhovateľovi vyhovené. V ostatnom zvyšku písomného odvolania sú uvádzané skutočnosti, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou a preto navrhovateľom podané odvolanie vo veci nemá opodstatnenie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa bez nariadenia ústneho pojednávania podľa (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa ) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech , pretože súd prvého zistil náležite skutkový stav veci / O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil / , Os.p. / s obsahom odôvodnenia ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd / /.

V posudzovanej právnej veci zistenia potrebné pre posúdenie nároku navrhovateľa v rozsahu odvolaním zamietajúceho výroku rozsudku o náhrade mzdy a ostaných finančných nárokov, potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté súdom prvého stupňa o neplatnosti skončenia pracovného pomeru danej odporcom listom zo dňa 21.10.1993 navrhovateľovi podľa / , z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže z hľadiska právneho posúdenia je relevantné, či v zmysle (účinného ku dňu 21.10 1993 ) oznámil navrhovateľ odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával.

Súd prvého stupňa správne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôraznil kogentnú povahu ustanovení , ktoré na daný prípad aj správne aplikoval, keď dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal skutočnosť, že oznámil organizácií, aby ho naďalej zamestnávala ( Zák. práce účinného ku dňu 21.10. 1993).

V zmysle ustálenej judikatúry ak by aj navrhovateľ neoznámil zamestnávateľovi že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale podal by navrhovateľ žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru súčasne

s nárokom na náhradu mzdy, bolo by potom oznámenie že trvá na ďalšom zamestnávaní nahradené doručením rovnopisu žaloby zamestnávateľovi (R 36/1979). Z obsahu spisu však nemožno prijať záver o nahradení absencie splnenia tejto podmienky, keďže žaloba o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neobsahuje aj požiadavku náhradu mzdy (č.l. 16). Pokiaľ sa navrhovateľ bránil listom zo dňa 1.11. 1993 (č.l. 36), nemožno ani za extenzívneho výkladu jeho obsahu prijať záver o tom, že bola táto požiadavka splnená. Iné skutkové podklady oprávňujúce prijať záver o splnení zákonnej podmienky neboli navrhovateľom predložené, o fakte ktorom nasvedčuje aj jednoznačná výpoveď navrhovateľa (č.l. 125 ), že ďalším osobitným listom už odporcovi neoznamoval, aby ho organizácia ďalej zamestnávala.

Obsah odvolania je zameraný na skutočnosti, ktoré boli dôležité pre neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, v časti v ktorej bol navrhovateľ úspešný, avšak pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia tieto okolnosti nemajú žiadnu relevanciu, preto v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, čo viedlo odvolací súd k ustáleniu vecnej správnosti odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia v jeho zamietajúcej časti a podľa a ho potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého úspešnému odporcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa veta prvá

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.