Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-6-2014.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti M. : Y., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti rodičov: matka W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. L. XXX, otec R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., J. W. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/290/2012-157 zo dňa 17. decembra 2013 a odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/290/2012-169 zo dňa 16. januára 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na Okresnom súde Topoľčany dňa 19.11.2012 domáhal zníženia výživného na sumu minimálneho výživného a to na maloletú Y. zo sumy 170 eur mesačne na sumu 26,65 eura mesačne a na maloletú S. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 26,65 eura odo dňa 13. 11. 2012. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/356/2011-51 zo dňa 17.01.2012, právoplatným dňa 25.01.2012, sa podstatne zmenili jeho pomery z toho dôvodu, že dňom 12.11.2012 ukončil podnikanie, pričom predtým pracoval ako živnostník v Z., ktorej sprostredkovateľom bola spoločnosť Trutra log s.r.o., ktorá pre neho už viac nemá prácu. Navyše od 13.11.2012 je prihlásený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, pričom mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Súd prvého stupňa o návrhu otca prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 9P/290/2012-86 zo dňa 28. 03. 2013 tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/356/2011 zo dňa 17.01.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur na sumu 60,- eur a maloletú S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur na sumu 50,- eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01.04.2013. V dôsledku odvolania otca i matky maloletých detí rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 7CoP/28/2013-108 zo dňa 28. 06.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä sa nedostatočne zaoberal zmenou pomerov na strane otca maloletých detí, t.j. neskúmal z akého dôvodu otec ukončil práce ako živnostník. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, z akého príjmu otca súd prvého stupňa vychádzal pri znížení výživného a v nadväznosti na uvedené, ako vyhodnotil jeho zmenu pomerov. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že otec je nezamestnaný, zrušil si živnosť, poberá len dávky v hmotnej núdzi a preto ak mal súd prvého stupňa za to, že dôvodne prišiel o prácu, mal určiť vyživovaciu povinnosti na obe maloleté deti v minimálnej výške, alebo ak nie, mal skúmať, či vzhľadom na predmet podnikania otca maloletých deti (prípravné a dokončovacie stavebné práce) je v jeho schopnostiach a možnostiach v tejto oblasti pracovať. S poukazom na uvedené konštatoval, že z doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nemožno prijať záver o dôvodnosti zníženia vyživovacej povinnosti otca v rozsahu, v akom ju znížil súd prvého stupňa. Po zrušení a vrátení veci súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, ust. § 163 ods. 2 OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodne podaný . Za preukázané považoval, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/356/2011 zo dňa 17.01.2012, právoplatným dňa 25.01.2012, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva a to Y., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. sumou 170,- eur a maloletej S. sumou 130,- eur mesačne. V tomto smere zistil, že v čase poslednej úpravy výživného matka mala príjem vo výške 573,99 eura a otec mal príjem vo výške 4.346,32 eura. Ohľadne pomerov na strane maloletých detí mal za preukázané, že maloletá Y. má v súčasnosti 15 rokov, navštevuje 9.ročník ZŠ G. a maloletá S. má v súčasnosti 10 rokov a je žiačkou 4.ročníka tej istej školy. Otec maloletých detí je od 13.11.2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce s tým, že dňa 12.11.2012 ukončil podnikateľskú činnosť. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi S. M., ktorá je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 347,40 eura a otcom J. M., ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo výške 360,40 eura. Ďalej uviedol, že otec nemá žiadne dlhy ani pôžičky a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eura. Zo správy bývalého zamestnávateľa, doručená súdu na základe vyžiadania dňa 25.11.2013, vyplýva, že otec maloletých detí pracoval vo firme s tým, že za rok 2012 zarobil sumu 13.990,- eur, ktorá suma mu bola v priebehu roku 2012 a 2013 v plnom rozsahu uhradená, pričom otec maloletých detí ukončil spoluprácu s ich spoločnosťou z vlastného podnetu na základe telefonického oznámenia a jeho oznámenie o ukončení činnosti akceptovali. Súd prvého stupňa správu, doručenú dňa 27.12.2013, zo strany bývalého zamestnávateľa otca, ktorú bývalý zamestnávateľ poopravil v dôvodoch ukončenia spolupráce s otcom, a to na základe podnetu otca maloletých detí, nepovažoval za objektívnu. Pokiaľ išlo o pomery na strane matky maloletých detí mal za preukázané, že matka je naďalej zamestnaná a jej príjem predstavuje 650,58 eura. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom J. V., ktorý je živnostník v oblasti zváračstva, obývajú 3-izbový byt, kde platia nájom vo výške 127,79 eura, plyn 51,- eur, elektrinu 45,66 eura, vodné a stočné 52,86 eur štvrťročne. Okrem toho matka spláca úver nadobudnutý počas trvania manželstva v celkovej výške 7.000,- eur, mesačne po 194,- eur, ďalej úver z Home Credit vo výške 40,- eur mesačne, pôžičku z Poštovej banky v sume 58,05 eur a splátku na chladničku v sume 61,03 eura. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa mal za to, návrh otca na zníženie výživného je neopodstatnený, a to najmä s poukazom na správu bývalého zamestnávateľa, z ktorej správy vyplýva, že otec maloletých detí ukončil spoluprácu s ich spoločnosťou z vlastného podnetu na základe telefonického oznámenia a jeho oznámenie o ukončení činnosti akceptovali. Podľa názoru súdu prvého stupňa otec maloletých detí sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, bez ohľadu nato, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Okrem toho zo správy z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vyplýva, že na účte otca maloletých detí je aktuálny zostatok v sume 2.053,33 eura. Súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletých detí si výživné riadne plní a nemá žiadny dlh na výživnom, čo potvrdila aj matka maloletých detí na pojednávaní dňa 26.09.2013. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné znížiť výživné zo strany otca na maloleté deti, návrh otca zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu. Namietal, že správa firmy TRUTRA log. s.r.o., zo dňa 25.11.2013 je objektívna a nie správa zo dňa 27.12.2013. V danom prípade bolo preukázané, že pracovnú zmluvu s firmou v Belgicku mal uzatvorenú do konca roka 2012, pričom novú zmluvu s ním neuzatvorili. Poukázal na to, že je riadne evidovaný na úrade práce, pričom je psychicky zničený z toho, že nemá prácu. Nesúhlasil s tvrdením, že pracuje brigádnicky za finančnú odmenu, pretože pán M. je jeho priateľ, v dôsledku čoho išlo z jeho strany o priateľskú pomoc. Pokiaľ ide o jeho peniaze na účte, tieto použil na výživu a na splácanie dlhov. Záverom dodal, že uhradené výživné je z požičaných peňazí.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že otec chodil dlhodobo pracovať, denne na stavbu pánovi M. do W. L., za ktorú prácu dostal finančnú odmenu. Trvala na tom, že otec účelovo zostal doma, účelovo zrušil živnosť, pretože keby mal záujem o prácu v Z. alebo kdekoľvek v zahraničí, tak by živnosť len pozastavil a nevystavoval sa takejto finančnej neistote. Bola toho názoru, že je a bolo v schopnostiach otca pracovať a pohybovať sa v približne v rovnakých zárobkových možnostiach ako pri rozvode ich manželstva. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť . Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné, preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti správne zaoberal tým, či jednak na strane oprávnených maloletých detí, ale najmä na strane rodiča povinného vyživovaciu povinnosť plniť na základe súdneho rozhodnutia, došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť aj v zmene vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca bolo potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa, a to G. log., s.r.o., so sídlom O., ktorá mu na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 08.08.2012, zabezpečovala prácu ako živnostníkovi v Z., kde za rok 2012 a 2013 dosahoval príjem vo výške 13.990 eura (č. l. 144 spisu), pričom uvedenú spoluprácu ukončil otec z vlastného podnetu a dňom 13.12.2012 ukončil živnosť. V tomto smere správne vychádzal zo správy bývalého zamestnávateľa zo dňa 21.11.2013 (č. l. 144 spisu), doručenú súdu prvého stupňa na základe vyžiadania súdu, a nie zo správy zo dňa 19.12.2013 (č. l. 155 spisu), ktorá bola vypracovaná na podnet otca bývalým zamestnávateľom. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď pri rozhodovaní nebral do úvahy súčasnú finančnú situáciu otca, ktorú si sám zavinil, a pri posudzovaní schopností, možností otca prihliadal na jeho príjem, ktorý dosahoval ako živnostník v Z.. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. S ohľadom na dôvody otca uvádzané v odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto sú totožné s jeho tvrdením pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi v napadnutom rozsudku vysporiadal. V danom prípade bolo na strane otca ako povinného rodiča potrebné zohľadniť nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy - nielen to, čo skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu a pod. Po zohľadnení všetkých okolností odvolací súd poznamenáva, že je v schopnostiach a možnostiach otca zarobiť taký príjem, aký dokázal zarobiť v predchádzajúcom období a plniť si tak vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v nezmenenej výške. Súd prvého stupňa preto správne postupoval , keď návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Predmetom tohto odvolacieho konania bolo i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. januára 2014, č. k. 9P/290/2012-169, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by mu bola znížená vyživovacia povinnosť na minimálne výživné do rozhodnutia vo veci samej o jeho návrhu na zníženie výživného. V odôvodnení súd uviedol, že otec maloletých detí podal dňa 19.11.2012 návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom o ktorom súd prvého stupňa rozhodol dňa 17.12.2013 rozsudkom, ktorý napadol odvolaním otec a zároveň podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola znížená jeho vyživovacia povinnosť na maloletú Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur na sumu 27,13 eur a na maloletú S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130,- eur na sumu 27,13 eur, u oboch s účinnosťou od podania návrhu. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia v rámci konania vo veci samej, keď už bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, ale ešte nenadobudol právoplatnosť, súd s poukazom na ust. § 75 ods. 1,2,3, § 76 ods. 1 písm. a OSP tento zamietol z dôvodu, že nezistil zákonné dôvody pre nariadenie otcom žiadaného predbežného opatrenia, ktorým by bola dočasne znížená jeho vyživovacia povinnosť v tomto štádiu konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal uznesenie zrušiť a jeho návrhu vyhovieť. Dôvodil tým, že je dlhodobo nezamestnaný, pričom je ochotný sa zamestnať aj v iných robotníckych profesiách, resp. sa rekvalifikovať. Namietal, že konanie o jeho návrhu na zvýšenie výživného trvá neprimerane dlho, dôkazy predložil, avšak súd všetky dôkazy, ktoré si mal zadovážiť, si nezadovážil, a tak je celé dokazovanie veľmi zdĺhavé, neekonomické a na jeho úkor. Poukázal na to, že pracoval ako živnostník na dohodu do konca roka 2012, pričom novú zmluvu s ním už firma TRUTRA log., s.r.o., neuzatvorila, a preto zostal bez práce, pričom ho živia rodičia. V súčasnosti je prihlásený ako nezamestnaný na úrade práce a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eura. Okrem toho poukázal na to, že na bežné výživné sa voči nemu vedie exekúcia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danom prípade ide o nariadenie predbežného opatrenia v rámci konania vo veci samej podľa § 102 ods. 1 OSP pre nariadenie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, pretože nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov ani nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany otcovi nariadením predmetného predbežného opatrenia o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom , navyše ak bol jeho návrh vo veci samej na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietnutý. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.