Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Pu-5-2023.pdf
PDF · 80.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/5/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: O. V., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. XX, N., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu O. V., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. XX, N., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 7.4.2023 o 23.06 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 8.4.2023 o 08.10 hod. začal súd, v zmysle ust. § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. XPu X/XXXX-X zo dňa 11.4.2023 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia O.É. V., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, N. (ďalej len „umiestnená“) do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo bez jej písomného súhlasu dňa 7.4.2023 o 23.06 hod.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. Lucie Šoltýsovej, ktorá uviedla, že ide o dlhoročnú psychiatrickú pacientku, liečenú pre ochorenie z okruhu schizofrénie. Aktuálne ide o 2. hospitalizáciu pacientky v PN PP /1. bola v roku 2020/ predtým bola opakovane hospitalizovaná v zdravotníckych zariadeniach Bratislave. Aktuálne sa dňa 7.4.2023 dostavila do areálu PN PP pacientka sama svojvoľne, dobíjala sa do viacerých pavilónov areálu PN PP, na čo bola vyšetrená službukonajúcim lekárom, ktorý jej zdravotný stav uzavrel ako dekompenzovaný /zhoršený/ v rámci základnej diagnózy pri vysokosuspektnej manipulácii s odporúčanou liečbou /pacientka vysadila lieky/, čo ona nepriznáva, ale iné vysvetlenie zhoršenia jej zdravotného stavu nie je, vzhľadom na jej vysoko afektívne prejavy mánie a psychózy a straty kontaktu s realitou. Vzhľadom na nekritičnosť k svojmu zdravotnému stavu a nepredikovateľnosť správania pacientky v tomto stave, hrozí bez hospitalizácie
vysoké riziko narušenia jej zdravia, prípadne riziko agresívnych prejavov voči sebe aj svojmu okoliu, potenciálne spôsobilé ohroziť život pacientky, alebo jej okolia. Ošetrujúci lekár neodporučil súdu realizovať výsluch umiestnenej vzhľadom na stav jej psychózy.
6. Vzhľadom na odporúčanie ošetrujúcej lekárky súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom umiestnenej, ktorej by to mohlo byť na ujmu jej zdravotného stavu. Súd umiestnenú vzhliadol v osobitnej miestnosti uzatvoreného ženského oddelenia zdravotníckeho zariadenia. Umiestnená javila známky spomaleného myslenia, nelogického uvažovania /problém s prevzatím doručovanej súdnej zásielky, neadekvátna reakcia voči súdu po tom, čo sa pokúsil jej vysvetliť, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o udelení priepustky umiestnenej na dočasné opustenie zdravotníckeho zariadenia/, zrýchlenej reči. Umiestnená spontánne uviedla, že sem prišla sama a so službukonajúcim lekárom sa dohodla, že ostane len prespať, na pozorovanie.
7. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej súd zistil, miestnená sa dostavila spontánne po svojej osi, búchala na dvere pavilónu E a pavilónu F, zvonila na rôzne oddelenia, ako dôvod privolanému SBS uviedla, že chce doktorovi Pospíšilovi poďakovať za starostlivosť a popriať pokojné sviatky. Umiestnená prišla v letných šatách, na nich mala prehodenú bielu šatku a na tom zimnú bundu. Na ambulanciu prišla ochotne, na stôl vytiahla rôzne predmety /šatky, sovičky z látky/ a ponúka ich ako dary. Konvencie nedodržiavala /rozjarené privítanie/. Hovorila pomerne hlasno, artikulovane, na otázky neodpovedala, ak tak len protiotázkou. Vyraz na tvári prechádzal od úsmevu k nahnevanému výrazu. Pri vyšetrení nespolupracovala. Bola zistená zrýchlená psychomotorika, expanzívna nálada, manická, pri frustrácii kolísajúca do disforickej, emotivita kolísala na manickom póle, myslenie katatýmne, manické s megalomanickými ale i paranoidnými témami , hyperaktivita, susp. hyposomnia. Pacientka bola odporučená na prijatie do zdravotníckeho zariadenia pre schizoafektívnu poruchu manický typ s tým, že ide o rizikové správanie, nektitickú dôverčivosť a v prípade neprijatia hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu /nonkompliancia, t.j. nespolupráca pri liečbe, rozvinutý obraz manickej epizódy schizofrénnej poruchy/.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
17. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a umiestnenej, ako aj so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej/ a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že umiestnená trpí už diagnostikovanou v minulosti diagnostikovanou duševnou poruchou - schizoafektívna porucha, aktuálne v manickej fáze, pre ktorú zrejme došlo aj k vysadeniu predpísanej liečby, resp. vysadenie predpísanej liečby mohlo vyvolať aktuálnu manickú fázu u umiestnenej, v dôsledku čoho bez odbornej liečby v rámci nedobrovoľnej hospitalizácie hrozí ohrozenie života a zdravia pacientky samotnej /rizikové správanie, nekritická dôverčivosť/, vážne zhoršenie jej zdravotného stavu /nonkompliancia, rozvinutý obraz manickej epizódy schizoafektívnej poruchy/, súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 7.4.2023 o 23.06 hod. zo zákonných dôvodov. Manickú fázu duševného ochorenia umiestnenej, prejavujúcu sa euforickou náladou a správaním s náhlymi zmenami správania /hnevlivosť, podráždenie/ mal v konečnom dôsledku možnosť laicky zažiť aj súd pri vykonaní vzhliadnutia umiestnenej
18. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019, v ktorom odvolací súd rozhodol v obdobnej veci tak, že potvrdil odvolaním umiestnenej napadnuté uznesenie tun. súdu /č. k. 4Pu 11/2019-9 zo dňa 11.07.2019/, ktorým súd vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú / dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, teda uprednostniť nastavenie liečby a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.