Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/131/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú O. T., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov Z. G., trvale bytom P. XXXX/XX, A., prechodne bytom A., O. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M. A., s.r.o., so sídlom D.. V. C. XX/XX, A. Bystrica a O. T., bytom R. XXX, Ladce, zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom v L., O. námestie XX/X, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku P. súdu Považská Bystrica zo dňa 30. septembra 2013, č.k. -109, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení, že matka bude zastupovať mal. O. v bežných veciach a spravovať jej majetok z m e ň u j e tak, že obaja rodičia mal. O. budú spoločne zastupovať mal. dieťa a spoločne spravovať jeho majetok.

Vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. O. a vo výroku o zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou 120,- eur mesačne do rúk matky dieťaťa, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia, od 01.04.2013. Zameškané výživné od 01.04.2013 do 30.09.2013 vo výške 360,- eur, povolil otcovi dieťaťa splatiť matke dieťaťa v 50,-eur mesačných splátkach, od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, pod stratou výhody splátok s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil styk otca s maloletou O. tak, že otec je oprávnený prevziať si dieťa pred bytom matky každú stredu o 9.00 hod., každú nepárnu sobotu o 9.00 hod. a každú nepárnu nedeľu o 9.00 hod. a povinný matke dieťa v ten istý deň o 18.00 hod. pred jej bytom vrátiť. Matke uložil povinnosť styk otca s dieťaťom umožniť. Vychádzal zo zistenia, že mal. O. je dcérou O. T. a Z. G., ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti od obdobia pred narodením dieťaťa, do augusta 2012 v 1-izbovom byte. V auguste 2012 sa matka s dieťaťom z bytu odsťahovali. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka sa o mal. O. stará dobre a má vytvorené dobré podmienky na starostlivosť o dieťa, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a zároveň určil, že matka bude dieťa zastupovať v bežných veciach. Konštatoval, že nie je bežné, aby zastupovanie dieťaťa v bežných veciach delegoval súd obom rodičom, teda aj tomu z rodičov, ktorý sa s dieťaťom stretáva len občas. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V spoločnosti Continental Matador Truck Tires, s.r.o. Púchov mal otec dieťaťa slušný zárobok, z ktorého bol ochotný platiť výživné na maloletú O. po 120,- eur mesačne a príspevok na výživu nevydatej matky matke dieťaťa po 80,-

eur mesačne. Hoci 05.11.2012 sa stal práceneschopným, nesplnil si zrejme oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a pretože podobne sa zachoval aj dňa 19.10. 2012, rozviazal s ním jeho zamestnávateľ pracovný pomer k 31.12.2012, teda ku dňu, v ktorý mal pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončiť napriek tomu, že otec dieťaťa bol dobrým pracovníkom, o čom svedčí aj skutočnosť, že mu zamestnávateľ vyplácal prémie. Otec dieťaťa sa zachoval ľahkomyseľne a je možné konštatovať, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodného zamestnania. Stal sa nezamestnaným a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Na základe toho súd určil otcovi dieťaťa výživné také, aké sa otec dieťaťa dobrovoľne zaviazal platiť v čase uzavretia dohody o výške výživného, v septembri roku 2012. Matka dieťaťa žiadala určiť výživné po 150,- eur mesačne, ale podľa názoru súdu od uvedenej dohody nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zvýšenie výživného na 15-mesačné dieťa. Pretože od apríla 2013 platí otec výživné len po 60,- eur mesačne, súd ho zaviazal výživné do 120,-eur mesačne doplatiť matke dieťaťa v primeraných splátkach. Zároveň upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec sa môže stretávať s maloletou každú stredu od 09.00 hod., každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. a je povinný matke dieťa v ten istý deň o 18.00 hod. pred jej bytom vrátiť. Konštatoval, že maloletá O. je 15-mesačné dieťa a vzhľadom k tomu, že sa otec s ňou stretáva a bráva si ju na dlhšiu dobu cez deň, nemal ani súd problém s tým, aby sa otec s dieťaťom stretával. Je vhodné, aby sa otec s dieťaťom stretával čo najčastejšie a aby sa spolupodieľal na jeho výchove. Ďalej uviedol, že keď bude dieťa staršie, nebude mať súd problém, aby mohlo dieťa zostať u otca aj v noci.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení, že matka bude zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok, a vo výroku o určení výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Dôvodnil, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletú O. zastupovala iba jej matka. Takáto úprava by bola v rozpore s právom otca riadne vykonávať starostlivosť o maloletú a túto vychovávať v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, nakoľko riadna starostlivosť je možná iba vtedy, ak je rodič súčasne oprávnený dieťa zastupovať. Poukázal na to, že hlavným dôvodom, pre ktorý podal návrh vo veci samej bolo to, že sa mu matka vyhrážala, že mu neumožní sa s dcérou stretávať a odcestuje s ňou do zahraničia. Takejto situácii by sa v prípade, že by maloletú zastupovala len matka, nedalo predísť a vzniknutú situáciu by ani nebolo možné zvrátiť, resp. odvrátiť jej následky v takom časovom horizonte, aby to neohrozilo výchovu maloletej a zachovanie jej vzťahu k obom rodičom. Súd prvého stupňa sa s týmito súvislosťami nezaoberal a rozhodol chybne, keď stanovil, že maloletú bude zastupovať len jej matka. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o uložení povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2013. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nemal žiaden príjem, nakoľko už prestal poberať podporu v nezamestnanosti. Namietal právne posúdenie súdu prvého stupňa, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď k tomuto záveru došiel súd na základe jediného potvrdenia od zamestnávateľa, pričom však ignoroval jeho tvrdenie, že sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny nedopustil. Súd prvého stupňa celý záver o tom, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania založil len na predpoklade, že si otec „zrejme“ nesplnil oznamovaciu povinnosť pri vzniku práceneschopnosti. Súd odmietol vykonať dôkaz vyžiadaním si celého jeho personálneho spisu, čo je podľa neho jediný dôkaz, ktorý môže danú situáciu objasniť. Najpodstatnejšou okolnosťou je však to, že k skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím doby. Pracovný pomer bol totiž uzatvorený na dobu určitú. Žiadne ustanovenie ani iného právneho predpisu nestanovuje, že by zamestnanec mal právny nárok na opätovné uzatvorenie pracovnej zmluvy alebo na predĺženie pracovného pomeru ak doba, na ktorú bol uzatvorený, uplynula, a to bez ohľadu na jeho pracovné výsledky alebo akékoľvek iné kritériá. Ak sa aj zamestnávateľ rozhodol neuzatvoriť s ním novú pracovnú zmluvu, resp. nepredĺžiť pracovný pomer z toho dôvodu, že bol v období pred uplynutím dohodnutej doby dlhodobo a opakovane práceneschopný, toto jednak nie je možné objektívne preukázať a tiež, ak by to aj bolo možné na základe nejakých dôkazov tvrdiť, nemôže to byť na jeho ťarchu. Je preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a skončil uplynutím takto dohodnutej doby. Nie je teda možné tvrdiť, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Súd preto nepostupoval správne, keď pri určení výživného nezohľadnil jeho aktuálne príjmové a majetkové pomery, ale vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v roku 2012. Namietal, že súd nezohľadnil preukázaný pokles jeho životnej úrovne, keď je súčasnosti bez akéhokoľvek príjmu, prostriedky na živobytie má len od svojich rodičov, resp. ich získava predajom svojich vecí. Bol nútený predať motorové vozidlo, aby získal prostriedky na živobytie a pokiaľ sa mu nepodarí nájsť si zamestnanie, bude nútený sa odsťahovať zo svojho bytu k rodičom, pretože nie je schopný splácať úver ani platiť náklady spojené s užívaním bytu. Zdôraznil, že v konaní preukázal, že si zamestnanie neustále hľadá. Jeho životná úroveň je vzhľadom na absolútnu absenciu príjmov, a to že okrem výživného na maloletú poskytuje aj matke príspevok na výživu v sume 80 eur mesačne taká, že neodôvodňuje určenie výživného v takej výške, ako to stanovil súd prvého stupňa. Stanovené výživné okrem toho svojou výškou presahuje odôvodnené potreby maloletej, ktorá je vo veku len 1 rok a 3 mesiace. S ohliadnutím k tomu, že súd nezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda toho, či skutočne porušil pracovnú disciplínu, a či takéto údajné porušenie mohlo byť dôvodom toho, že s ním nebol pracovný pomer predĺžený potom, čo došlo k jeho ukončeniu uplynutím doby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v zmysle jeho návrhu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že požiadavky otca maloletého dieťaťa na zastupovanie maloletej je nereálnym a nerealistickým modelom výkonu rodičovských práv viažucich sa k bežnej dennej starostlivosti o batoľa. Mala za to, že požiadavka na zastupovanie maloletého dieťaťa oboma rodičmi v bežných záležitostiach je v rozpore s kritériami vhodnosti, vyváženosti a potrebnosti výkonu rodičovských práv. Touto úpravou nie je žiadnym spôsobom dotknutá povinnosť otca maloleté dieťa vychovávať, starať sa o jeho zdravie, výživu a v konečnom dôsledku aj zastupovať dieťa v čase, keď je v osobnej starostlivosti druhého rodiča počas upraveného stretávania sa. Pokiaľ ide o určenie výživného uviedla, že sama najlepšie vie, akým spôsobom (nákladným) otec dieťaťa žil a ako a na čo míňal finančné prostriedky. Opakovane sa otec vyjadril, že si vie zabezpečiť prostriedky pre svoju výživu, ako aj pre dieťa. Jeho vyjadrenia v odvolaní, týkajúce sa príjmových možností a schopností popierajú iné jeho prejavy správania sa, a to ako a s kým a na akých autách chodí pre maloletú, aké veci si oblieka, aké veci užíva, jeho dovolenky a utrácanie. Nič z jeho každodenného života nereflektuje jeho postavenie „osoby v hmotnej núdzi“ ako sa snažil prezentovať pred súdom prvého stupňa. Otec maloletej bol v čase pretrvávajúcej PN na konci roka 2012 na dovolenke a opakovane porušoval aj svoje pracovné povinnosti, a to aj v čase, keď spolu s ňou žili v spoločnej domácnosti. V prípade, ak bol otec taký dobrý zamestnanec ako sám tvrdí, je na mieste otázka, prečo sa nesnažil zamestnanie si udržať najmä, keď v čase rozhodnom pre posúdenie, či sa zmluva bude alebo nebude predlžovať, bol takmer dva mesiace práceneschopný a neprejavil záujem o zamestnanie, pričom zamestnávateľ kontinuálne predlžoval pracovné pomery s osvedčenými zamestnancami.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pri rozhovore s matkou nezaznamenal záujem matky vycestovať s maloletou Melisou do zahraničia. Šetrením pomerov v domácnosti matky zistil, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa, dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť a je schopná dieťa zastupovať v bežných veciach, čo je v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku, ktorým bolo určené, že matka bude zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa a vo výroku o určení výživného otca na maloleté dieťa) podľa , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

Odvolaním nenapadnutých častí rozsudku, t. j. výrok, ktorým bola maloletá O. zverená do osobnej starostlivosti matke, ako aj vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti týmto výrokom odvolanie otca nesmerovalo, a tak v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok, ktorým bolo určené, že matka bude zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa a výrok o určení výživného na maloleté dieťa zo strany otca.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obdivom rodičom.

V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil na strane otca žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní maloletého dieťaťa a v spravovaní jeho majetku. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa Zákona o rodine predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 28 ods. 3, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v danej veci nejde, preto odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo určené, že matka bude zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa tak, že zastupovať a spravovať majetok mal. O. budú obaja rodičia.

Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca na maloletú O. a určenie zročného výživného, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ods. 2).

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

Podľa vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a konaniach o niektorých otázkach obchodnej spoločnosti a družstiev (), súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení. Nedostatočne zistil najmä zárobkové a majetkové pomery otca a preto jeho záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú O. vo výške 120 eur mesačne, je predčasný. Samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto nedostatočne a nepresvedčivé. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. s prihliadnutím k tomu, že otec pracoval v spoločnosti Continental Matador Truck Tires s. r. o. Púchov, kde dosahoval slušný zárobok, z ktorého bol ochotný platiť výživné na maloletú O. po 120 eur mesačne. Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci 05.11.2012 sa stal otec práceneschopným, nesplnil si zrejme oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a pretože podobne sa zachoval aj dňa 19.10.2012, rozviazal s ním jeho zamestnávateľ pracovný pomer k 31.12.2012, teda ku dňu, v ktorý mal pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončiť napriek tomu, že otec bol dobrým pracovníkom. Podľa názoru súdu prvého stupňa otec sa zachoval ľahkomyseľne a je možné konštatovať, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, stal sa nezamestnaným a v súčasnosti nemá žiadny príjem. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tento právny záver súdu prvého stupňa je predčasný a nemá oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Treba vytknúť súdu prvého stupňa, že nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností v súvislosti s ukončením pracovného pomeru otca v spoločnosti Continental Matador Truck Tires s. r. o. Púchov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2010 a dohody o zmene pracovnej zmluvy, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2012. Z oznámenia zamestnávateľa zo dňa 23.04.2013 vyplýva, že dňa 19.10.2012 a dňa 05.11.2012 bol otec upozornený na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že nenahlásil neprítomnosť na pracovisku svojmu nadriadenému. Po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a otcom a vzhľadom k tomu, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, v zmysle bol pracovný pomer ukončený dojednaným dňom, t. j. k 31.12.2012. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že zamestnávateľ sa rozhodol neuzatvoriť s otcom novú pracovnú zmluvu, resp. nepredĺžiť pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, mal v tomto smere vykonať dokazovanie s dopytom na zamestnávateľa otca a až na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotiť, či otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Rovnako súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie životnej úrovne otca, keď neprihliadal na tvrdenia matky, že otec žije nadštandardným spôsobom života napriek tomu, že je nezamestnaný, užíva luxusné motorové vozidlá, chodí na zahraničné dovolenky.

Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na maloletú O. a vo výroku o zročnom výživnom je za daného nedostatočne zisteného skutkového stavu predčasné.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na maloletú O. a vo výroku o zročnom výživnom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ods. 2 ).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje rodičov ako účastníkov konania k ich osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, urobí dopyt na zamestnávateľa otca spoločnosť Continental Matador Truck Tires s. r. o. Púchov za účelom zistenia, či porušenie pracovnej disciplíny zo strany otca počas trvania pracovného pomeru, bolo dôvodom nepredĺženia pracovného pomeru, resp. z akého dôvodu nebol s otcom predĺžený pracovný pomer po 31.12.2012, ďalej vykoná dokazovanie za účelom posúdenia pravdivosti tvrdení matky o nadštandardnom spôsobe života otca. Až po takomto zistení pomerov otca opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloletú O. a svoje rozhodnutie riadne odôvodnení v zmysle

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.