Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-181-2013.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/181/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: ADRIA Slovakia, s.r.o., so sídlom Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 439 363, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Uličným, advokátom, so sídlom G. XXXX, XXX XX B., proti žalovanému: MUDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 614,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/5/2013-41 zo dňa 15. apríla 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/5/2013-41 zo dňa 15. apríla 2013 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 614,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 348,56 Eur od 11.04.2010 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 265,55 Eur od 11.07.2010 až do zaplatenia, trovy konania 36,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 142,95 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav a vyvodené závery za aplikácie ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zák. č. 116/1990 Zb.“), § 5 ods. 3, § 7 zák. č. 116/1990 Zb., § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 365 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 1 veta prvá, druhá OBZ, v znení účinnom do 31.01.2013, okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, čo do základu i výšky. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2005, pričom na strane nájomcu vystupoval žalovaný a druhý nájomca MUDr. S. Y.. Predmetom vyššie uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov boli nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti v O., na ulici G. č. XX, súp. č. XXXX na pozemku parc. č. KN 224, zapísané na Správe katastra Ružomberok na LV č. XXXX. Zmluvné strany si dohodli dobu trvania nájmu na 5 rokov s účinnosťou od 01.08.2005 do 31.07.2010, pričom sa zaviazali platiť nájomné vo výške 96.000,- Sk za jeden kalendárny rok. Zároveň sa dohodli, že pri platbe vopred za jeden bežný rok bude nájomcom poskytnutá 10 % zľava z výšky nájomného. Okresný súd mal z vyššie uvedenej zmluvy za preukázané, že zmluvné strany si dohodli, že nájomcovia budú uhrádzať nájomné každý za prenájom polovice priestorov bližšie uvedených v tejto zmluve, a to štvrťročne vo výške 12.000,- Sk vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka, a to na základe faktúry vystavenej žalobcom. Okrem toho zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak prvý nájomca ukončí vzťah s prenajímateľom (žalobcom), zaväzuje sa druhý nájomca vstúpiť do užívania časti predmetu nájmu, ktorý užíval na základe tejto zmluvy nájomca prvý, tento záväzok platí aj v prípade ukončenia nájmu s druhým nájomcom (MUDr. S. Y.). Okresný súd mal z listinných dôkazov za
preukázané, že žalobca vystavil faktúru žalovanému (ako nájomcovi 1) č. 1030002 zo dňa 04.01.2010 (zálohová faktúra), ktorou bolo fakturované nájomné za nebytové priestory za celý rok 2010 v sume 1.433,98,-Eur. Keďže uvedená zálohová faktúra nebola žalovaným uhradená, žalobca vystavil faktúru č. 1032033 dňa 01.04.2010, ktorou fakturoval nájomné za mesiac január, február, marec 2010, apríl, máj, jún 2010 v celkovej sume 796,66 Eur, splatnou dňa 10.04.2010. Žalovaný čiastočne uhradil nájomné dňa 29.07.2010 vo výške 448,10 Eur, čím dlžná čiastka ostala vo výške 348,56 Eur. Následne žalobca vystavil faktúru č. 1032059 zo dňa 01.07.2010 na sumu 265,55 Eur, splatnú dňa 10.07.2010, ktorou vyúčtoval nájomné za mesiac júl 2010. Okresný súd mal za preukázané z oznámenia o rozpustení združenia zo dňa 15.06.2010, že nájomca 2 (MUDr. S. Y.) oznámila žalobcovi, že dňa 30.06.2010 ukončí jej činnosť v prevádzkovej jednotke a nájomca 1 (žalovaný) bude pokračovať v tejto činnosti samostatne, pričom žalovaný súhlasil, že bude uhrádzať náklady nájmu aj služieb v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tým, že žalovaný neuhradil dlžné nájomné v celkovej sume 614,11 Eur dobrovoľne, žalovaný uplatnený nárok žiadnym spôsobom nespochybnil, tento nerozporoval, ani nenamietal, okresný súd vzhľadom na dôkazy predložené stranou žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 348,56 Eur od 11.04.2010 až do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 265,55 Eur od 11.07.2010 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný tým, že nezaplatil faktúry v lehote ich splatnosti, t.j. do 10.04.2010 a 10.07.2010, dostal do omeškania nasledujúcimi dňami a výška úrokov je v súlade s ust. § 369 ods. 1 OBZ, pretože účastníci konania si v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2005 dohodli úroky z omeškania v zmluve v čl. V. bod 5.6. vo výške 0,05% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania, a to od prvého dňa, keď sa nájomca dostal do omeškania. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie v písomnom podaní z 21.05.2013 (č.l. 47 spisu), na výzvu okresného súdu doplnenom v podaní z 18.06.2013 (č.l. 51 spisu). Uviedol, že potrebuje nutný čas na kompletizáciu účtovných a iných dokladov potrebných na doriešenie sporovej veci. Ďalej uviedol, že pri skončení nájmu nebolo poskytnuté žiadne ročné a ani záverečné vyúčtovanie úhrad nájmov a platieb za energie, napriek tomu, že to bolo zo strany nájomcov požadované. Po urgencii zo strany žalobcu bolo dojednané osobné stretnutie 29.11.2011, na ktorom sa stretli Ing. P., JUDr. Haspra ako právny zástupca MUDr. Y., žalovaný a sekretárka žalobcu. Prebrali sa okolnosti sporových výšok platieb a odôvodnených reklamácií zo strany „odporcov“. Na záver stretnutia bola dohodnutá celková suma, ktorá zahrňovala úplné splatenie požadovaných dlžných súm odporcami. „Obidvoma odporcami“ bola táto dlžná suma splatená v priebehu nasledujúcich dvoch dní bankovým prevodom. Po tomto stretnutí a zaplatení dohodnutej sumy sa žalovaný ešte stretol s Ing. P., kde mu potvrdila prevzatie dlžnej sumy a potvrdila, že medzi sebou už nemajú žiadne pohľadávky; z tohto dôvodu ho prekvapilo súdne podanie a požiadavka na úhradu nájomného a úhrady úroku z omeškania od r. 2010; dodnes žiadne vyúčtovanie a nájom a energie zo strany žalobcu nedostal. Vyjadril presvedčenie, že podané vysvetlenia sú dostatočné na zrušenie „platobného rozkazu“ v celom rozsahu.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 62 spisu). Námietky žalovaného označil za nedôvodné, nedoložené a zdôraznil, že predmetom sporu nie je úhrada za služby, energie, ale za nedoplatok na nájomnom podľa vystavených faktúr, o ktorých žalovaný mal vedomosť aj z upomienok. Až do podania odvolania žalovaný nespochybňoval doručenie faktúr nájomného. V prípade prejednania veci odvolacím súdom žalobca navrhol, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený a aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Porovnaním odvolacích dôvodov vyjadrených v podanom odvolaní žalovaného s tvrdeniami a dôkazmi produkovanými v konaní pred okresným súdom, odvolací súd zistil, že žalovaný zostal v prvostupňovom konaní nečinný a svoju obranu voči žalobou uplatneným nárokom vyjadril až v odvolaní, po doručení napadnutého rozsudku. Okresný súd pritom žalovaného pri predvolaní na pojednávanie poučil podľa § 120 ods. 4 OSP, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie; v sporových veciach na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP. Žalovanému predvolanie na pojednávanie nariadené okresným súdom na 15.04.2013, obsahujúce i vyššie uvedené poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, bolo doručené dňa 21.03.2013 (§ 47 ods. 2 OSP; obálka na č.l. 31 spisu) a opakovane do vlastných rúk dňa 04.04.2013 (doručenka na č.l. 35 rub spisu). Z uvedeného, za konštatovania splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu odvolací súd nemohol na žiadne argumenty, novo uvedené žalovaným až v odvolaní proti napadnutému rozsudku, pri preskúmavaní veci prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi. Zostali tak bez vplyvu na napadnutý rozsudok okresného súdu. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal novo doloženými dôkazmi k vyjadreniu žalobcu (listiny na č.l. 64, 67 spisu), keďže mali väzbu na obranu žalovaného novo produkovanú až v odvolaní. Ide o premietnutie procesného systému neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie.
Z toho skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní a ktorým bol odvolací súd viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), za správnej aplikácie i interpretácie právnych noriem citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nezistil dôvod, aby sa odchýlil od vecne správnych a logických argumentov vyjadrených v odôvodnení okresného súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku priznaného meritórnym výrokom napadnutého rozsudku. Za stotožnenia sa s dôvodmi rozhodnutia vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd na tieto dôvody v zmysle § 219 ods. 2 OSP odkazuje.
Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a pre úplnosť odvolací súd dodáva, že relevantný bol preukázaný záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za užívanie predmetných priestorov za obdobie január - júl 2010 dojednanú sumu, v spojení s doloženým výslovným súhlasom žalovaného na oznámení o rozpustení združenia (s MUDr. S. Y.) dohodou z 15.06.2010.
Konštatovaná vecná správnosť zahŕňala i rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, ktoré odvolaním ani nebolo vecne napadnuté (§ 219 ods. 1, 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol náhradu trov odvolacieho konania, preto mu bola náhrada trov odvolacieho konania v rámci vyhláseného rozsudku odvolacieho súdu prisúdená. Žalobcove trovy odvolacieho konania mali spočívať len v trovách právneho zastúpenia, pričom nedošlo k ich vyčísleniu ani v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Keďže k verejnému vyhláseniu rozsudku došlo dňa 13.02.2014 (štvrtok), k vyčísleniu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia na strane žalobcu malo dôjsť do 18.02.2014 (utorok). Keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca trovy odvolacieho konania v uvedenej lehote nevyčíslil, za aplikácie ust. § 151 ods. 2 veta za bodkočiarkou OSP odvolací súd napokon žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania tomuto účastníkovi vo vyhlásenom rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.