Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_6CoE-132-2013.pdf
PDF · 76.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/132/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1:/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXX, 2./ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 141/13 súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.820,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/346/2013-17 zo dňa 23.08.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom v Žiline pod sp. zn. RK-490/07-MK dňa 23.07.2007. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX- XXXXX, ktorú oprávnený a povinní 1./ a 2./ uzavreli dňa 09.05.2005. Súd konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='71/1986%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), preto sa spravuje ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník). Z uvedených dôvodov sa preto zaoberal skúmaním rozhodcovskej doložky, ktorá v danom prípade mala založiť legitimitu pre exekučný titul podľa kritérií spotrebiteľského práva, pričom konštatoval, že táto znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vychádzajúc zo samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétnych rozhodcov, ktorí by prípadný spor mohli rozhodovať, pričom ich sídla sú vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže značne sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je preto neprijateľnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že právny vzťah založený Zmluvou o revolvingovej pôžičke zo dňa 18.05.2005 nie je a nikdy nebol spotrebiteľským právnym vzťahom. Tvrdenie exekučného súdu o spotrebiteľskej povahe zmluvy nemá oporu v žiadnom dôkaze v exekučnom spise a oprávnenému ani nie je známe, na základe čoho takúto skutočnosť súd vôbec tvrdí, keďže pri identifikácii povinného v zmluve je uvedeného jeho IČO, čo nesporne preukazuje, že pri uzatváraní zmluvy mal postavenie podnikateľa. Povinný 1./ bol taktiež identifikovaný označením registra, v ktorom je ako povinný zapísaný. Povinný 1./ teda uzavrel s oprávneným predmetnú zmluvu nesporne ako podnikateľ, pričom pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenský list, daňové priznanie za rok 2004 a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie živnostenskej pôžičky ako podnikateľský subjekt, kde uviedol, že žiada pôžičku na účel obnovenia strojového zariadenia. Nejde preto o spotrebiteľa. Odvolateľ ďalej uviedol, že vymáhaná pohľadávka je pohľadávkou z vlastnej zmenky vystavenej dňa 18.05.2005, splatnej dňa 06.07.2007 a nie zo spotrebiteľskej zmluvy, ako to uvádza nesprávne exekučný súd. Vzhľadom na podnikateľský charakter zmluvy považuje oprávnený za nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 20 ods. 20.2 zmluvy ako neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Odvolateľ poukázal na znenie článku 20 ods. 20.1 Zmluvy, ktorý citoval, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nezrovnalostí medzi zmluvnými stranami. Z obsahu Zmluvy je podľa oprávneného zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Oprávnený pritom podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012 a na rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 14C/166/2008-82 zo dňa 26. mája 2009. Podľa oprávneného je preto napadnuté uznesenie založené na nesprávnych skutkových a právnych záveroch a bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k hrubému porušeniu jeho práv, najmä práva konať pred súdom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2013 sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila povinná 2./. Namietala, že predmetná pôžička už bola v plnej sume splatená, preto sú požiadavky oprávneného v danej veci nedôvodné.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu, so sídlom Mydlárenská 185, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-490/07-MK zo dňa 23.07.2007. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia pôžičky na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, uzavretej s povinnými dňa 18.05.2005.
Exekučný súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť je zakotvená v ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku posudzoval exekučný titul aj podľa ustanovení zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľských úver poskytuje, dôležité je, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako dospel k uvedenému záveru, a to, najmä s ohľadom na to, že v predloženej Zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 18.05.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnými, je uvedené, že dlžníkom 1./ je A. E., označený okrem iného identifikačným číslom (IČO: 40 616 851) s adresou XXX XX Q. č. XXX, zapísaný v Živnostenskom registri na Obvodnom úrade v Lučenci, register č.: 606-8186, spis. č.: Žo-2004/00991/2. V tejto súvislosti tiež odvolací súd uvádza, že povinný 1./ v Žiadosti o poskytnutí pôžičky- pre podnikateľské subjekty uviedol, že účelom čerpania pôžičky je obnovenie strojového vybavenia.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 a 3/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (18.05.2005) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252355'&ucin-k-dni='29.%206.2005'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd v rozpore s obsahom a znením predložených listín vyvodil nesprávny záver o tom, že veriteľ uzatvoril zmluvu s povinným 1./ ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z predložených listín je naopak zrejmé, že Zmluvu o revolvingovej pôžičke uzavretú medzi oprávneným a povinnými by nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho by potom nebolo možné predmetnú zmluvu posudzovať ani podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa týchto ustanovení by nebolo možné posudzovať ani ustanovenia Zmluvy vo vzťahu k prijatému záveru o neplatnosti neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v časti rozhodcovskej doložky. Pokiaľ teda exekučný súd Zmluvu o revolvingovej pôžičke, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná, vec nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2/ O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého sa môže viesť exekúcia v časti vymáhania istiny, resp. príslušenstva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.