Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-194-2013.pdf
PDF · 109.2 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/194/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: NEXT TRADE, s.r.o., so sídlom Banská 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 324 825, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom, so sídlom F. X, XXX XX U., proti žalovanému: KINGSTON, s.r.o., so sídlom Námestie mieru 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 416 576, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom Y. XXX, XXX XX C. L., v konaní o zaplatenie 298,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/77/2013-54 zo dňa 27.05.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/77/2013-54 zo dňa 27.05.2013 v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,70 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,70 Eur od 23.11.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/77/2013-54 zo dňa 27.05.2013 v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 207,14 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 298,84 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,70 Eur od 23.11.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 207,14 Eur od 09.05.2012 do zaplatenia, trovy konania 17,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 344,51 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na podanú žalobu, vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, vyvodené závery a za aplikácie ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom do 31.01.2013, § 409 ods. 1 OBZ, § 411 OBZ, § 412 ods. 1 OBZ, § 447 OBZ, § 448 ods. 1 OBZ, § 768k ods. 2 OBZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, okresný súd prijal záver o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu a žalobe vyhovel. Uviedol, že účastníci konania sú podnikatelia - právnické osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom žalovanému s príslušenstvom, ktorým sú úroky z omeškania. Žalobca tvrdil, že žalovanému dodal na základe jeho telefonickej objednávky tovar špecifikovaný čo do druhu, množstva a ceny vo vystavených faktúrach - daňových dokladoch č. 2301003636 splatná 22.11.2011 na sumu 91,70 Eur a č. 2301004322 splatná 08.05.2012 na sumu 207,14 Eur (č.l. 5, č.l. 7 spisu). Faktúry obvykle slúžili súčasne aj ako dodacie listy potvrdzujúce prevzatie tovaru spolu s vyúčtovaním. Kúpna cena vyúčtovaná faktúrou č. 2301003636 na sumu 91,70 Eur zo dňa 08.11.2011, splatná 22.11.2011, nie je medzi účastníkmi sporná. Žalovaný rozporoval pohľadávku titulom kúpnej ceny vo výške 207,14 Eur
vyúčtovanú faktúrou č. 30120688 (č.l. 6 spisu) s tým, že tovar si objednala obchodná spoločnosť POLA- S spol. s r.o., so sídlom Garbiarska 41/18, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 424 412 (č.l. 31-32 spisu). Ešte pred začatím konania zasielal advokát žalobcu ako splnomocnený zástupca žalovanému na adresu sídla, výzvu na zaplatenie pohľadávky žalovanej v súdnom konaní vo výške 298,84 Eur, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Vladimír Jurkuliak je konateľom a aj v rozhodnom období bol konateľom obchodných spoločností KINGSTON, s.r.o. (žalovaný) a POLA-S spol. s r.o. (so sídlom ulica Garbiarska 4118, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 36 424 412, čl. 31-32 spisu). Predmety podnikania obidvoch uvedených obchodných spoločností sú obdobné (KINGSTON, s.r.o., predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov; predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy atď.; POLA-S, spol. s r.o.: predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemysle vyrábané koncentráty a mrazené krémy a podobne). Žalobca dodával žalovanému potravinársky tovar. Prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobca objasnil, za akých okolností došlo k vystaveniu faktúry č. 2301004322 voči spoločnosti POLA-S spol. s r.o., dňa 24.04.2012 na sumu 207,14 Eur (č.l. 7, čl. 20 spisu). Tovar objednával telefonicky konateľ spoločnosti KINGSTON, s.r.o. (žalovaný) i spoločnosti POLA-S spol. s r.o., Vladimír Jurkuliak. Súčasne s tovarom pri jeho preberaní podpisoval kupujúci ako dodací list faktúru, v ktorej potvrdzoval prebratie tovaru. Tovar dodávaný na základe objednávky Vladimíra Jurkuliaka (konateľa žalovaného) prebrala a pečiatkou potvrdila iba spoločnosť KINGSTON s.r.o., na faktúrach - dodacích listoch (č.l. 5, 7 a 20 spisu). Doposiaľ nedošlo k úhrade ceny tovaru ani spoločnosťou POLA-S s.r.o. Faktúra je iba účtovným dokladom, vystaveným predávajúcim. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny a nie úhrada faktúry. Obchodno-záväzkové vzťahy sa vyznačujú neformálnosťou a kúpna zmluva môže byť okrem písomnej a ústnej formy uzavretá aj konkludentne. Nie je skutkovo sporné, že žalobca dodal tovar žalovanému a žalovaný tovar prevzal, čo preukazuje pečiatka žalovaného, hoci aj na dodacom liste „faktúre“ vystavenom žalobcom je označená spoločnosť POLA-S s.r.o. Žalovaný sa správal spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti: tovar dodaný žalobcom prevzal, za jemu známych, so žalobcom dojednaných podmienok, najmä o druhu, množstve, cene tovaru a splatnosti. K prechodu vlastníctva na kupujúceho dochádza okamihom odovzdania tovaru (§ 443 OBZ). Vystavenie „faktúry - dodacieho listu“ vopred (pred dodaním tovaru) žalobcom na spoločnosť POLA-S s.r.o., považoval sám žalobca za omyl (č.l. 7 spisu) a nápravu vykonal vystavením novej faktúry na žalovaného (č.l. 6 spisu). Žiadnym spôsobom sa žalovaný nevyjadril k jeho reálnemu prevzatiu tovaru, ani k účtovnému dokladu vystavenému na žalovaného (f.č. 30120688). Preto mal okresný súd za to, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom kúpnej ceny 298,84 Eur s úrokmi z omeškania vo výške súčtu základnej úrokovej sadzby ECB a 8 percentuálnych bodov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti až do zaplatenia). O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l. 61-66 spisu) a s odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), f) OSP namietol, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h) OSP tým, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) OSP tým, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že žalobca vystavil žalovanému za dodaný tovar len faktúru č. 2301003636 na sumu 91,70 Eur. Faktúra č. 2301004322 na sumu 207,14 Eur bola vystavená spoločnosti POLA-S, spol. s r.o., so sídlom Garbiarska 4118, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 424 412 (ďalej len „POLA-S“); podľa žalovaného v druhom žalovanom prípade vznikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a POLA-S, pričom tento samostatný záväzkový vzťah nesúvisí s danou právnou vecou. Žalovaný poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že: „pán Jurkuliak je konateľom spoločnosti KINGSTON, s.r.o. ako aj spoločnosti POLA-S s.r.o. a objednával tovar pre odporcu s tým, že časť tovaru mala ísť aj pre POLU-S s.r.o." Uvedeným tvrdením navrhovateľ priamo a výslovne potvrdil vznik dvoch samostatných záväzkovo-právnych vzťahov medzi: 1. NEXT TRADE, s.r.o. a KINGSTON, s.r.o. a 2. NEXT TRADE, s.r.o. a POLA-S s.r.o. kde konateľ týchto spoločností urobil dve samostatné objednávky v mene každej zo spoločností a tieto objednávky boli bez výhrady akceptované navrhovateľom ako dodávateľom tovaru. V dôsledku uvedeného došlo nepochybne k vzniku dvoch samostatných záväzkov, z ktorých bol
navrhovateľ povinný dodať objednaný tovar dvom samostatným subjektom. Tvrdenie navrhovateľa, že považuje za rozhodné, kto tovar reálne prevzal, a že odobratie tovaru považuje za titul na plnenie, je podľa žalovaného bez právneho významu. S poukazom na § 409-420 OBZ žalovaný uviedol, že žalobca potvrdil uzavretie dvoch samostatných kúpnych zmlúv s dvoma samostatnými právnymi subjektmi. Za titul na plnenie nie je možné považovať odobratie tovaru. Zo žalovaných faktúr vyplýva, že žalovaný si objednal tovar v hodnote 91,70 Eur, fakturovaný pod č. 2301003636. Ostatný tovar za 207,14 Eur nepochybne objednala spoločnosť POLA-S, fakturovaný pod č. 2301004322. Žalovaný aj s odkazom na ust. § 43a, § 43c, § 44 Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv bol názoru, že okresný súd vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že ak na dodacom liste je potvrdené prevzatie tovaru len žalovaným, že žalovaný nadobudol k tomuto tovaru vlastnícke právo a je povinný zaplatiť zaň žalobcovi kúpnu cenu. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno; nepreukázal v časti nároku o zaplatenie kúpnej ceny 207,14 Eur pasívnu legitimáciu žalovaného. Podľa žalovaného mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď okresný súd mu svojím postupom neumožnil vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si i náhradu trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, postupom bez nariadenia pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP, napadnutý rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,70 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,70 Eur od 23.11.2011 do zaplatenia potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie a napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 207,14 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Z rozsahu a dôvodov podaného odvolania bolo zrejmé, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa v procesnej i vecno-právnej rovine.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Za aplikácie citovaných procesných ustanovení odvolací súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného v procesnej rovine, ktoré spočívali v tvrdení, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď okresný súd mu „neumožnil vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení“. Preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu i prvostupňového konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu.
Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu, ktorým dochádza k nezákonnému porušeniu, či znemožneniu
tých procesných práv, ktoré zákon účastníkovi občianskeho súdneho konania priznáva. Za takýto vadný postup označil žalovaný neumožnenie mu vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolací súd v súvislosti s takto vymedzeným odvolacím dôvodom sa oboznámil s priebehom prvostupňového konania podľa obsahu spisu a zistil, že prvostupňové konanie začalo dôjdením žaloby na okresný súd dňa 04.02.2013 (§ 82 ods. 1 OSP). Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami (listinnými dôkazmi, č.l. 1-9 spisu) spolu s vydaným platobným rozkazom dňa 26.03.2013. Podľa doručenky na č.l. 16 spisu bola predmetná zásielka okresného súdu žalovaným prevzatá (doručená) do vlastných rúk konateľa žalovaného. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 45 ods. 2 OSP, podľa ktorého údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Žalovaný v tomto smere neprodukoval ani v rámci podaného odvolania žiadne tvrdenia a dôkazy na vyvrátenie pravdivosti údajov vyplývajúcich z obsahu doručenky o doručení žaloby s prílohami. O tom, že žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená, svedčí i procesný úkon žalovaného, a to odpor proti vydanému platobnému rozkazu (odpor z 09.04.2013, č.l. 18, 19 spisu), v ktorom žalovaný vzniesol obranu proti žalobou uplatnenému nároku žalobcu, s účinkami zrušenia vydaného platobného rozkazu. K odporu doložil i listinný dôkaz (č.l. 20 spisu). Okresný súd postupom v súlade s § 174 ods. 2 OSP na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie (§ 114-119 OSP) na deň 27.05.2013 a predvolal naň žalovaného, ktorý predvolanie prevzal (do vlastných rúk konateľa) dňa 18.05.2013, teda mal zachovaný dostatok času na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 OSP, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Žalovaný zostal v tejto fáze prvostupňového konania úplne nečinný, na pojednávanie 27.05.2013 sa nedostavil a svoju účasť neospravedlnil. Okresný súd tak správne postupoval v zmysle § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Jediná obrana žalovaného, ktorou sa tak okresný súd mohol v prvostupňovom konaní zaoberať, bola žalovaným vymedzená proti odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Nepochybne žalovaný mal v prvostupňovom konaní v štádiu od doručenia žaloby 26.03.2013 do ukončenia dokazovania súdom prvého stupňa na pojednávaní 27.05.2013 vytvorený dostatočný priestor pre realizáciu svojich práv účastníka konania a súčasne i pre plnenie procesných povinností vyplývajúcich z ust. § 101 ods. 1 OSP, § 120 ods. 1, 4 OSP, spočívajúcich v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vo vzťahu k poskytnutým tvrdeniam, v danom prípade k obrane voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu. Okolnosť, že žalovaný sa nedostavil na nariadené pojednávanie 27.05.2013 v danom prípade rovnako neznamenala odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Nečinnosť žalovaného v uvedenom štádiu prvostupňového konania (po podaní odporu až do vynesenia napadnutého rozsudku) nemožno hodnotiť na ťarchu žalobcu, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by vo svojom dôsledku (postupom okresného súdu) mali za následok porušenie práva žalovaného ako účastníka občianskeho súdneho konania na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. že práva patria len bdelým. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje i na splnenú procesnú poučovaciu povinnosť okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP v rámci predvolania na pojednávanie (č.l. 37 spisu) o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie; skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP. Napokon odvolací súd dáva primerane do pozornosti judikát R č. 39/1993, podľa ktorého „podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený odvolanie“.
Vo vecno-právnej rovine odvolací súd považoval za relevantné, že žalobca v podanej žalobe kumuloval dva nároky v súvislosti so skutkovým tvrdením vymedzeným v žalobe, že dodal žalovanému tovar v celkovej hodnote 298,84 Eur, s fakturáciou dvoma faktúrami.
U žalovanej faktúry č. 2301003636 zo dňa 08.11.2011 na sumu 91,70 Eur so splatnosťou 22.11.2011, vystavenej voči žalovanému, ktorá slúžila i ako dodací list, jej prevzatie, a tým i prevzatie tovaru, bolo potvrdené podpisom a pripojenou pečiatkou žalovaného, sa odvolací súd stotožnil v skutkovej i právnej rovine so zisteniami a závermi okresného súdu, ktoré vyústili, spolu so správnou citáciou a interpretáciou aplikovaných právnych noriem o kúpnej zmluve a úrokoch z omeškania podľa úpravy
v Obchodnom zákonníku, do tej časti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, v ktorej bol žalovaný (ako kupujúci) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (ako predávajúcemu) kúpnu cenu 91,70 Eur s príslušenstvom. Napokon, žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu ani v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu túto časť žalobou uplatneného nároku žalobcu vecne nerozporoval. Za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 OSP tak došlo k potvrdeniu uvedenej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom odvolací súd v plnej miere odkazuje na vecne správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu vo vzťahu k predmetnej potvrdenej časti prvostupňového rozhodnutia.
Vo vzťahu k zvyšnému nároku, vymedzenému v žalobe i vo väzbe na faktúru č. 2301004322 zo dňa 24.04.2012 znejúcu na 207,14 Eur so splatnosťou 08.05.2012, vystavenú žalobcom voči odberateľovi „1595628 - Soul Café Hypernova L. Mikuláš“, POLA-S, spol. s r.o., Garbiarska 4118, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 424 412, však odvolací súd konštatoval opodstatnenosť odvolania žalovaného v rovine predčasnosti prijatých skutkových a právnych záverov, z ktorých vychádzala napadnutá zvyšná časť rozsudku prvostupňového rozsudku. Pokiaľ okresný súd na jednej strane konštatoval, že tovar objednával telefonicky Vladimír Jurkuliak, konateľ žalovaného a súčasne i konateľ POLA-S, pričom faktúra č. 2301004322 z 24.04.2012 znela na POLA-S, tak len z okolností potvrdenia prijatia tovaru s nečitateľným podpisom a pripojením pečiatky „KINGSTON, s.r.o.“, nebolo možné bez ďalšieho skutkovo ani právne vyvodiť, že bola uzavretá kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. OBZ medzi účastníkmi. Existencia - vystavenie faktúry č. 2301004322 z 24.04.2012 na POLA-S, skôr nasvedčuje existencii objednávky (oferty) konateľom POLA-S; v tomto smere sa okresný súd dostatočne nevenoval vyhodnoteniu vykonaného dokazovania vo všetkých súvislostiach (§ 132 OSP), pričom nedošetrené, dôkazne dostatočne nepodložené zostalo, pri obrane žalovaného v odpore, tvrdenie žalobcu, že konateľ žalovaného objednával tovar len pre žalovaného s tým, že časť tovaru mala ísť pre POLA-S (prednes právneho zástupcu žalobcu na č.l. 40 spisu). Žalobca potvrdil, že objednávky boli telefonické, teda bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, čo bolo predmetom oferty (objednávky) a ktorým subjektom bola žalobcovi adresovaná, či a ktorým momentom bola akceptovaná. Odvolací súd nesúhlasí s argumentom žalobcu, že faktické prevzatie tovaru tvorí skutkový a právny základ nároku na zaplatenie kúpnej ceny 201,14 Eur, v rovine záväzku z uzavretej kúpnej zmluvy momentom faktického prevzatia tovaru žalovaným, a to medzi žalobcom a subjektom odchýlnym od odberateľa označeného vo faktúre/ dodacom liste z 24.04.2012 č. 2301004322; uvedenú argumentáciu v zásade prijal i okresný súd, keď v napadnutom rozsudku považoval kúpnu zmluvu medzi účastníkmi za uzavretú konkludentne
- objednávkou žalovaného adresovanou žalobcovi a odovzdaním tovaru žalobcom žalovanému, hoci s potvrdením na faktúre (dodacom liste) vystavenej voči POLA-S. Z doterajšieho dokazovania však nepochybne nevyplýva skutkové konštatovanie okresného súdu, že žalovaný objednal u žalobcu tovar vo svojom mene (teda, kto bol objednávateľom).
Pokiaľ aj žalobca doložil ďalšiu (v žalobe neoznačenú) faktúru č. 30120688 z 24.04.2012, dodatočne vystavenú voči žalovanému, znejúcu na sumu 207,14 Eur na obdobne označený tovar ako u žalovanej faktúry č. 2301004322, tak odvolací súd poukazuje, že faktúra č. 30120688 odkazuje na dodací list 30120690, ktorý žalobca nedoložil, ani neuviedol, čo malo byť jeho obsahom. Výzva na zaplatenie z 15.11.2012 adresovaná žalovanému však znie na pôvodnú faktúru č. 2301004322. Zrejmá je len totožnosť uvedenia variabilného symbolu na faktúre č. 30120688, a to 2301004322 s číslom pôvodne vystavenej faktúry č. 2301004322. Uvedeným nezrovnalostiam a súvislostiam sa okresný súd dostatočne nevenoval. Podľa názoru odvolacieho súdu bol predčasný záver i v rovine právneho hodnotenia o vzniku kúpnej zmluvy (§ 409 a nasl. OBZ) medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k tovaru špecifikovanému v dôkazoch na č.l. 6, 7 spisu. Samotná okolnosť faktického primárneho prevzatia tovaru žalovaným, ktorá naopak preukázaná nepochybne bola, neznamená, že bez preukázania zodpovedajúcej oferty (objednávky žalovaného konaním Vladimíra Jurkuliaka v mene žalovaného), došlo ku konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Samotné omisívne správanie žalovaného (mlčanie, nečinnosť), na ktoré okresný súd poukazoval vo vzťahu i k faktúre č. 30120688, nebolo možné bez ďalšieho hodnotiť ako súhlas, či prejav uznania; v tomto smere odvolací súd primerane poukazuje, že „nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe nemožno považovať za uznanie záväzku podľa § 323 ods. 2 OBZ“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. februára 2008, sp.zn. 32Obo 479/2006).
Z vyššie uvedených dôvodov boli naplnené podmienky pre zrušenie predmetnej (zvyšnej) časti rozsudku okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Okresný súd v ďalšom konaní sa v dôkaznej, skutkovej a právnej rovine opätovne zameria na otázku, či medzi účastníkmi (ne)bola uzavretá kúpna zmluva v mysle § 409 a nasl. OBZ ohľadom tovaru, ktorý žalovaný dňa 24.04.2012 prevzal od žalobcu v hodnote 207,14 Eur podľa dokladu na č.l. 7 spisu. V prípade, že sa uzavretie kúpnej zmluvy ako právneho titulu pre plnenie medzi účastníkmi nepreukáže, bude úlohou okresného súdu vychádzať zo skutkových tvrdení žalobcu poskytnutých dostatočne už v žalobe o dodaní tovaru žalovanému, pričom právne hodnotenie skutkového stavu (prevzatie tovaru) je vecou súdu; bude sa teda potrebné zaoberať prípadne i otázkou plnenia žalovanému bez právneho dôvodu. V uvedených súvislostiach by pre komplexné zhodnotenie veci mohlo byť relevantné, ako žalovaný ďalej naložil s prevzatým tovarom, ako v účtovníctve naložil s faktúrou na č.l. 20 spisu, ktorú súdu doložil k odporu. Za vhodné v tomto prípade považuje odvolací súd vypočutie konateľa žalovaného, tiež osoby, s ktorou pri telefonickej objednávke od žalobcu komunikoval. Prednesy účastníkov a ich právnych zástupcov (§ 118 ods. 1 OSP) pred súdom nie je možné stotožňovať či zamieňať s výsluchom účastníka konania (§ 131 OSP), ktorý je namieste najmä vtedy, ak o obsahu a existencie nimi tvrdeného (či popieraného) práva alebo povinnosti niet iných presvedčivých dôkazov (porovnaj Zborník IV). Okresný súd sa v novom rozhodnutí vysporiada v závislosti od rozhodnutia o žalovanej istine 207,14 Eur i s uplatneným nárokom na úroky z omeškania a znovu rozhodne podľa výsledku konania o trovách prvostupňového konania. Dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k produkovanej obrane na žalovanom, so zohľadnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie.
Keďže došlo v časti napadnutého rozsudku k jeho zrušeniu a vráteniu veci súdu prvého stupňa vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, v zmysle § 224 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.