Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/254/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: L.L. M.Á. S.. XX.X.XXXX, N. M. Š. XXXX/XX, P. o zaplatenie 312,79 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 312,79 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 723,17 eur od 20.1.2011 do 15.5.2011, čo predstavuje 209,72 eur, zo sumy 491,17 eur od 16.5.2011 do 23.10.2012, čo predstavuje sumu 647,10 eur, zo sumy 312,79 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 723,17 eur od 7.3.2011 do 15.5.2011, čo predstavuje 8,34 eur, zo sumy 491,17 eur od 16.5.2011 do do 23.10.2012, čo predstavuje sumu 42,67 eur, zo sumy 312,79 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,41 eur a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti „údaje o pohľadávke“ navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 17.3.2010 na zmenkovú sumu vo výške 723,17 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 17.3.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 20.1.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 410,38 eur, z toho na zmenkovú sumu 410,38 eur a na úroky žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd súd podľa bydliska odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.

Tunajší súd po podaní návrhu postúpil vec Okresnému súdu Košice I v zmysle , , ,

Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007. Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. -21 zo dňa 1.7.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa a z dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, sa jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to, pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 17. marca 2010 s nasledovnými údajmi: Označenie: jedná sa o zmenku Číslo zmluvy: XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu Miesto vystavenia: v P.Dátum vystavenia: 17. marca 2010 Zmenková suma: 723,17 eur Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu sedemstodvadsaťtri eur 17 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 20. januára 2011 Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Poukazujúc na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn. -21 zo dňa 1.7.2013, súd prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského práva.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. -10 zo dňa 16.9.2011 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní, podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi ako povinnému na vymoženie istiny 491,17 eur s príslušenstvom. Súd uvedeným uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 26.10.2011 exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 036461/11 zo dňa 18.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2011 a vykonateľnosť 9.6.2011. Týmto rozhodcovským rozsudkom bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 723,17 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 20.1.2011 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 723,17 eur od 7.3.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 255,28 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 723,17 eur, aj s už vyššie uvedenými úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 17.3.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. Blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky dňa 28.2.2011. Exekučnému súdu bola predložená aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.3.2010, uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Na základe úverovej zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačných splátkach po 58,- eur, vrátane poplatku za úver vo výške 346,- eur. Exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s

odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnému je úverom spotrebiteľským. Okrem iného uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením . Tým, že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Poukázal na to, že článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol dohodnutý jednoznačne v prospech veriteľa a dlžník ho už nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa a preto ide o neprijateľnú podmienku.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č. 861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávky nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.3.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súdu je známa okolnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 16.10.2013 predložil podľa čísla 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii súdnemu dvoru prejudicionálnu otázku týkajúcu sa obdobného konania (vzhľadom k tomu, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky). Táto otázka znie, či sa má článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Krajský súd Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto prejudicionálnej otázke.

Tunajší súd s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach ako jemu nadriadený súd v tejto veci už vyslovil, vo svojom uznesení sp. zn. -21 zo dňa 1.7.2013 jednoznačný názor, že tunajší súd má prednostne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, a to aj s poukazom na účel Nariadenia č. 861/2007 t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia č. 861/2007).

V zmysle Nariadenia č. 861/2007 súd skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ustanoveniami Slovenskej republiky, ktoré sú vyššie uvedené v tomto rozsudku. Súd poukazuje na článok 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne. Znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich článkov tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania t.j. nezasiela odporcovi príslušné tlačivo C a ani navrhovateľovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií navrhovateľa priložených k návrhu, ale aj z činnosti súdu je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný. Práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie č. 861/2007 takýto postup súdu pred článkom 5 t.j. pred priebehom konania. Súd preto postupom podľa ustanovenia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke.

Súd po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami zo strany navrhovateľa, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú súdu známe z jeho činnosti dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup podľa článku 5 a nasledujúcich Nariadenia č. 861/2007. Súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Súdu je známe z množstva konaní vedených tunajším súdom, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o spotrebiteľské úvery. Súd sa oboznámil so skutočnosťami súdu známymi z jeho činnosti - rozhodnutiami

v exekučnom konaní tunajšieho súdu sp.zn. s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba dokazovať v pravom slova zmysle. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. To, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ zabezpečovala úver poskytnutý spotrebiteľovi mal navrhovateľ možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol množstvo takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, je poskytovanie úverov resp. pôžičiek spotrebiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora II. ZR 191/62 zo dňa 25.2.1965, v zmysle ktorého ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov.

Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa tak exekučným titulom a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva v exekučnom konaní. Exekučný súd však žiadosť na vydanie poverenia zamietol a následne exekučné konanie zastavil. Exekučné konanie je tak právoplatne skončené.

Súd nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní t.j. predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením platného v čase uzavretia zmluvy. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 350,- eur, ktorý mal odporca splácať v 12 mesačných splátkach po 58,-- eur, zaplatil by teda celkove sumu 696,-- eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s , lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 350,-- eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 105,-- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455,-- eur a nie na sumu 723,17 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením , nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom či exekučnom konaní. Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením , ide o úkon absolútne neplatný podľa s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je, aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku, v zmysle ustanovenia neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd tiež poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danej veci spotrebiteľ - odporca vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom. Znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom navrhovateľa a text zmluvných podmienok mohol len ťažko plne pochopiť. Súdu je známe z jeho činnosti, že úverové podmienky predchodcu navrhovateľa sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide

o pomerne dlhý text, ktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so zmenkou.

Súd považuje pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a ich následné aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom preskúmavania súdom. Súd preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie č. 861/2007 v článku 5 a nasledujúcich, s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia č. 861/2007 a článok 4 ods. 4 tohto nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd podporne a to už mimo posúdenia nároku navrhovateľa podľa spotrebiteľských predpisov poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj súd preskúmaval zmenku v zmysle o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nebol by navrhovateľ úspešný. Z tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou. Preskúmaním zmenky z pohľadu jej splatnosti súd dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Nemožno považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 26.1.2011, ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na ustanovenie o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by súd žalobu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.