Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-16C/46/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: E. Č., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. na H. X, zast. JUDr. Ladislav Kružlík, AK - Ďatelinová 2, Bratislava proti odporcovi : L. I. X., T.. Q.., M. XX, B., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.330,54 eur, t a k t o

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 0,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 159,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 20.04.2010 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.330,54 eur s prísl. titulom náhrady mzdy. Návrh odôvodnila tým, že pracovný pomer, ktorý s odporcom uzavrela dňa 29.12.2008 na dobu určitú do 31.12.2009, ukončila okamžitým skončením zo zdravotných dôvodov dňa 16.11.2009. Navrhovateľke sa stal dňa 29.4.2009 pracovný úraz, následkom ktorého bola práceneschopnou. V oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 16.11.2009, odporcu vyzvala na bezodkladné vyplatenie finančných nárokov, ktoré jej vyplývajú z § 69 ods. 4 Zák. práce.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že návrh navrhovateľky je špekulatívny, v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľkou je neplatné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2008. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú ku dňu 31.12.2009. Dňa 29.4.2009 sa stal navrhovateľke pracovný úraz s následnou práceneschopnosťou trvajúcou ku dňu 31.03.2010. Navrhovateľka listom zo dňa 16.11.2009 adresovaným odporcovi, okamžite skončila pracovný pomer podľa Z.z. (ďalej , účinný do 28.2.2010 ). K listu priložila správu ošetrujúceho lekára s doporučením na zmenu doterajšieho zamestnania.

Navrhovateľka v priebehu konania návrh v časti o zaplatenie sumy 0,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2009 do zaplatenia vzala späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd v súlade s v tejto časti konanie zastavil.

Rozsudkom č.k. -46 zo dňa 3.11.2010 súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu, že táto v zmysle neuniesla dôkazné bremeno, súdu nepredložila dôkazy o spôsobe výpočtu a výške mzdy za rozhodujúce obdobie v súlade s a , . Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. -62 zo dňa 28.02.2011 rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s poukazom, že prvostupňový súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bez zistenia, či platnosť tohto úkonu bola účastníkmi napadnutá žalobou na určenie neplatnosti a s akým výsledkom. Súdu prvého stupňa bola uložená povinnosť doplniť dokazovanie na zistenie či bola podaná žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ustáliť kedy a akým spôsobom prac. pomer skončil a posúdiť dôvodnosť a opodstatnenosť nároku na zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu. V súlade s , so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. -62 zo dňa 28.2.2011, prvostupňový súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil, že medzi účastníkmi nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. -107 dňa 8.6.2011 a návrhu navrhovateľky vyhovel. V konaní mal súd preukázané, že účastníci žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd nepodali, pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený k 16.11.2009 a súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy v súlade s a . Odporca výšku náhrady mzdy nerozporoval, namietal len konanie navrhovateľky ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že okolnosť, či sa účastník neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dovolá ( teda či podá žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ), závisí len na jeho úvahe; i keď nemusí s takýmto rozviazaním pracovného pomeru súhlasiť, môže mať záujem prípadnú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplatňovať a vadný právny úkon akceptovať. Keďže v danom prípade nebola podaná žaloba na neplatnosť skončenia pracovného pomeru v lehote uvedenej v ust. , pracovný pomer medzi účastníkmi skončil ku dňu 16.11.2009, bez ohľadu na to, či tento právny úkon spĺňal zákonom stanovené náležitosti. Za neplatné je možné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru len vtedy, ak súd žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovel.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd vec prejednal a rozhodnutím č.k. -129 zo dňa 31.05.2013 rozsudok zrušil a vec vratil na ďalšie konanie s poukazom, že prvostupňový súd má posudzovať pre opodstatnenosť nároku uplatneného navrhovateľkou, či ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi došlo skutočne z dôvodov uvedených v rozväzovacom úkone a či tieto dôvody zodpovedajú , , pri zohľadnení všetkých úkonov účastníkov urobených v čase úkonu, pred ním, ako aj bezprostredne po ňom s prihliadnutím i k tomu, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a mal byť skončený ku dňu 31.12.2009, uplynutím dojednanej doby. Ďalej uložil prvostupňovému súdu aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami odporcu o konaní navrhovateľky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktorá svoje práva zneužila na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu ( čl. II. zákl. zásad ). Zároveň poukázal na to, že z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva akým spôsobom súd dospel k výške priemerného mesačného zárobku navrhovateľky a že súd nerozhodol doposiaľ o späťvzatí návrhu v časti sumy 0,54 eur s prísl. Podľa , , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Podľa ods. 4, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ods. 1) ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. 2) ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

3) ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak: a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 4) zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.

Navrhovateľkou uplatnený nárok na náhradu mzdy odporca považoval za neprípustny a v rozpore z dobrými mravmi. Pracovný pomer medzi účastníkmi bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2009, ktorý bol navrhovateľkou ukončený okamžitým skončením dňa 16.11.2009. Navrhovateľka bola odporcom za účelom jej možného preradenia na inú vhodnú prácu vyzvaná dňa 23.11.2009 na doloženie relevantného lekárskeho posudku, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a oznámenie akú prácu nemôže vykonávať. Navrhovateľka na túto výzvu odporcu nereagovala. Podľa čl. II. , pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Pri posudzovaní opodstatnenosti nároku uplatneného navrhovateľkou súd skúmal, či ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi došlo skutočne z dôvodov uvedených v rozväzovacom úkone a či tieto dôvody zodpovedajú , . Súd poukazuje na to, že v zmysle ods. l písm. a/ , predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“; takýto stav musí posudok deklarovať. Pre naplnenie tohto dôvodu zrušovacieho prejavu zamestnanca sa teda vyžaduje lekárskym posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dní od predloženia posudku. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda nepostačuje len doporučenie lekára k zmene druhu vykonávanej práce, odôvodnené nevhodnosťou doterajšej práce, tak ako to v predmetnom prípade predložila navrhovateľka.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Aplikovaním zásady uvedenej v čl. II. základných zásad je možné riešiť situácie, ktoré sa nedajú vyriešiť iným spôsobom, napríklad využitím sankcií uvedených v . Pri skúmaní motívu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľkou, súd musí konštatovať, že motív okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky nie je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku a je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka bola práceneschopnou (ďalej PN) nepretržite od 30.4.2009 do 31.3.2010 a okamžité skončenie pracovného pomeru zaslala odporcovi v priebehu trvania svojej PN, dňa 16.11.2009. Okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnila pracovným prostredím, ktoré malo ohrozovať jej zdravie. Ako špekulatívne a zároveň konanie v rozpore s dobrými mravmi sa súdu javí konanie navrhovateľky, ktorá pred okamžitým skončením pracovného pomeru bola nepretržite šesť mesiacov PN v domácom prostredí a nie v pracovnom prostredí. Argument navrhovateľky, že počas tejto doby bola odporcom atakovaná a to v takom rozsahu a takým spôsobom, ktorý by bol spôsobilým dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, súdu nepreukázala. Konanie navrhovateľky sa súdu javí ako špekulatívne s poukazom na to, že mesiac pred riadnym skončením pracovného pomeru ho ukončila okamžitým skončením, bez preukázania dôvodu, a to riadnej lekárskej správy, tak ako to má na mysli zákon. Na výzvu odporcu nereagovala, lekársku správu nepredložila a jej PN trvala naďalej až do 31.3.2010. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že k strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy však môže u zamestnanca dôjsť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný konať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak nemôže zamestnanec robiť prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti (počas ktorej mu prislúcha nemocenské) alebo z dôvodu inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi neprináleží náhrada <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=nahrada%20mzdy%20okamzite%20skonceni

%20pracovniho%20pomeru&soubor=2031152> mzdy <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php? co=nahrada%20mzdy%20okamzite%20skonceni%20pracovniho%20pomeru&soubor=2031152>, nemá nárok ani na náhradu mzdy <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=nahrada%20mzdy %20okamzite%20skonceni%20pracovniho%20pomeru&soubor=2031152> ( rozhod. č. 46/1985).

Zákonodarca v súvislosti s nárokom zamestnanca na náhradu mzdy, mal na mysli poskytnutie náhrady mzdy <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=nahrada%20mzdy %20okamzite%20skonceni%20pracovniho%20pomeru&soubor=2031152> ako satisfakciu voči zamestnancovi a súčasne sankciu voči zamestnávateľovi, ktorý porušil právny poriadok a zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci bolo preukázané „špekulatívne“ konanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi, ktorá svoje práva zneužila na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto nemožno tolerovať formalistický postup a navrhovateľke bez ďalšieho automaticky priznať nárok na náhradu mzdy. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa prelína dvojitý imperatív a to, že rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona dospel súd k záveru, že nárok na vyplatenie náhrady mzdy navrhovateľke v predmetnej veci je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore zo zásadami právneho poriadku. Pri rozhodovaní súd zohľadnil všetky úkony účastníkov, urobené v čase rozväzovacieho úkonu, pred ním, ako aj bezprostredne po ňom ako aj s prihliadnutím na všetky okolnosti s tým súvisiace a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa Súd odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 159,- eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor a za odvolanie po 79,50 eur. Iné trovy konania si odporca neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. ( )