Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-17-2013.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, A., zastúpený: JUDr. Lucia Bušfy, advokát, A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, o zaplatenie 469 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 469 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 469 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 28 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 302,92 Eur a to na účet právneho zástupcu JUDr. Lucia Bušfy, vedený v M., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 469 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že bol účastníkom škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 30.3.2012 o 11.00 hod. na C. ceste smerom na obec C.. Navrhovateľ je poškodeným z tejto udalosti. Škodovú udalosť, ktorej bol navrhovateľ účastníkom, zavinil R. V., bytom M. 70, A., ktorý má poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla - povinné zmluvné poistenie uzatvorené s odporcom. Ku škodovej udalosti došlo tak, že R. V. predbiehal vozidlo navrhovateľa, pričom prešiel cez kameň, ktorý následkom odrazu a vplyvom rýchlosti jeho vozidla rozbil čelné sklo vozidla idúceho za ním t.j. vozidla navrhovateľa. Navrhovateľovi v tejto súvislosti vznikla škoda vo výške 469 Eur. Predmetnú škodovú udalosť si uplatnil navrhovateľ priamo u odporcu, resp. u jeho poistiteľa.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Zastával názor, že prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet - skalka, kameň, resp. predmety, ktoré údajne poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa vždy primerane venuje situácii, ktorú priamo vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním, a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. Odporca ďalej udával, že poistený, ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu
povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody.
Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenou faktúrou, záznamom o dopravnej nehode, uplatnením nároku na náhradu škody, vyjadrením poisťovne, príjmovým dokladom, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami, zápisom o poškodení skla vozidla, fotodokumentáciou, rozsudkom OS Žilina 13C/381/2012, rozsudkom KS v Žiline 9Co/307/2013, s rozsudkom OS Ružomberok 9C/96/2011, rozsudkom OS Žilina 14C/100/2012, 14C/80/2012, 17C/50/2013, rozsudkom KS v Žiline 6Co/468/2012 a 6Co/446/2013, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Ako to už vyplýva zo samotného návrhu, dňa 30.3.2012 o 11.00 hod. na C. ceste smerom na obec C. došlo ku škodovej udalosti. Túto mal zapríčiniť R. V., ktorý predbiehal so svojím motorovým vozidlom vozidlo navrhovateľa. Pri predbiehaní malo dôjsť k tomu, že spod kolesa R. V. vystrelil kameň - kamienok, ktorý následkom odrazu a vplyvom rýchlosti rozbil čelné sklo vozidla idúceho za ním, t.j. vozidla navrhovateľa.
Navrhovateľ aj na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojom návrhu. Zdôraznil, že škoda, ktorá bola spôsobená na vozidle navrhovateľa, bola spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, ktorý bol pán V., čím je daná objektívna zodpovednosť za túto škodu a neprichádza do úvahy exkulpácia, keďže škodca mal vozidlo povinne zmluvne poistené u odporcu. Podotkol, že výška škody v tomto konkrétnom prípade nebola sporná.
Odporca takisto na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Poznamenal, že v dnom prípade neboli naplnené predpoklady zodpovednosti v zmysle § 427 O.z. Kamienok, skalka ležiaca na vozovke je vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla.
Súd na pojednávaní, okrem iného, vypočul aj svedka R. V. - škodcu. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na odstup času si nepamätá detaily, kedy malo dôjsť k poškodeniu predného skla motorového vozidla navrhovateľa. Bolo to však na C. ceste pri predajni J.. On so svojím motorovým vozidlom išiel do C. a predbiehal navrhovateľa. Ako ukončil predbiehajúci manéver, nevenoval žiadnu pozornosť tomu, čo sa za ním deje. Zrazu za ním idúce motorové vozidlo začalo preblikovať svetlami. Zastavil a navrhovateľ mu povedal, že pri predbiehaní odletel kamienok, ktorý mu poškodil predné sklo. Priznal, že to vôbec nezaregistroval. Urobil všetky potrebné úkony, dal mu číslo poisťovne a ďalšie veci. Bolo to na jar v marci, je možné predpokladať, že na ceste ostal štrk zo zimného posypávania ciest. Viac krát opakoval, že si vôbec nevšimol, že by odletel nejaký kameň spod jeho kolies. Išiel v tom čase dosť rýchlo, robil predbiehajúci manéver, nesledoval následne situáciu za ním. Sám pri zastavení motorového vozidla musel konštatovať, že na motorovom vozidle navrhovateľa bolo poškodené predné sklo, bola tam prasklina, ktorá bola bližšie k spolujazdcovi. Pokým by sklo nebolo poškodené, tak by nevypisoval žiadnu škodovú udalosť. Z ostatných listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní, vyplynulo, kde bolo poškodené predné sklo na aute navrhovateľa a vyplynulo aj to, aké náklady znášal navrhovateľ na opravu predného skla.
Aj podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 O.z. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázateľné nároky na náhradu: a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2/, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 563 O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2/ O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1/ Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnach bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované ustanovenia zákona súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Mal nepochybne preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla škodcu pána V. došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, a to konkrétne odskočením kameňa spod kolies motorového vozidla. Toto vyplýva jednak z výpovede navrhovateľa a jednak z výpovede svedka pána V.. V konaní bolo navyše nesporne preukázané, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo škodcu povinne zmluve poistené u odporcu a zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2/ predmetného zákona, zodpovedá za škodu spôsobenú vedeným motorovým vozidlom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za predmetnú škodu objektívne, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Obč. zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za predmetnú škodu, a to v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a to, ak by škodca preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Súd sa preto zaoberal otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Dospel k záveru, že sa jedná o takúto škodu, nakoľko samotné odskočenie kamienka spod kolies motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s určitou hrúbkou, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla t.j. bez rotácia kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu).
Pokiaľ odporca tvrdí, že samotné kamienky nachádzajúce sa vozovke sú okolnosťou vonkajšou, nemajúcou povahu v prevádzke, súd poukazuje na to, že takouto vonkajšou okolnosťou by bola napr.
živelná pohroma, blesk, vyvrátenie stromu vetrom, pričom uvedené právne udalosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodujúcom čase na rozhodnom mieste vozovky.
Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí bez pohybu motorového vozidla, t.j. rotácie kolies motorového vozidla by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla.
Súd musí v tomto prípade vychádzať nie z ust. § 420 ods. 1 O.z., ale z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 427 O.z. Predpokladom tohto druhu osobitnej zodpovednosti sú, že škodná udalosť vyplýva z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, že vznikla škoda a že je tu príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri tomto druhu zodpovednosti k porušeniu povinnosti zo strany škodcu nemusí dôjsť, základom je existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej došlo ku škode. Ako už súd vyššie podrobne odôvodnil, škoda, ktorá vznikla na čelnom skle automobilu odskočením kamienka spod kolies mimo dopravného prostriedku, je takýmto druhom škody. Preto splnenie oboch podmienok je dané. Čo sa týka splnenia tretej podmienky - existencia príčinnej súvislosti, túto mal súd preukázanú z oznámenia zo škodovej udalosti poisteným, kde navrhovateľ výslovne uviedol, že ku škode došlo odskočením kamienka spod kolies škodcu. Aj samotný svedok - škodca pripustil, že v rozhodujúcom čase sa na ceste nachádzal ešte posyp zo zimnej údržby. Je zrejmé, že inak, ako len týmto účastníkmi poistnej udalosti deklarovaným spôsobom, ku škode dôjsť nemohlo, a preto o existencii príčinnej súvislosti súd nemal pochybnosti. Odporca nepredložil súdu dôkazy, ktoré by vyvrátili, že ku vzniku škody došlo iným spôsobom. Preto mal súd za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, keď uvedené preukázal zhodným vyhlásením navrhovateľa a škodcu. Škodca navyše, keď si bol vedomý, že spôsobil škodu, okamžite spísal hlásenie pre svoju poisťovňu. Keďže škodca sa uvedenej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť, keďže škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, súd sa ďalšími námietkami ohľadne možnej aplikácie § 428 druhá veta O.z. nezaoberal.
Odporca nerozporoval ani výšku samotnej škody. Táto bola riadne zdokladovaná potvrdením o oprave predného skla priloženou faktúrou. Čo do rozsahu istiny tomuto návrhu súd vyhovel.
Súd priznal navrhovateľovi súčasne aj úroky z omeškania v uplatnenej výške. Úrok z omeškania si účtoval vo výške 9% ročne od 1.5.2012. Dňom 30.4.2012 mu odporca oznámil, že spôsobenú škodu na prednom skle mu neuhradí. Preto sa oprávnene domáhal úroku z omeškania nasledujúci deň po tomto oznámení, t.j. od 1.5.2012.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Je zrejmé, že navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu priznal jednak trovy konania a jednak aj trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil právny zástupca nasledovne:
- prevzatie, príprava zastúpenia 33,20 Eur + 7,63 Eur paušál + 8,17 Eur (20% DPH) = 49 Eur,
- písomné podanie na súd 33,20 Eur + 7,63 Eur paušál + 8,17 Eur( 20% DPH) = 49 Eur,
- účasť na pojednávaní - 33,20 Eur + 7,81 Eur paušál, 43,91 Eur náhrada cestovného + 16,98 Eur (20% DPH) = 101,90 Eur.
Špecifikáciu cestovného si vyčíslil právny zástupca nasledovne: Cesta z Považskej Bystrice do Žiliny a späť 67km, základná náhrada za 1km/0,183, spotreba 6,1litra/100km, cena paliva v rozhodujúcom čase 1,377 Eur, náhrada cestovného bez DPH 17,889 Eur.
Náhradu za stratu času, čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť Považská Bystrica- Žilina a späť 67 km, počet začatých polhodín 2, náhrada za každú aj začatú polhodinu 13,01 Eur, spolu bez DPH 26,02 Eur.
- účasť na pojednávaní - 33,20 Eur + 8,04 Eur paušál, 44,61 Eur náhrada cestovného + 17 Eur (20% DPH) = 103,02 Eur. Táto cesta na pojednávanie spočívala z náhrad cestovného a z náhrad za stratu času, náhrada cestovného bola 17,812 Eur pri tom istom počte km, pri tej istej náhrade za 1km, pri tej
istej spotrebe, cena paliva však bola v tom čase 1,358 Eur. Náhrada za stratu času opätovne počet začatých polhodín 2 polhodiny, za každú začatú polhodinu 13,40 Eur, za dve polhodiny 26,80 Eur.
Celkovo trovy právneho zastúpenia činia spolu 302,92 Eur s DPH.
Okrem toho, si uplatnil navrhovateľ aj trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku. Tento zaplatil v sume 28 Eur, čo je preukázané aj zo spisového materiálu.
Súd podrobne preskúmal takto vyčíslené trovy konania a trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že boli vyčíslené v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Správne bolo vyčíslené cestovné, ako aj náhrada za stratu času a správne bola vyčíslená aj tarifná odmena. To isté súd konštatuje aj pri režijnom paušále a pri DPH. Právny zástupca je platcom DPH, o čom svedčí aj pripojená registrácia. Následne súd trovy právneho zastúpenia priznal tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).