Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-161-2012.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/161/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o, Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, X. XX, zast. opatrovníkom: JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice okolie, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, Sovietskych hrdinov 66, Svidník, o zaplatenie sumy 984,15 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 370,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 30.8.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 984,15 EUR so 14,75% úrokom z omeškania od 17.5.2007 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrela dňa 5.5.2004 zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej poskytla Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanému úver. Žalovaný neplnil riadne splátky, pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o úvere. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.4.2007 postúpil pohľadávku, ktorá činila v čase postúpenia 984,15 EUR na žalobcu.
Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníka podľa ust. § 29 ods. 2-6 O.s.p. Ustanovený opatrovník písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2014 vzniesol námietku premlčania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania, keďže pohľadávka žalobcu sa stala splatná 11.4.2007 a návrh podal žalobca až 30.8.2011.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 5.5.2004, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.4.2007, pokusom o zmier zo dňa 6.7.2011, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 18.3.2010, písomným podaním opatrovníka žalovaného, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 8.8.2013 a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutie flexipôžičky zo dňa 5.5.2004 súd zistil, že všeobecná úverová banka ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.5.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej Všeobecná úverová banka poskytla žalovanému úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 EUR) splatnej v lehote 60 mesiacov v 760,17 Sk (25,23 EUR) mesačných splátkach, dátum prvej splátky 5.6.2004, poslednej splátky 5.5.2009, RPMN 10,2%, poplatok za poskytnutie úveru 750,- Sk (24,90 EUR), poplatok za prvú upomienku 300,- Sk (9,96 EUR), za ďalšiu upomienku 500,- Sk (16,60 EUR). Poplatok za vedenie úverového účtu 40,- Sk (1,33 EUR).
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.4.2007 súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 12.4.2007 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej prílohou 2 bol zoznam pohľadávok, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 29.648,59 Sk (984,15 EUR), z toho istina 20.620,01 Sk (684,46 EUR), príslušenstvo 9.028,58 Sk (299,69 EUR), dátum výpovede 11.4.2007, dátum splatnosti 16.5.2007.
Z pokusu o zmier zo dňa 6.7.2011 súd zistil, že žalobca vyzval listom zo dňa 6.7.2011 žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu vo výške 1.402,09 EUR, z toho neuhradený úver 684,46 EUR, zmluvný zákonný úrok 417,94 EUR, úrok z omeškania 110,97 EUR, sankčný úrok 0,18 EUR, náklady klienta 188,54 EUR.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 18.3.2010 súd zistil, že dňa 18.3.2010 uzavrel žalobca ako veriteľ a dlžník dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 5.5.2004, istina 684,46 EUR, náklady na inkasné konanie vo výške 146,05 EUR a zaviazal sa splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach vo výške 25 EUR, splatných do 25. dňa každého mesiaca, dátum prvej splátky 25.3.2010. Osoba uvedená v bode 1.2 alebo 1.3 dlžník, pristupujúca osoba vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, Bratislava. Dohoda je vyhotovená na formulári vyhotovenom žalobcom.
Z písomného podania opatrovníka žalovaného zo dňa 10.2.2014 súd zistil, že opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania.
Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 8.8.2013 súd zistil, že nárok žalobcu sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ). Nakoľko nárok žalobcu sa stal splatným 11.4.2007 a žalobu podal 30.8.2011, je celý jeho nárok premlčaný. Žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predlženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári z 18.3.2010, absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predlžení premlčacej lehoty, pri premlčanej pohľadávke. Čo viedlo žalobcu k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola postúpená od právneho predchodcu ako nepremlčaná pred viacerými rokmi nechal premlčať, neuplatnil ju včas v súdnom konaní, aby následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona cˇ. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Podpisom formulárovej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu, s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 ZOS. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrel dňa 5.5.2004 so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru. Zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a teda je zmluvou, na ktorú sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto vzťahu. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Obč. zák. je potrebné na daný právny vzťah vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter aplikovať ust. Obč. zák. Žalovaný Zmluvu o spotrebnom úvere neuzatvoril ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Obchodný zákonník je primárne určený na úpravu právnych vzťahov medzi podnikateľmi, čím sa postavenie žalovaného ako nepodnikateľa v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo Zmluvy javí ako nevýhodnejšie v porovnaní s úpravou právnych vzťahov vyplývajúcich z Obč. zák. Ak teda súd dospel k záveru, že hlavný záväzkový vzťah bude posudzovaný v zmysle Obč. zák., musia byť tak posudzované aj ďalšie právne vzťahy nadväzujúce na tento hlavný vzťah, vrátane námietky z premlčania.
Žalovaný v zastúpení opatrovníka ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal nielen oprávnenosť tejto námietky, ale aj platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nakoľko z obsahu tejto Dohody vyplýva vyhlásenie, že žalovaný uznal záväzok vedomí si premlčania dlhu a jeho následkoch (článok 3.1 posledná veta Dohody).
Uznanie premlčaného záväzku má v zmysle § 110 Obč. zák. za následok plynutie 10 ročnej premlčacej doby, čo je vzhľadom na splatnosť žalovanej pohľadávky rozhodujúce. Súd posudzoval platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a dospel k záveru, že vyhlásenie žalovaného o uznaní premlčaného záväzku uvedené v tejto Dohode je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné. Žalovaný nemohol obsah tejto Dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť, Dohoda je vyhotovená v podobe formulára, ktorý obsahuje predtlačený text a do tohto textu sa vpisujú potrebné údaje v miestach, ktoré určil žalobca. Vyhlásenie žalovaného o uznaní premlčaného záväzku je v časti textu Dohody, ktorú žalovaný nemohol meniť, ak chcel uzavrieť dohodu o splátkach, mohol tak urobiť iba podpisom dohody s vyhlásením o uznaní alebo ju odmietnuť ako celok. Uvedená skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, čo súd hodnotí ako neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Žalobca ako dodávateľ nepreukázal, že táto časť Dohody predstavovala individuálne dojednanie a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. táto časť Dohody neplatná. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Predmetnú praktiku veriteľa súd posudzoval podľa Smernice Rady AEP 2005/29 bod 18 preambuly s tým, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie výsledok splátky. Skutočným cieľom veriteľa je uznanie záväzku a jeho dôsledkom je predĺženie premlčacej lehoty z 3 rokov na 10 rokov a dosiahnutie arbitráže upravením rozhodcovskej
doložky, pod dojmom vyvolania domnienky spotrebiteľa, že predmetom právneho úkonu je dohoda o splátkovom kalendári. Takáto obchodná praktika veriteľa je nekalou obchodnou praktikou, ktorá je zakázaná a je potrebné spotrebiteľa pred ňou chrániť. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o jednotlivých dlžníkoch sú následne dopisované do formulára rukou. Ak dlžník podpíše takúto dohodu, neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok ale aby dosiahol dojednanie o splátkovom kalendári. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom a nie žalovaným, ide o formulárové tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Keďže súd mal za to, že uznanie záväzku žalovaným je neplatné, plynie medzi účastníkmi konania trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zák. od splatnosti záväzku určeného právnym predchodcom žalobcu dňa 16.5.2007. Posledným dňom premlčacej doby bol deň 16.5.2010. Žaloba bola súdu doručená až dňa 30.8.2011, teda po uplynutí premlčacej doby.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dovolal premlčania záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebnom úvere, súd v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. toto právo nemohol žalobcovi priznať. S poukazom na vyššie uvedené súd v súlade s citovaným skutkovým stavom a cit. zák. ust. návrh zamietol.
Vo vzťahu k návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd poukazuje, že súd sám preskúmal platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a tak náležitým spôsobom poskytol ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkom konania. Ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky poskytuje súdu dostatočný základ na samostatné a zákonné posúdenie tejto právnej otázky bez potreby rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto jemu a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, ktorý účelne bránil práva žalovaného, vznikol v zmysle cit. zák. ust. nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.
Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu v súlade s cit. zák. ust. a contrário nepriznal.
Súd posudzoval návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník na strane žalovaného v zastúpení právneho zástupcu aktívne obhajoval záujmy žalovaného, vzniesol námietku premlčania práva, ktorú si osvojil aj opatrovník žalovaného, preto súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného voči žalobcovi.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vyčíslil trovy konania na sumu 372,28 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci + 3x režijný paušál vo výške 177,83 EUR a náhrady hotových výdavku a za stratu času vo výške 132,40 EUR + 20 % DPH.
Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 15 cit. vyhl., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.
Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa ust. § 16 ods. 4 cit. vyhl., na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa ust. § 1 písm. b) opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v platnom znení, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v celkovej výške 370,60 EUR (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 177,83 EUR, náhrady za stratu času 80,40 EUR, náhrada cestovných nákladov za pohonné hmoty 14 EUR a za používanie vozidla 36,60 EUR, spolu 308,83 + 20% DPH). Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 8.8.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.2.2014) 3x 51,45 EUR, spolu 154,35 EUR, režijný paušál za rok 2012 - 7,63 EUR, za rok 2013 - 7,81 EUR a za rok 2014 - 8,04 EUR, spolu režijné paušály vo výške 23,48 EUR. Náhrada za stratu času 6 polhodín á 13,40 EUR (1/60 výpočtového základu za rok 2014) - 80,40 EUR, náhrada cestovných nákladov za pohonné hmoty predstavuje 14 EUR, táto suma je vypočítaná pri priemernej spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu žalobcov 5,2 l/100 km pri vzdialenosti zo Svidníka do Košíc 100 km (so spiatočnou cestou 200 km) za účasť na pojednávaní dňa 13.2.2014 pri priemernej cene pohonných hmôt (nafty) ku dňu 13.2.2014 1,365 EUR/l - 0,07 l na km x 200 = 146 EUR.
Vzhľadom, že vedľajšieho účastníka, ktorému súd priznal náhradu trov konania, zastupoval advokát, súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalobcu zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného