Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-277-2006.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-3Er/277/2006
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávnenému: VARAK PRAHA, so sídlom v Prahe, Záběhlice, Jižní VII 737/22, IČO: 27658201, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., X.. Ť. XXXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie 102.840 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému vo výške 65,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 13.12.2013 súdny exekútor osobne podal na tunajší súd podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie - č.k. 4T 71/92 - zaslanie“. V prílohe predmetného podania súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného zo dňa 13.11.2013 doručený súdnemu exekútorovi 18.11.2013. V postúpenom návrhu oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V predmetnom podaní si súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 78,12 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (ďalej ako „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd má z priloženého exekútorského spisu zistené, že súdny exekútor zaslal oprávnenému oznámenie o stave exekučného konania, v ktorom informoval oprávneného o úkonoch, ktoré vykonal na zistenie majetku povinného. Zisťovaním majetkových pomerov povinného sa nepodarilo zistiť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu vykonať. V predmetom oznámení súdny exekútor uvádza, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorového vozidla, ktorých predajom by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Ďalej povinný nemá v elektronickom systéme evidované bankové účty a tiež, že povinný nie je dlhodobo evidovaný ako zamestnanec, nepoberá dôchodkové dávky. Na základe uvedených šetrení súdneho exekútora súd dospel k záveru, že povinný je nemajetný subjekt.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému.
Súd sa následne zaoberal uplatnenou výškou trov exekúcie. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené v celkovej sume 83,78 eur.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhlášky“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdom priznané trovy pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur (návrh na pripustenie zmeny účastníka konania zo dňa 07.01.2013 - 10 min., oznámenie o stave exekučného konania zo dňa 29.10.2013 - 10 min., spolu 20 min, t.j. 1 začatá hodina), z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojitosti § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 46,48 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného: Daňový úrad 1x, Dopravný inšpektorát 1x, Soc. poisť. 9x, katasterportal), z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,33 eur (poštovné: P. Ľ., P. S. 07.03.2006 - 1,33 eur) a 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, teda vo výške 10,89 eur.
Súd pri uplatnenej odmene posudzoval, či si súdny exekútor neuplatnil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti duplicitne, t.j. časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a súčasne paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd postupujúc v zmysle vyššie uvedeného nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon „Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“, nakoľko súdnemu exekútorovi bola zaň už priznaná paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojitosti s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Obdobne súd postupoval aj pri úkone vyúčtovanom pod označením „Upoved. o začatí exekúcie - peňažné plnenie bez spôsobu“, keďže za tento úkon súd súdnemu exekútorovi už priznal odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súd zároveň posudzoval či úkony, za ktoré súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu, bezprostredne smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdnym exekútorom uplatnený úkon označený ako „Preštudovanie prijatého návrhu“ nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, takže podľa posúdenia súdu neprináleží súdnemu exekútorovi odmena za takto uplatnený úkon, a preto zaň časovú odmenu nepriznal. Z uvedených dôvodov súd odmenu nepriznal súdnemu exekútorovi aj pri úkonoch označených ako „Zmluva o vykonaní exekúcie“, „Návrh na zastavenie exekúcie - „Vypracovanie špecifikácie odmeny SE“, keďže tieto rovnako nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon označený ako „el. súč. banky“, nakoľko z exekútorského spisu nemal súd preukázané, že súdny exekútor uvedený úkon vykonal (chýba doklad preukazujúci, že súdny exekútor uvedenú službu využil). Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov označených ako „el. súčinnosť banky
- poplatok SCB“.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 65,34 eur (6,64 eur + 46,48 eur + 1,33 + 10,89 eur), ktorú má povinnosť oprávnený uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.