Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/307/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému S.Z.O. H., P., Ž. XXX/X, o zaplatenie 331,87 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -38 zo 16.4.2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. žalobu sa v plnom rozsahu zamietol, II. Zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvné pokuty v Zmluve o pripojení z 20.6.2008 určil za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti a III. rozhodol, že žalobca nemá právo na nahradenie trov konania.

V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou uňho 3.9.2012 domáhal, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení z 20.6.2008, že v zmluve sa účastníci, okrem iných skutočností, dohodli aj na tom, že v prípade porušenia povinnosti žalovaného v dobe viazanosti využívať zvolenú službu má spoločnosť Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 116,18 € a tiež , že sa tam nachádza ust. o nároku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty 99,58 €, pre prípadné porušenie doby viazanosti príslušného zmluvného vzťahu, že zmluva o pripojení z 20.6.2008 neobsahuje žiadne ust., podľa ktorých by mal aj žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. 4.9.2009 faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtovala žalovanému pohľadávku vo výške 331,87 € a to titulom nároku na zaplatenie zmluvných pokút. Konštatoval, že žalobca ako postupník a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca 6.12.2011 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Vychádzajúc z, a o elektronických komunikáciách, , , , , , , , a a (ich znenie citoval) a na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným vznikol občiansko-právny záväzkový vzťah podľa (tzv. nepomenovaná zmluva), na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu, že na základe tohto zmluvného vzťahu si spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uplatnila voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorý neskôr podľa prešiel na žalobcu a to postúpením tejto pohľadávky. Z cit. ust. o spotrebiteľských zmluvách

mu vyplynulo, že predmetný zmluvný vzťah je zároveň tzv. spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ. Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 € vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa a teda je neplatná podľa . Neprijateľnosť tejto podmienky mu vyplynula zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru dospel s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 331,87 € ako nedôvodný zamietol. Citujúc znenie vo výroku rozsudku výslovne uviedol konkrétnu zmluvnú podmienku daného spotrebiteľského vzťahu, ktorá je neplatná, pretože práve na základe tejto neplatnosti nepriznal žalobcovi jeho nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. K podaniu žalobcu z 9.4.2013, , pokiaľ by považoval ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej výške za neoprávnený, že potom žiada zohľadnil skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi vznikla skutočná škoda vo výške 59,75 € a tiež 213,30 €., t.j. že žalobca poukázal na možnosť tzv. moderácie zmluvnej pokuty možnej podľa , uviedol, že takáto moderácia (zníženie) zmluvnej pokuty neprichádza do úvahy, pretože predmetná dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, že neplatnosť časti právneho úkonu v podstate znamená, že takéto zmluvné ust. po právnej stránke neexistuje a preto nie je možné ho zmeniť (znížiť zmluvnú pokutu). Citujúc znenie a uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na nahradenie jeho trov konania, pretože nemal vo veci plný úspech. O trovách konania žalovaného nerozhodoval, pretože žalovaný v tomto smere nepredniesol žiadny návrh.

Ďalšie dokazovanie nevykonal z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný.

Žalobca podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu.

V odvolaní, reprodukujúc časť žaloby a odôvodnenie rozsudku ohľadom zamietnutia žaloby, poukázal na to, že napriek tomu, že súd uvádza ust. zákona, ktoré použil pri rozhodovaní v merite veci, neuviedol žiaden konkrétny argument, na základe ktorého považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vytýkal súdu, že neuviedol, v čom spočívala nerovnováha práv a povinností strán Zmluvy o pripojení, že v rozsudku neuvádza v čom on, resp. jeho právny predchodca porušil práva žalovaného, konajúceho v postavení spotrebiteľa, že taktiež neodôvodňuje svoj záver o existencii značného nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných strán Zmluvy o pripojení, že v rozsudku absentuje akákoľvek úvaha, ktorou sa riadil, a na základe ktorej dospel k záveru o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) . K porušeniu zásady zmluvnej voľnosti si dovolil poukázať na to, že súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého zariadenia a jednak benefit. ktorý žalovaný získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb žalobcu, resp., jeho právneho predchodcu počas 18 mesiacov. Ďalej poukázal na právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia , ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a na ustálenú judikatúru ESĽP, opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR - uznesenie z 15.7.2010 ( z jeho odôvodnenia citoval). Tvrdil, že arbitrárnosť rozsudku spočíva podľa jeho názoru najmä v absencii akýchkoľvek konkrétnych argumentov odôvodňujúcich deklarovanie dojednania zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku, že aplikáciou argumentov uvedených súdom možno dôjsť až k záveru, že dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa je dojednaním absolútne neplatným, nakoľko súd naň prihliada ex offo. Dovolil si poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove -157 z 19.3.2013 ( aj z jeho odôvodnenia citoval). Uviedol, že objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany žalovaného iným spôsobom, ako dojednaním zmluvnej pokuty, že funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil, že má navyše povahu paušalizovanej náhrady škody, že nemusí preukazovať to, že mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške, ale môže žiadať náhradu na základe skutočnosti, že nastal prípad, pre ktorý bola pokuta dohodnutá a jej výšku je potrebné posudzovať vo vzťahu k

rozdielu štandardnej a akciovej ceny poskytnutého zariadenia ako i hodnote benefitu, ktorý žalovaný na základe Zmluvy o pripojení od neho, resp. jeho právneho predchodcu dostal. Vytýkal súdu, že poskytuje predmetným rozsudkom ústavne nekonformný výklad ust. , zasahujúci do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že predmetným konaním, v širších súvislostiach, súd nezabezpečuje účastníkom konania spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov, ale obmedzuje ich zmluvnú slobodu a jemu priam znemožňuje výkon podnikateľskej činnosti, z dôvodu absolútneho zákazu zabezpečovať plnenie povinností žalovaného, v postavení spotrebiteľa, prostredníctvom zmluvnej pokuty. Tvrdil, že dojednanie o zmluvnej pokute je len zabezpečenie prospechu poskytnutého žalovanému, že uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako subsidiárneho práva, ktoré mu vzniklo až porušením primárnej povinnosti žalovaného, platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako tvrdí súd. K forme uzavretej Zmluvy o pripojení si dovoľil uviesť, že formu zmluvy, ktorú používal, resp. jeho právny predchodca, nemožno bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý žalovanému neumožňuje ovplyvniť jej obsah, práve naopak, že zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody zabezpečovala jednak rozdiel štandardnej a akciovej ceny zariadení a jednak hodnotu benefitu, ktorý žalovaný získal uzatvorením zmluvy o pripojení na dobu 18 mesiacov. Poukázal na to, že druh poskytnutého zariadenia si žalovaný mohol vybrať sám a podľa zvoleného modelu bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny a teda i zmluvnej pokuty, že žalovaný napr. vôbec nemusel k zmluve o pripojení odkúpiť poskytnuté zariadenia, pričom by bola zmluvná pokuta automaticky znížená o jeho hodnotu. Čo sa týka benefitu uvedeného v Zmluve o pripojení, žalovaný si takisto nemusel tento benefit v predmetnej zmluve dohodnúť, čo by následne znamenalo, že by sa zmluvná pokuta znížila len na hodnotu poskytnutého zariadenia (ak oň žalovaný mal záujem). Ďalej uviedol, že motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 18 mesiacov bola práve akciová cena zariadenia ako i zvýhodnené služby , či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, že ak by žalovaný neporušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení, po uplynutí dohodnutej doby by získal poskytnuté zariadenie za zlomok jeho skutočnej ceny a výhodnejšie ceny služieb, resp. mesačných programov oproti zákazníkom, ktorí uzatvorili s ním zmluvu o pripojení bez viazanosti. Predmetný rozsudok považoval za vnútorne rozporný, až nelogický. Konštatovaním súdu, že menil „len" výšku zmluvnej pokuty mal preukázané, že zmluvná pokuta, hoci dojednaná formulárovo, je dojednaná individuálne. Individuálnosť dohodnutej zmluvnej pokuty mu vyplynula zo skutočnosti, že jej výška je závislá od plnenia poskytnutého žalovanému pri uzatvorení Zmluvy o pripojení a od hodnoty zvýhodnenia poskytnutého jemu (akciová cena poskytnutého zariadenia ako aj zvýhodnená tarifa pre uskutočňovanie internetového pripojenia). Poukázal v tejto súvislosti aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline a uviedol, že s prihliadnutím na uvedené je prinajmenšom otázne, čo iné možno pri individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty meniť, ako práve jej výšku vo vzťahu k jemu poskytnutému zvýhodneniu. K uneseniu dôkazného bremena uviedol, že súd argumentuje zamietnutie predmetnej žaloby najmä tvrdeniami, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym dôkazom, žeby žalovaný porušil akúkoľvek povinnosť voči jeho právnemu predchodcovi, z ktorého by vyplynula povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty vyúčtovanej jeho právnym predchodcom faktúrou č. 4706482193. K tvrdenému neuneseniu dôkazného bremena uviedol , že v žalobe a následnom vyjadrení riadne špecifikoval povinnosti ktorú žalovaný porušil, že v nej špecifikoval svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol tým, že žalovaný „nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy" a tiež v časti, kde uviedol, že „kebv žalovaný splnil svoiu povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby" žalovaný by splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému benefit, že v následnom vyjadrení presne uviedol, že žalovaný ..nesplnil svoiu povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vvpojené z prevádzky, čim žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, resp, povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok vypojenie koncového zariadenia z prevádzky." Súčasne so žalobou predložil Zmluvu o pripojení, v ktorej sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť za poskytované služby riadne a včas, a v prípade porušenia uvedenej povinnosti sa zaviazal jeho právnemu predchodcovi zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve o pripojení, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s . Ďalej uviedol, že vyjadreniami v žalobe a vo vyjadrení uniesol povinnosť tvrdenia a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v právnom vzťahu počas doby viazanosti dohodnutej v Zmluve o pripojení, že spravodlivo nemožno od nikoho žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, že napr. od neho nemožno požadovať, aby preukazoval, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a porušil dobu viazanosti.

Mal za to, že priloženou faktúrou preukázal uplatnenie si zmluvnej pokuty voči žalovanému a riadne tvrdil dôvodnosť nároku na zaplatenie. Dôvodil, že v spore o zaplatenej dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty jeho bremeno tvrdenia spočíva v tom, že jeho právny predchodca so žalovaným ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a žalovaný jeho právnemu predchodcovi cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas, že z tohto bremena tvrdenia pre neho vyplýva bremeno dôkazné , len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá, že túto skutočnosť riadne preukázal Zmluvou o pripojení, ktorá bola spolu so žalobou predložené súdu a tým uniesol bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.Poukázal na to, že ak by sa chcel žalovaný brániť, musel by tvrdiť, že platil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a nedošlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností, ktoré mali za následok vypojenie jemu poskytnutého koncového zariadenia z prevádzky, že o svojom tvrdení by bol žalovaný v takom prípade povinný predložiť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.), že žalovaný v danom prípade netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok aspoň spochybnenie uplatneného jeho práva a jeho tvrdenia v konaní nijak nerozporoval. Zdôraznil, že pri posudzovaní dôkazného bremena teda treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia neplnenia si povinností majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, že nie je možné zo strany súdu ho následne sankcionovať za nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi konania nepriznaním uplatneného nároku. Vytýkal súdu, že došlo k jeho procesnému znevýhodneniu a tým k zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov konania garantovaného ako aj SR. K prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove XCo/XX/XXXX- 157. z 19.3.2013 ( z jeho odôvodnenia citoval). Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu a nielen pri rozhodovaní.

Aj keď žalobca v odvolaní výslovne neuvádza tento odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podradiť pod tento odvolací dôvod.

Žalobcom tvrdená vada konania , že rozsudok je arbitrárny, že v ňom absentujú akékoľvek konkrétne argumenty odôvodňujúce deklarovanie dojednania zmluvnej podmienky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebola zistená.

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa , ktorá mu vyplynula zo skutočností, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovaného, to zn., že vysvetlil, v čom spočíva neprijateľnosť zmluvnej podmienky, t.j. nerovnováhy v postavení účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, t.j. žalobcu a žalovaného.

Inými vadami podľa , ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( prvá veta ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [ ]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Okrem iného žalobca v odvolaní neuvádza, v čom spočíva nedostatočné zistenie skutkového stavu, aké dôkazy mal súd vykonať, resp. ktoré dôkazy nevykonal, hoci ich vykonanie žalobca navrhol.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že predmetná zmluvná pokuta nebola medzi účatníkmi zmluvy individuálne dojednaná, že hlavná zmluva a jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola, že nie je možné pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len avizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť, a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať, že zmluvná pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky a táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Okrem iného je potrebné vziať aj zreteľ na rozhodovaciu prax súdov v iných obdobných veciach, v ktorých bola ako neprijateľná považovaná zmluvná podmienka , keď spotrebiteľ bol viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti, čo je neprijateľné pre spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.