Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-236-2013.pdf
PDF · 114 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/236/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v obchodno-právnej veci navrhovateľa RECLAIM, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, zast. advokátkou Mgr. Gabriela Hrbáňová so sídlom AK I. U. X/Z., XXX XX H. proti odporcovi U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. J. G. XXXX/XX, H. D., zast. advokátom JUDr. Peter Krchnák so sídlom AK Y. X, XXX XX H. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinová 9, Bratislava, IČO: 42 260 056, zast. Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 9.917,25 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb 37/2012-173, IČS: 6412203985 zo dňa 2. septembra 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb 37/2012-173, IČS: 6412203985 zo dňa 2. septembra 2013 p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 314,10 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.428,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,79% zo sumy 6.934,77 Eur od 01.11.209 do zaplatenia. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 595,-Eur ako súdny poplatok a na trovách právneho zastúpenia sumu 1.786,36 Eur.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 9.917,25 Eur voči odporcovi ako ručiteľovi zo záväzku vzniknutého mu na základe ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v zmluve o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol dlžníkom C. D. a D. D. poskytnutý pôvodne C. G. G. a.s. úver v sume 200.000,-Sk. Dlžník a ani spoludlžník dlh z úverovej zmluvy riadne nesplácali, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa od úverovej zmluvy odstúpil. Keďže odporca ako ručiteľ prevzal na seba záväzok uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ho nesplatia dlžníci, posúdil okresný súd ručenie, ktoré poskytol odporca podľa § 303 a nasl. Obch. zák., ako aj úverovú zmluvu v súlade s § 261 ods.3 písm.d/ a ods. 6 Obch. zák. ako záväzkové vzťahy spravujúce sa Obchodným zákonníkom. Neprihliadol na námietku odporcu o premlčaní, pretože ešte dňa 13.11.2007 podal navrhovateľ u súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku návrh na začatie exekúcie voči dlžníkom C. D. a D. D., vedenej pod sp.zn. EX 2479/07, v dôsledku čoho prestala podľa § 402 Obch. zák. plynúť pre uplatnenie práva premlčacia lehota. Aj keď právny predchodca navrhovateľa odstúpil od úverovej zmluvy už dňa 01.12.2005, práve z dôvodu uplatnenia si pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní voči dlžníkom dňa 13.11.2007, došlo k zachovaniu lehoty na podanie návrhu aj voči odporcovi ako ručiteľovi, pretože
podľa § 310 Obch. zák. sa nemôže právo veriteľa voči ručiteľovi premlčať pred uplynutím práva voči dlžníkovi, v dôsledku čoho nie je právo navrhovateľa premlčané.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.11.2009 prešla pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na Majetkový holding Bratislava, a.s., ktorý postúpil pohľadávku na navrhovateľa Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2011. Odporca vzniesol námietku premlčania najmä z toho dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto mal súd podľa jeho názoru aplikovať na posúdenie behu premlčacej lehoty ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ vyzval dlžníka, spoludlžníka a aj odporcu ako ručiteľa na plnenie výzvou zo dňa 12.10.2005, ktorú prevzali dňa 18.10.2005 a rovnako všetkých vyzval na plnenie aj v odstúpení od zmluvy datované dňom 01.12.2005. Navrhovateľ v konaní preukázal výšku nesplateného úveru spolu s úrokmi z úveru v sume 6.934,77 Eur a sankčný úrok po odstúpení od úverovej zmluvy v sume 2.982,48 Eur (čl. 78-79).
Navrhovateľ vzal sčasti, a to vo výške 963,65 Eur návrh späť, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 02.09.2013 tak, že konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil.
Okresný súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny a zostávajúcich úrokov z omeškania v sume 8.428,80 Eur, ako aj na úroky z omeškania vo výške 12,79% tak, ako si zmluvné strany v čl. VII bod 5 a 10 Zmluvy o mimoriadnom úvere v súlade s § 356 a § 369 ods.1 Obch. zák. dohodli zo sumy 6.934,77 Eur od 01.11.2009 až do zaplatenia..
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa podľa názoru odporcu nevysporiadal s jeho námietkou o nesprávne formulovanom petite návrhu na začatie konania napriek tomu, že poukázal aj na judikát R 2/1975, podľa ktorého pre zabránenie toho, aby bol navrhovateľ uspokojený duplicitne aj od dlžníkov a aj od ručiteľa v tom istom rozsahu, mal navrhovateľ formulovať výrok tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ak takýto návrh petitu navrhovateľ v návrhu neuviedol, mal podľa názoru odporcu okresný súd návrh voči nemu zamietnuť. Zároveň spochybnil prechod pohľadávky voči ručiteľovi z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, pretože navrhovateľ žiadnym konkrétnym spôsobom nevysvetlil, v ktorej časti ním predkladaných dokumentov je bez pochybnosti uvedené postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, a to nielen voči dlžníkovi, ale aj voči ručiteľovi. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenie odporcu o nesprávne formulovanom žalobnom petite nie je správne, a to z toho dôvodu, že na strane odporcu nevystupujú dlžníci a ručitelia, ale len ručiteľ, preto takýto výrok nemôže právne obstáť. Takto by mohol byť žalobný petit uvedený len v tom prípade, ak by bol obligačný dlžník žalovaný spolu s ručiteľom, čo v prejednávanej veci neplatí.
Nesúhlasil s tým, že by okresný súd rozhodol nad petit a prisúdil účastníkom viac než čoho sa domáhali, pretože súd rozhodoval len v tom rozsahu, ako navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.09.2013 žiadal, keď urobil čiastočné späťvzatie na základe prijatých čiastočných úhrad z exekučného konania od dlžníkov. Navrhovateľ tak zotrval na svojom názore, že petit žaloby formuloval správne a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.07.2008 sp.zn. 3 Obdo 382007 v tom, že keby aj bolo tvrdenie odporcu pravdivé, nemohol by okresný súd len z dôvodu nesprávne formulovaného petitu návrh zamietnuť.
Zdôraznil tiež, že si uplatnil voči odporcovi ako ručiteľovi nárok na nižšiu sumu, ako vymáha v exekučnom konaní vedenom voči obligačnému dlžníkovi. Vzhľadom k tomu, že si v návrhu uplatnil nárok len voči ručiteľovi, nie je možné vyjadriť v petite žaloby vzťah medzi plnením dlžníkov a ručiteľa, a to aj s prihliadnutím na § 307 Obch. zák., podľa ktorého ak je ručením zabezpečená len časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostane nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením. Nesúhlasil ani s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa z dôvodu spochybnenia prechodu pohľadávky voči ručiteľovi z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, pretože súd musí vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez návrhu a teda aj v takom prípade, keď ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Tá skutočnosť, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví ešte neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Zotrval však na svojom tvrdení, že aktívnu legitimáciu v konaní dostatočne preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.11.2009 z C. G. G. a.s. na Majetkový holding a.s., oznámením C. G. G. a.s. ako postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2010 adresovanej odporcovi, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2011 zo spoločnosti Majetkový holding a.s. na navrhovateľa a oznámením postupcu Majetkový holding a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2011 adresovanej odporcovi. Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že s postupovanými pohľadávkami prechádza aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené. Vzhľadom k tomu, že predmetom postúpenia boli pohľadávky, ktoré vyplývali z úverových zmlúv, nielen pohľadávky voči dlžníkom, boli na postupníka - navrhovateľa postúpené aj práva voči odporcovi ako ručiteľovi. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.02.2005 bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa, C. G. G. a.s. H. a dlžníkmi C. D. a D. D. a odporcom ako ich ručiteľom Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 200.000,-Sk, za splatenie ktorého sa, a to vrátane úrokov z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79% ročne, ako aj úrokov z úveru a úrokov z omeškania odporca ako ručiteľ zaviazal svojim ručiteľským vyhlásením z toho istého dňa tak, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Dlžník povinnosti z úverovej zmluvy prestal riadne a včas splácať a povinnosť z titulu ručenia nesplnil ani odporca, preto právny predchodca navrhovateľa v súlade s čl. VI a VII Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere listom zo dňa 01.12.2005 od nej odstúpil a požiadal o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. O odstúpení od zmluvy bol odporca upovedomený s upozornením, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote nezaplatí, právny predchodca navrhovateľa pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a prostredníctvom súdneho exekútora aj voči nemu ako ručiteľovi.
Zmluvné strany dohodli aj splácanie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo zameškaných splátok, ako aj 5% ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok, ak sa dlžník dostane do omeškania. V prípade, že sa dostane do omeškania s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, mal právo žiadať navrhovateľ splatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti a účtovať si úrok z omeškania 5% ročne z celého zostatku dlhu nad dohodnutú úrokovú sadzbu. Zároveň si v čl. VII bod 5 zmluvy dohodli, že odstúpením od zmluvy záväzok dlžníka nezaniká a nezaniká ani záväzok ručiteľa splatiť pohľadávku navrhovateľovi vrátane príslušenstva s tým, že podľa čl. VII bod 10zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej bude úročiť pri medziúvere úrokom z omeškania vo výške 5% nad dohodnutú úrokovú sadzbu, ktorá bola 7,79% ročne.
Navrhovateľ vymáha voči dlžníkovi a spoludlžníkovi v exekučnom konaní sp.zn. EX 2479/07 pohľadávku zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú vyčíslil na sumu 9.917,25 Eur, z čoho istina zodpovedá sume 6.934,77 Eur a úroky z omeškania vyčíslené k 31.03.2009 sumu 2.982,48 Eur.
Vzhľadom k tomu, že dlžník po podaní návrhu na súd voči odporcovi časť dlhu vo výške 963,65 Eur splatil, vzal navrhovateľ návrh v tejto časti späť. Uznesením zo dňa 02.09.2013 súd konanie v tejto časti voči odporcovi zastavil, s čím odporca súhlasil.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01.11.2009 medzi C. G. G. a.s. H. a spoločnosťou Majetkový holding a.s. Bratislava vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi C. D. s príslušenstvom a všetkými právami s pohľadávkou spojenými na Majetkový holding a.s., pričom pohľadávka zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je uvedená v prílohe č.1 pod
por.č. 84. V súlade s čl. IV bod 6 Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámil postupca dlžníkovi postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.11.2009 a tiež aj odporcovi, ktorý oznámenie s predžalobnou výzvou prevzal tak, ako to vyplýva z ním podpísanej doručenky založenej na č.l. 42 spisu dňa 10.04.2010. Oznámenie o postúpení pohľadávky mu zaslala aj C. G. a.s. listom zo dňa 13.11.2009, na ktoré odporca nereagoval.
Ďalšou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2011 spoločnosť Majetkový holding a.s. postúpila pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na navrhovateľa a postúpenie oznámila odporcovi listom zo dňa 01.06.2011.
Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (čl. 8 spisu) vyplýva, že odporca ako ručiteľ je uvedený v záhlaví tejto zmluvy a v jej čl. III je zabezpečenie úveru vyjadrené tak, že ručiteľ svojim písomným prehlásením prevzal voči navrhovateľovi ako veriteľovi povinnosť vyplývajúcu mu z ručenia, ak úver, ktorý je ručením zabezpečený dlžník nesplní. Z čl. VII bod 5 zmluvy vyplýva, že odstúpením od zmluvy záväzok dlžníka nezaniká a nezaniká ani zväzok ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Zmluvné strany v čl. VIII zmluvy dohodli, že tento právny vzťah sa bude riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky a Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Zároveň si zmluvné strany dohodli predĺženie zákonnej premlčacej lehoty na dobu 10 rokov od doby, keď začne prvýkrát plynúť. Z čl. VIII bod 4 zmluvy vyplýva, že ručiteľ vzal na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. K podpísaniu úverovej zmluvy dlžníkom, spoludlžníkom, ako aj ručiteľom vrátane overenia podpisov došlo dňa 10.02.2005.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 266/2009 medzi C. G. G. a.s. a Majetkovým holdingom a.s., čl. II bod 4 vyplýva, že postupca postúpil postupníkovi pohľadávky uvedené v ods.1 tohto článku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými, a to dňom účinnosti zmluvy, pričom podľa bodu 5 cit. čl. sa príslušenstvom pohľadávky rozumie úrok z omeškania, poplatky, náklady priznané súdom, preddavky súdnym exekútorom a iné náklady, ktoré ku dňu postúpenia neboli súdom priznané postupcovi.
Rovnako to platí aj pre ďalšiu Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Majetkovým holdingom a navrhovateľom, ktorá v čl. I zadefinovala všetky pojmy, ktoré sú pre posúdenie záväzkového vzťahu právne relevantné, a to či už dlžníka, pohľadávku, jej príslušenstvo, menovitú hodnotu pohľadávky a deň poslednej aktualizácie vrátane dňa účinnosti postúpenia, ktorým sa rozumie deň podpisu tejto zmluvy. Pohľadávka navrhovateľa je evidovaná pod tým istým číslom 84 a týka sa dlžníka C. D., ktorý je identifikovaný rodným číslom a číslom úverovej zmluvy, pričom je v prílohe č.1 a č.4 presne špecifikovaná výška nezaplatených poplatkov, úrokov, istiny a celková dlžná suma k dátumu 31.10.2009. Oznámenie o odstúpení od zmluvy datované C. G. G. a.s. na deň 01.12.2005 prevzal odporca podľa doručenky založenej v spise na čl. 40 dňa 09.12.2005, čo potvrdil svojim podpisom a prevzal aj oznámenie o postúpení pohľadávky od spoločnosti Majetkový holding a.s. dňa 14.04.2010, čo rovnako na doručenke svojim podpisom potvrdil (čl. 42 spisu).
Z oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeného okresnému súdu dňa 16.07.2012 vyplýva, že Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo svoj vstup do konania na strane odporcu z dôvodu ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa.
Odporca namietal, že o pohľadávke navrhovateľa voči dlžníkom je vedené exekučné konanie a súd si mal preveriť, v akej časti bola pohľadávka navrhovateľa v exekučnom konaní uspokojená voči dlžníkom. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, pretože od úverovej zmluvy odstúpil právny predchodca navrhovateľa už dňa 01.12.2005.
Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku o stave exekučného konania č. 2479/07 vyplýva, že majetok, ktorý vlastní dlžník a spoludlžník je zablokovaný a v čase ku dňu 28.09.2010 nebol predpoklad, že by mohla byť pohľadávka navrhovateľa vymožená.
Vedľajší účastník, ktorý je zastúpený advokátskou kanceláriou v podaní zo dňa 06.11.2012 vzniesol námietku premlčania a poukázal na tú skutočnosť, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi
občianskoprávnymi, a to bez ohľadu na to, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Do konania vedeného proti odporcovi vstúpil ďalší vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý zaslal okresnému súdu vyjadrenie zo dňa 07.11.2012. Poukázal na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 52 a nasl. s tým, že aplikácia Obchodného zákonníka by v prejednávanej veci prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie, pričom rovnako vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ nesúhlasil so vstupom vedľajších účastníkov do konania. O námietkach navrhovateľa proti vstupu vedľajších účastníkov do konania rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 21.03.2013 tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to Spotrebiteľské združenie OSA a nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS s odôvodnením, že Občianske združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania neskôr, a to potom, ako vstup do konania oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA. Takýto postup považoval okresný súd za taký, ktorý nespĺňa účel, pretože nezabezpečí širšiu ochranu účastníka, než bude ochrana zabezpečená už vedľajším účastníkom, ktorý do konania vstúpil v poradí ako prvý.
Podľa § 261 ods.3 písm.d/ Obch. zák. v znení ku dňu 10.02.2005 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ods.4 cit. ust. touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 303 cit. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods.1 cit. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 307 ods.3 cit. zák. pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Podľa § 308 cit. zák. ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Podľa § 310 cit. zák. právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Podľa § 311 ods.1 cit. zák. ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Podľa § 402 cit. zák. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
Podľa § 524 ods.1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ods.2 cit. ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 528 ods.1 cit. zák., ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti, a to aj s prihliadnutím na rozsah odporcom podaného odvolania dopĺňa nasledujúce skutočnosti.
Zo zmluvy o medziúvere a o stavebnom úvere, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s dlžníkom a spoludlžníkom vyplýva, že podľa povahy záväzku, ktorý medzi účastníkmi úverovej zmluvy vznikol napriek tomu, že na strane dlžníkov boli fyzické osoby, ktoré podnikateľmi nie sú, ide o záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo vyplýva z ust. § 261 ods.2, 3 písm.d/ a 4 Obch. zák. Na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere nadobudol navrhovateľ, ktorý vstúpil do práv a povinností svojho predchodcu všetky práva a povinnosti, ktoré mu ako veriteľovi vyplývajú nielen zo zmluvy, ale aj z ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorých s prihliadnutím k tomu, že dlžník ani spoludlžník úver v dohodnutých splátkach a dohodnutých termínoch nesplatili, od úverovej zmluvy tak, ako sa v nej s dlžníkom a spoludlžníkom dohodol, odstúpil. Odstúpením od zmluvy došlo v súlade s § 349 Obch. zák. k jej zániku, a to momentom doručenia odstúpenia od úverovej zmluvy druhej strane, pričom záväzok z úverovej zmluvy tak, ako zmluvné strany prejavili svoju vôľu, po odstúpení od zmluvy nezanikol, preto navrhovateľovi vzniklo právo na splatenie úveru a na zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania tak, ako sa na ich platení s dlžníkom a spoludlžníkom dohodol v súlade s § 502 Obch. zák.
Obsah prejavenej vôle nielen dlžníka a spoludlžníka, ale aj ručiteľa, ktorého vyhlásenie o splatení dlhu, pokiaľ ho nesplatí dlžník a spoludlžník je obsiahnuté priamo v zmluve o medziúvere a stavebnom úvere zostal zachovaný naďalej a tento sa vzťahuje nielen na záväzok vrátiť zaplatenú časť úveru s príslušenstvom, ktorý z odstúpenia od zmluvy o medziúvere a o stavebnom úvere vyplýva, ale aj na jeho zabezpečenie.
Odporca v odvolaní namietal tú skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa na uplatnenie nároku z titulu ručenia voči odporcovi, pretože sa okresný súd podľa jeho názoru nezaoberal dôsledne prevodom práv a povinností z pôvodného veriteľa C. G. G. a.s. H. na Majetkový holding a.s. Bratislava a následne na navrhovateľa, v dôsledku čoho tak nebolo v konaní pred okresným súdom dôsledne zistené, či navrhovateľovi svedčí právo, ktoré si v návrhu uplatnil.
S takýmto tvrdením odporcu sa odvolací súd nestotožnil. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že súčasťou spisového materiálu sú okrem zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej vznikol záväzok ručiteľa z titulu ručenia podľa § 303 a nasl. Obch. zák., aj listinné dôkazy preukazujúce včasné uplatnenie práva navrhovateľa voči dlžníkom na základe exekučného titulu dňa 13.11.2007, kedy podal navrhovateľ návrh na začatie exekúcie, v dôsledku čoho došlo v súlade s § 402 Obch. zák., ako aj § 112 OZ tak, ako to správne skonštatoval aj okresný súd k zastaveniu plynutia premlčacej doby, preto námietka odporcu o premlčaní nie je dôvodná.
Zo zmlúv o postúpení pohľadávok a ich prílohy vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa na splatenie úveru voči dlžníkovi z úverovej zmluvy vo presne stanovenej výške a ku konkrétnemu dňu prešla z pôvodného veriteľa na Majetkový holding a následne na navrhovateľa v súlade s § 524 a nasl. OZ.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že postúpením pohľadávky sa nemení postavenie toho, kto zabezpečenie záväzku poskytol, pretože zabezpečenie pohľadávky trvá naďalej, pričom sa súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje. Zmluvou o postúpení pohľadávky prechádza na postupníka spoločne s pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Medzi práva spojené s pohľadávkou nesporne patria aj práva vyplývajúce z akcesorických vzťahov, ktoré sú na prevádzanú pohľadávku viazané, a teda aj tie, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia pohľadávky. Na postupníka prechádza zabezpečenie pohľadávky bez ohľadu na jeho typ a bez ohľadu na to, či zabezpečenie poskytuje dlžník alebo tretia osoba. Pokiaľ poskytuje zabezpečenie pohľadávky tretia osoba, ktorou nesporne je aj ručiteľ, nie je ďalšie trvanie zabezpečenia podmienené jej súhlasom.
Dôvodom je skutočnosť, že postavenie tretích osôb, ktoré pohľadávku zabezpečujú, nie je postúpením pohľadávky dotknuté. Postúpením pohľadávky dochádza len k zmene veriteľa pohľadávky, pričom obsah korešpondujúceho záväzku dlžníka sa postúpením nemení, preto sa nemení ani obsah zabezpečenia, ktoré tretie osoby poskytujú. Vo vzťahu k osobám, ktoré poskytujú zabezpečenie postupovanej pohľadávky je zákonom stanovená len oznamovacia povinnosť, ktorú zákon ukladá postupiteľovi, pričom postupníkovi nič nebráni týmto osobám postúpenie pohľadávky preukázať. Navrhovateľ v konaní preukázal, že nielen dlžníkovi a spoludlžníkovi, ale aj ručiteľovi oznámil postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na Majetkový holding, ako aj z Majetkového holdingu na navrhovateľa, v dôsledku čoho nie sú námietky odporcu dôvodné.
Neobstojí preto tvrdenie odporcu obsiahnuté v odvolaní, že by sa okresný súd nebol zaoberal prevodom pohľadávky, zaplatenie ktorej je predmetom sporu na ďalšieho nadobúdateľa a nie je dôvodná ani jeho námietka, že by sa z tohto dôvodu nemalo postúpenie pohľadávky týkať odporcu ako ručiteľa, ktorý návratnosť prevádzanej pohľadávky zabezpečoval.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením odporcu o tom, že petit formulovaný navrhovateľom pri uplatnení jeho práva nebol správny, a to z toho dôvodu, že predmetom prejednávanej veci nie je nárok uplatnený voči viacerým odporcom, a to dlžníkovi, spoludlžníkovi a ručiteľovi, ale len voči ručiteľovi, v dôsledku čoho nie je možné formulovať návrh petitu tak, ako to odporca v odvolaní uviedol. Je tomu tak z toho dôvodu, že podľa § 306 ods.1 Obch. zák. má veriteľ právo domáhať sa splnenia záväzku aj len od ručiteľa v prípade, ak mu dlžník nesplnil splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to písomne vyzval. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že dlžník tak neurobil ani v priebehu exekučného konania, ktoré sa voči nemu na návrh navrhovateľa vedie, aj keď časť dlhu po podaní návrhu zaplatil.
Záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zmeniť ručiteľské vyhlásenie alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Záväzok sa mení len v osobe veriteľa, pričom jeho obsah zostáva nezmenený (ZSP 53/2009).
Po splnení podmienky vymáhania dlhu voči dlžníkom nič nebráni tomu, aby sa veriteľ domáhal splatenia dlhu aj proti ručiteľovi, ktorý ručením prevzal na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V takom prípade nejde o záväzok solidárneho charakteru, preto nie je možné súdnym rozhodnutím, aj keby bol žalovaný dlžník, spoludlžník a ručiteľ v jednom návrhu vysloviť povinnosť všetkých troch zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne. Pre uplatnenie nároku veriteľom proti ručiteľovi dlžníka nie je rozhodujúce ani to, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť na dlžníkovi náhradu za plnenie, ktoré sám za dlžníka poskytol. Len v takom prípade, ak je navrhovaný petit, ktorým by sa mala uložiť povinnosť dlžníkovi, spoludlžníkovi a ručiteľovi zaplatiť pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu je potrebné vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku najmä z toho hľadiska, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého. Vo výroku rozsudku musí byť preto povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa. Z dôvodu, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát rovnakým plnením, aj keď jedno plnenie by bolo na základe plnenia dlhu a druhé na základe plnenia ručiteľského záväzku, musí v takom prípade súd v záujme určitosti výroku rozsudku vyjadriť povinnosť oboch odporcov, dlžníka aj ručiteľa zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne do výšky plnenia povinnosť druhého z nich a uložiť im povinnosť, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že tvrdenia odporcu v odvolaní nie sú správne, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré si v odvolacom konaní uplatnil zodpovedajú odmene za písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, doručené okresnému súdu dňa 31.10.2013 vo výške 190,42 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods.1 a § 13a/ ods.1 písm.c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov vo výške 253,94 Eur, 1x 7,81 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 20% DPH podľa § 18 ods.3 cit. vyhl. vo výške 314,10 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.