Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-178-2013.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/178/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: C. Q., H., H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 3. apríla 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. apríla 2013.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. apríla 2013 navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12. novembra 1991, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. nepriznala nárok na úrazovú rentu s odôvodnením, že navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na úrazovú rentu podľa posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 20. marca 2013, nakoľko u navrhovateľa po 1. januári 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12. novembra 1991.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 3.apríla 2013. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím odporkyne sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne, keď v rozhodnutí konštatuje, že u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, a preto mu nielen že úrazová renta nebola priznaná, ale odporkyňa sa nezaoberala ani otázkou miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Podľa jeho názoru uvedené skutočnosti však nezodpovedajú jeho zdravotnému stavu, pretože u neho nesporne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Odporkyňa sa mala nesporne zaoberať jeho zdravotným stavom a určenia miery poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko dňa 12. novembra 1991 utrpel pracovný úraz, pri ktorom u neho došlo k poraneniu krčnej chrbtice. Následne bol preradený z práce baníka - raziča, kde vykonával v čase úrazu funkciu predáka, na prácu kuriča v rekreačnom stredisku Púšť a následne mu odporkyňou rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. marca 1997 priznala čiastočný dôchodok od dňa 8. mája 1992. Ďalej uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že u neho nesporne došlo k preradeniu na inú menej platenú prácu a nesporne mu odporkyňa v súvislosti s pracovným úrazom priznala aj invalidná dôchodok, avšak náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti mu nebola vyplácaná, pretože jeho zárobok s pripočítaním invalidného dôchodku prevyšoval zárobok pred úrazom. Tvrdí, že nevedel o tom, že si mohol požiadať o priznanie úrazovej renty podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a keď tak urobil, mala mu odporkyňa priznať úrazovú rentu spätne tri roky dozadu od podania jeho žiadosti bez ohľadu na to, či u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, alebo nie. Preto rozhodnutie odporkyne je nesprávne, lebo má nárok na úrazovú rentu, keď bol po úraze nesporne preradený z práce
baníka - raziča a funkcie predáka na povrch na prácu kuriča a jednoznačne v tejto súvislosti mu bol odporkyňou priznaný aj čiastočný invalidný dôchodok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na závery posudkového lekára zo dňa 22. mája 2013 a jej písomné stanovisko zo dňa 14. júna 2013.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho bolo potrebné potvrdiť.
Krajský súd z obsahu administratívnych spisov odporkyne, z jej písomného vyjadrenia z 14. júna 2013 a z písomného podania navrhovateľa zistil, že žiadosť o priznanie úrazovej renty v zmysle § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. bola podaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 7. februára 2013. Podľa lekárskej správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo dňa 7. februára 2013, ktorá bola vypracovaná, z dôvodu posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty, neurčila mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov, nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 12. novembra 1991.
Zdravotný stav navrhovateľa bol po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXXXX- X/XXXX-BA z 3. apríla 2013 opätovne posudzovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 6. mája 2013. Posudková lekárka uviedla, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz pri ktorom došlo u neho - Vytrhnutie a natiahnutie kĺbov a väzov iných a bližšie neurčitých časti krku (Y. I.-XX: S XX.X). Zo záveru posudku posudkovej lekárky vyplýva, že táto neurčila mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa (poškodeného) k zhoršeniu zdravotného stavu.
V celkovom posudku uviedla že navrhovateľ, XX ročný, vyučený H., pracoval od roku 1997 do roku 1992 v podzemí H. X. ako H. na produktívnom pracovisku. Pri práci so zbíjacím kladivom dňa 12. novembra 1991 náhle pocítil pichnutie v krku a ostrú bolesť šíriacu sa do pravej strany záhlavia. Táto skutočnosť bola zamestnávateľom zaregistrovaná ako pracovný úraz. Bol ošetrený praktickým lekárom, ktorý stav zhodnotil ako pravdepodobnú svalovú distentiu v oblasti C-Th prechodu. Pri chirurgickom vyšetrení v ten istý deň RTG krčnej chrbtice nepreukázalo úrazové zmeny a chirurg stav zhodnotil ako distorziu krku, napriek absencii typického úrazového deja. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 26. novembra 1991 je konštatované „krk už nebolí, t.č. bolesti v hrudnej chrbtici“ a stav záverový ako bolestivý vertebrogénny syndróm. Pri ďalšej chirurgickej kontrole doporučené konzultovať u ortopéda. Ortopéd znova realizoval RTG snímky a hrudnej chrbtice a opakovane nezistil úrazové zmeny, popísal iba ľahké degeneratívne zmeny na chrbtici. V ďalšom priebehu nasledovali opakované ortopedické a neurologické vyšetrenia, opakovane RTG vyšetrenia krčnej chrbtice, nakoľko sa riešila súvislosť pracovnej neschopnosti s pracovným úrazom a riešilo sa pracovné zaradenie navrhovateľa. Napriek tomu, že sám neurológ spochybnil podvrtnutie chrbtice a úrazový dej ako taký (vyšetrenie dňa 20. decembra 1991), sa táto diagnóza naďalej pri nasledujúcich odborných vyšetreniach uvádzala. Ďalej uviedla, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie zistila, že pre rovnaké ťažkosti s chrbticou po „seknutí v krku“ bol už liečený aj predtým - 7. júla 1989.
Počas hospitalizácie od 17 februára 1992 do 26. februára 1992 boli robené RTG a CT vyšetrenia chrbtice, kde boli popísané degeneratívne zmeny bez úrazových zmien, nebolo popísané poškodenie platničky, len začínajúce degeneratívne zmeny chrbtice. Opakovaná ortopedická hospitalizácia od 6. apríla - 19. apríla 1994 so záverom: CC a CB syndróm chronický alogický dekomp., diagnóza bola zhodnotená so záverom predchádzajúcej hospitalizácie. Ďalej vyšetrený ortopédom a neurológom až v roku 1996, v r. 1999 pri neurologickom vyšetrení konštatovaná vasoneuroza HK a neurastenický syndróm. V roku 2006 ortopedické vyšetrenie pre CB syndróm a VAS polytopný. Od roku 2006 do roku 2010 sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nenachádzajú žiadne záznamy a ďalšie vyšetrenia neurologické a reumatologické v roku 2010 ako VAS C úsek, CB syndróm. Posledné ortopedické vyšetrenie 13. marca 2013 pre ťažkosti s chrbticou ako VAS polytopný.
Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, a preto bol posudkový spis postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústrediu, so sídlom v Trenčíne na II. stupňové konanie. Posudkový lekár dňa 22. mája 2013 rozhodol tak, že navrhovateľ neurčil mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože od 1. januára 2004 nedošlo u navrhovateľa (poškodeného) k zhoršeniu zdravotného stavu.
K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení lekárskych nálezov. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz, a to Seknutie v C chrbtici dňa 12. novembra 1991 - bez traumatických zmien so záverom distorzia colli I. dx S 13.
Konštatoval, že navrhovateľ, XX ročný, vyučený H., pracoval v podzemí od 1997 až do pracovného úrazu, potom bol preradený na Y.. Neskôr ako M. na štátnych majetkoch a krátko C.. Od 1997 nezamestnaný. Čiastočne invalidným bol uznaný od 8. mája 1992 pre všeobecné ochorenie. Nová žiadosť o uznanie tejto invalidity z dôvodu úrazu mu bola zamietnutá, rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, bolo potvrdené krajským súdom v r. 2001. Úrazovú rentu nemal nikdy uznanú. Dňa 18. februára 2013 si požiadal a dňa 20. marca 2013 miera poklesu pracovnej schopnosti nebola určená, nakoľko od 1. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu.
Z medicínskeho hľadiska bol pre seknutie v krku liečený už pred úrazom, napr. dňa 7. júla 1989. V priebehu liečby úrazu boli zistené len ľahké degeneratívne zmeny, bez traumatických zmien na stavcoch. Od úrazu už uplynulo 22 rokov, je preto prirodzené, že degeneratívne zmeny na C chrbtici sa vzhľadom na vek XX rokov vyskytujú aj teraz, vzhľadom na úrazový dej konkrétneho úderu, alebo nárazu nezodpovedá medicínskym vedomostiam pokladať tieto zmeny za následný úraz. K takémuto záveru v rámci odvolania dospelo aj súdne konanie v roku 2001. Bez nových skutočností konanie navrhovateľa s opakovanou žiadosťou možno považovať za rentové dendencie.
Navrhovateľ už 16 rokov nepracuje, nemožno dokázať zhoršenie zdravotného stavu v súvislosti s úrazom, v detailných dôvodoch poukázal na Lekársku správu zo dňa 20. marca a 6. mája 2013. Navrhovateľ sa v rokoch 2006 - 2010 na odborných ambulanciách neliečil, vyšetrenia boli vykonané v roku 2010 len z dôvodu KLP pri kontrole invalidity, odvtedy do marca 2013 znova neabsolvoval žiadne odborné vyšetrenia a ani sa neliečil. Nezistil žiadne dôvody na zmenu prvoposudku zo dňa 20. marca 2013.
Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania a uviedol že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne zo dňa 3. apríla 2013, ktorým mu zamietla nárok na úrazovú rentu. Zastáva názor, že úrazová renta mu mala byť priznaná, nakoľko utrpel poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 12. novembra 1991. V tom čase vykonával v bani prácu na príprave razenia chodieb, neskôr asi po roku bol preradený z podzemia na povrch a vykonával prácu Y. v rekreačnom stredisku C.. Pracovný úraz mu uznal aj jeho zamestnávateľ, odškodnil ho a vyplácal mu aj rozdiel medzi zárobkom a ušlou mzdou. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru má nárok na úrazovú rentu, pretože mal na pracovisku úraz v dôsledku ktorého mu tŕpnu ruky a bolí ho chrbtica. Operačne to nie je potrebné riešiť. Iné podstatného k veci nič neuviedol.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bol v dôsledku pracovného úrazu trvale vyradený z práce C. na celkom neprimeranú prácu robotníka na povrchu, čo potvrdzuje aj Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 5. mája 992. Ďalej doložil vyšetrenie z MR zo dňa 5. augusta 2013, v ktorom je potvrdené, že naďalej pretrváva u navrhovateľa poškodenie viacerých stavcov krčnej chrbtice a zrejme aj to spôsobuje navrhovateľovi tŕpnutie rúk, slabosť rúk a stratu citu. Tvrdil, že navrhovateľ nevedel o tom, že po účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení môže požiadať o priznanie úrazovej renty. Nesúhlasí s tvrdením odporkyne, že pracovný úraz nezanechal u navrhovateľa trvalé následky, to nie je pravdou, pretože z písomných dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol po úraze dlhodobo PN a následky pracovného úrazu boli výlučným dôvodom pre jeho vyradenie z pôvodnej práce baníka. Na základe uvedených skutočností žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V prípade úspechu v spore si uplatnil náhradu trov konania.
Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon“) poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania (ďalej len „poškodený“).
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania má viac ako 40 % - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. zákona a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
V súdom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľa pracovať zaoberal príslušný posudkový lekár. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho postenia vykonáva posudkový lekár sociálneho postenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia. Obaja posudkoví lekári po podaní opravného prostriedku navrhovateľa posúdili, či navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aký ma percentuálny pokles pracovnej schopnosti. Dospeli k rovnakému záveru, že u navrhovateľa neurčili mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože od 1. januára 2004 nedošlo u navrhovateľa (poškodeného) k zhoršeniu zdravotného stavu.
Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon“), náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.
Navrhovateľovi strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu 31. decembra 2003 nevznikla. R. H. C., a.s., opätovne navrhovateľovi listom zo dňa 3. apríla 2013 oznámil, že základ nároku na náhradu za stratu, na zárobku u neho nie je daný pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a čiastočnou invaliditou, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím odporkyne zo dňa 29. marca 1993. Ten mu bol poznaný podľa § 37 ods. 2, písm. a) v súlade so zák. č. 100/1988 Zb. pre všeobecné ochorenie. Nebola uznaná čiastočná invalidita v súvislosti s pracovným úrazom.
Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania (ďalej len „poškodený“).
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania má viac ako 40 % - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. Zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
V súdom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľa pracovať zaoberal príslušný posudkový lekár. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho postenia vykonáva posudkový lekár sociálneho postenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia. Obaja posudkoví lekári po podaní opravného prostriedku navrhovateľa posúdili, či navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aký ma percentuálny pokles pracovnej schopnosti. Dospeli k rovnakému záveru, že navrhovateľovi neurčili mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu.
Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne, a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 20. marca 2013 a z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne zo dňa 22. mája 2013, pretože títo posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľovi sa neurčuje miera poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2010 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tvrdenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,
že výsledky z MR zo dňa 5. augusta 2013 potvrdzujú poškodenie viacerých stavovcov krčnej chrbtice sú irelevantné s poukazom na vyššie uvedené lekárske správy. Uvedené zistenia MR vyšetrením majú podľa názoru súdu zrejeme vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu pri rozhodovaní ohľadne invalidného dôchodku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporcovi a odporca v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.