Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-18-2022.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcov 1/ Bc. M. C., nar. X.X.XXXX a 2/ W. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom 8. mája XXX/X, XXX XX A., štátni občania SR, zastúpených JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník proti žalovaným 1/ M. M., 2/ M. K., 3/ Q. M., 4/ M. M., 5/ M. B. a 6/ O. E., zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán k parcele registra C č. KN XXX/X, trvalý trávny porast vo výmere 577 m2 a k parcele registra C č. KN XXX/X, trvalý trávny porast vo výmere 30 m2, všetko zapísane na LV č. XXX, k. ú. Kapišová, obec Kapišová.
II. Určuje, že Bc. M. C., nar. X.X.XXXX a W. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom 8. mája XXX/X, XXX XX A. sú výlučnými vlastníkmi parciel registra C č. KN XXX/X, trvalý trávny porast vo výmere 577 m2 a registra C č. KN XXX/X, trvalý trávny porast vo výmere 30 m2, všetko zapísane na LV č. XXX, k. ú. Kapišová, obec Kapišová.
III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému 1/ vo výške 278,77 eura, žalovanej 2/ vo výške 232,31 eura, žalovanému 3/ vo výške 232,31 eura, žalovanému 4/ vo výške 138,49 eura, žalovanému 5/ vo výške 188,53 eura a žalovanému 6/ vo výške 288,60 eura na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu, vedený v štátnej pokladnici, IBAN: SK34 8180 0000 0070 0019 XXXX, VS: XC/XX/XX, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcom nepriznáva proti žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ sa žalobou zo dňa 2.6.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom parcely C č. KN XXX/X
- trvalý trávny porast vo výmere 577 m2 a parcely C č. KN XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 30 m2, všetko zapísane na LV č. XXX, k. ú. Kapišová, obec Kapišová v spoluvlastníckom podiele 1536/3057 na ňom pod K Svoj podiel nadobudol žalobca kúpnou zmluvou N XX/XXXX zo dňa 17.5.2021. Ostatní spoluvlastníci pod B1, 2, 3, 4, 5 a 6 sú nezvestní, neznámi, zomreli na neznámom mieste a sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava. Žalobca má naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán k predmetným parcelám. Žalobca je podielový spoluvlastník predmetných parciel v podiele 1536/3057, žalovaný 1/ v podiele 312/3057, žalovaná 2/ v podiele 260/3057, žalovaný 3/ v podiele 260/3057, žalovaný 4/ v podiele 155/3057, žalovaný 5/ v podiele 211/3057 a žalovaný 6/ v podiele 323/3057. Všeobecná cena parcely v obci Kapišová je 2,49 eura/m2.
2. Uznesením č. k. 6C/18/2022-48 zo dňa 23.11.2022 súd pripustil, aby do konania pristúpila ako žalobkyňa 2/ W. C., nar. XX.X.XXXX.
3. Zástupca žalovaných 1/ až 6/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.8.2022 uviedol, že v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je Slovenský pozemkový fond oprávnený nakladať s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností („pozemok s nezisteným vlastníkom“) a zastupovať ich v konaní pred súdom. V zmysle ust. § 34 ods. 3 a ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách „Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.„ “Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitného predpisu.” Žalovaní sú identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska, bez ďalšieho identifikátora týkajúceho sa dátumu narodenia či úmrtia, s titulom nadobudnutia. Pri týchto osobách je na liste vlastníctva zapísaná správa svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu. Bez ďalších údajov je možné konštatovať, že žalovaní sú v zmysle zákonnej definície nezistenými vlastníkmi. Slovenský pozemkový fond, ktorý koná za štát v konaní pred súdmi, uznáva zásadu vyplývajúcu zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a 6C/18/2022 -3-
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka. Ako prvú možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva zákon stanovuje reálnu deľbu veci medzi spoluvlastníkov. Reálna deľba pozemkov však v danom prípade nie je dobre možná, pretože ide o pozemok v intraviláne obce malej výmery, kde by reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou na to, aby boli účelne využiteľné. Z tohto dôvodu sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu. Avšak návrh žalobcu v časti predstavujúcej finančnú náhradu pre ustupujúcich spoluvlastníkov ako primeranú náhradu nemožno bez výhrad akceptovať. Zákonom ustanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojom dôsledku pre spoluvlastníka, ktorý bol svojho spoluvlastníckeho podielu zbavený (nútené odňatie vlastníckeho práva), ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, musí spĺňať podmienky ustanovené čl. 11 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu. „Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.“ (NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1640/2006) Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci má zodpovedať trhovému princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k dosiahnutiu sumy primeranosti všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takých poznatkov o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. V aktuálnom čase internetové portály inzerujúce ponuky predaja nehnuteľností v lokalite mesta Svidník uvádzajú cenu pozemkov za 1 m2 v priemere 10 eur. Uvedomujúc si, v časti začlenenia v teréne, najmä odlišný charakter inzerovaných poľnohospodárskych nehnuteľností a tých, čo tvoria predmet sporu, ich výstupnou výpovednou hodnotou má byť informácia odrážajúca dopyt po tomto type nehnuteľností
s apelom na cenu vyššiu ako je uvádzaná v žalobe. V prílohe priložil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcim: obec Ladomirová a kupujúcim: T.. V. O., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemku v kat. území L.. Prevod bol realizovaný v roku 2021, domnieva sa preto, že ide o reálne preukázanie trhovej ceny porovnateľných nehnuteľností v porovnateľnom čase. Kúpna cena bola dojednaná v sume 10 eur/m2, napriek tomu, že v zmysle znaleckého posudku bola cena nehnuteľnosti stanovená nižšie - na sumu 2,77 eura/m2. Žalobca so svojou manželkou ako kupujúci uzatvorili dňa 7.5.2021 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k susednej nehnuteľnosti - trvalý trávny porast o výmere 349 m2, parcela registra „C“ KN, parcelné číslo 234/3 zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. Kapišová. Žalobca so svojou manželkou ako kupujúci uzatvorili dňa 17.5.2021 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu. Je teda namieste domnievať sa, že cena určená dohodou zmluvných strán predstavuje objektivizovanú sumu prináležiacu metru štvorcovému v danej lokalite v danom čase. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných súhlasí, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným sporným nehnuteľnostiam, prikázal ich za primeranú náhradu žalobcom do vlastníctva. Určenie výšky primeranej náhrady, vychádzajúc z predložených dôkazov, ponecháva na úvahe súdu. 6C/18/2022 -4-
4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2022 uviedli, že sa stotožňujú so zástupcom žalovaných v spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu. Čo sa týka finančnej náhrady pre ustupujúcich vlastníkov ako primeranej náhrady, tu sa prikláňajú k cene určenej znaleckým posudkom, na ktorý sa odvoláva zástupca žalovaných, aj keď kúpna cena bola v konečnom dôsledku vyššia a aj keď sa nejedná o totožnú lokalitu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č. XXX, k. ú. Kapišová, obec Kapišová, okres Svidník, inzerciou ponuky z dostupných internetových zdrojov, kúpnymi zmluvami pod V XXX/XXXX zo dňa 7.5.2021 a V XXX/XXXX zo dňa 17.5.2021, k. ú. Kapišová.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným parcelám. Taktiež nebolo medzi stranami sporné to, že vzhľadom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci je vhodné parcelu prikázať za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcov, rešpektujúc dispozičné právo žalobcov.
7. V predmetnom konaní preto súd zameral dokazovanie na ustálenie primeranej náhrady za podiely žalovaných.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2023 zástupca žalovaných, Slovenský pozemkový fond, navrhol, aby súd prikázal žalobcom predmetné sporné nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva za primeranú náhradu 4,50 eura/m2.
9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a súhlasí s náhradou 4,50 eura /m2 .
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
10. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového 6C/18/2022 -5-
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
15. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nemôže ich nechať bez povšimnutia. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
17. V zmysle uvedeného súd žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnej parcele zrušil. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcov, pričom vychádzal zo zhodných tvrdení a návrhov strán konania za rešpektovania dispozičnej zásady tak, aby spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavodil stranám neželaný stav.
18. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na lokalitu, druh pozemku, možnosti jeho terajšieho i budúceho využitia je náhrada 4,50 eura/m2 navrhnutá zástupcom žalovaných za súhlasu žalobcov primeraná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. rozsudku tak, že úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovia trovy konania priznať nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.