Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-197-2013.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Subarea
8Co/197/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: C.. X. T. - SPRÁVA BYTOV, správca vlastníkov bytov bytového domu na Dlhej ulici č. 56-58 v Nitre, s miestom podnikania Nitra, Párovská 28, IČO: 41 832 051, zastúpená JUDr. Martinom Jánským, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti odporcovi: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom Nitra, Janka Kráľa 122, IČO: 31 447 929, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/120/2009-239 zo dňa 31. januára 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/120/2009-267 zo dňa 10. mája 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Na základe návrhu (žaloby) zo dňa 12.06.2009 sa navrhovateľka (žalobkyňa) domáhala od odporcu (žalovaného), po upresnení petitu a čiastočnom späťvzatí zo dňa 15.02.2012, zaplatenia celkovo sumy 1.648,06 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 % z jednotlivých uvedených súm a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na jej úkor, v súvislosti so zmenou správcu bytov bytového domu na Dlhej ulici č. XX-XX v L., keď časť žalovanej istiny v sume 1.019,98 eura spolu s požadovaným úrokom z omeškania predstavuje neoprávnene odporcom prijatú odmenu za správu bytového domu v období od 01.02.2008 do 31.05.2008 a časť žalovanej istiny vo výške 628,08 eura predstavuje 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 507.828, - Sk za obdobie od 01.02.2008 do 09.07.2007, a suma 507.828,- Sk predstavuje neskoro vyplatené prostriedky na účte domu. Poukázala na to, že výpoveďou zo dňa 29.06.2007 bola vlastníkmi bytov odporcovi vypovedaná zmluva o výkone správy, ktorá výpoveď mu bola doručená dňa 31.07.2007, a po uplynutí výpovednej lehoty 6 mesiacov dňom 31.01.2008 odporca prestal byť správcom a správu bytov uvedených vlastníkov od 01.02.2008 vykonáva ona.
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.648,06 eura spolu s 8,5 % (ročným) úrokom z omeškania zo sumy 254,99 eura od 29.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 254,99 eura od 31.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 254,99 eura od 30.04.2008 do zaplatenia a zo sumy 254,99 eura od 31.05.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď návrh navrhovateľky vo zvyšku (sumy 0,01 eura) zamietol a súčasne vo výroku rozhodnutia uviedol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 8a ods. 1, 2,3 a 5, § 32c ods. 1, 2 - bez uvedenia platnosti ich znenia), ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2) a citované ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tým, že návrh navrhovateľky vo vyhovujúcej časti výroku považoval za dôvodný a zamietnutie návrhu sa týkalo sumy 0,01 eura, nakoľko navrhovateľka nesprávne vyčíslila úrok z omeškania vo výške 628,09 eura namiesto správneho vyčíslenia vo výške 628,08 eura. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi odporcom a vlastníkmi bytov
bola uzavretá Zmluva o výkone správy zo dňa 17.12.2004, ktorej vypovedanie upravovalo ustanovenie VIII. ods. 1, 2 a to 6-mesačnú výpovednú lehotu, ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. S novým správcom, teda s navrhovateľkou vlastníci bytov uzavreli zmluvu s účinnosťou od 01.02.2008. Sporná bola otázka posúdenia platnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 17.12.2004 a dojednanie o výpovednej lehote v trvaní 6 mesiacov, s možnosťou vypovedania tejto zmluvy s termínom ukončenia zmluvného vzťahu len ku dňu 31.12. príslušného roka.
Podľa názoru súdu Zmluva o výkone správy zo 17.12.2004 bola uzavretá s odporcom platne na dobu neurčitú, avšak dohoda o termíne ukončenia zmluvného vzťahu k 31.12. príslušného roka, obmedzovala právo zmluvných strán a teda podľa názoru ak bola dohodnutá 6-mesačná výpovedná lehota, táto začala plynúť 1.dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a predmetné dojednanie je neplatné v tejto časti a je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bol ukončený zmluvný vzťah medzi vlastníkmi bytov a odporcom dňom 31.1.2008. Podľa názoru súdu odporca, ktorý taktiež nepostupoval v zmysle zmluvy o výkone správy zo dňa 17.12.2004 a doručil vlastníkom bytov výpoveď zo dňa 21.2.2008, tým že podľa neho mala byť výpovedná lehota s účinnosťou k 1.6.2008 teda 3-mesačná výpovedná lehota, nešlo o akceptovanie zákonných ustanovení a zmluvného dojednania o 6-mesačnej výpovednej lehote a teda výpoveď odporcu súd nepovažuje za platnú, pretože jeho výpovedi predchádzalo platné ukončenie zmluvného vzťahu vlastníkmi bytov k 31.1.2008. Na základe uvedeného odporca neoprávnene poberal od vlastníkov bytov poplatok za správu za obdobie od 4 mesiacov od 1.2.2008 do 31.5.2008 a to vo výške 167,- Sk x 46 bytov x 4 mesiace čo spolu predstavuje mesačne sumu 254,99 eura (167,- Sk x 46 = 7.682,- Sk) a za 4 mesiace táto suma činí 1.019,98 eura, preto na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože získal plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluvný vzťah bol ukončený a nárok na poberanie poplatku za výkon správy už nebol daný. Takisto sa odporca dostal do omeškania s odovzdaním zostatku na účte, na ktorý sa prispievalo do fondu opráv za obdobie od 1.2.2008 do 9.7.2008, išlo o 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 16.856,80 eura (507.828,- Sk), za ktorú dobu predstavujú úroky z omeškania sumu 628,08 eura. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy celkove 1.648,06 €, ktorá suma pozostáva zo sumy 1.019,98 eura a z úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený v správnej výške 628,08 eura. Súd priznal zároveň navrhovateľovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2, ktoré predstavovalo dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS 4,25 % x 2 sa rovná 8,5 % ročne a to za každý mesiac jednotlivo, za ktorý odporca neoprávnene prevzal poplatok za správu mesačne celkove sumu 254,99 eura.
Čo sa týka výroku o trovách konania, súd prvého stupňa uviedol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú mu súd priznal podľa ust. § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku („OSP“ - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) tak, že ju vyčíslil percentuálne.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním okrem výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku napadol len odporca, domáhajúci sa jeho zmeny v napadnutých častiach výrokov tak, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutý, alternatívne, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na postup vlastníkov bytov pri vypovedaní zmluvy o výkone správy (ďalej len „ZOVS“) sa vzťahoval jednak zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tiež aj ZOVS č. 04/12/422. Domnieva sa, že vlastníci pri vypovedaní zmluvy závažným spôsobom porušili nielen zmluvu (ZOVS), ale aj zákon, ktoré jednoznačne a bez pochybnosti upravovali postup v prípade vypovedania zmluvy zo strany vlastníkov. Podľa ust. § 8a ods. 3 zákona mohli vlastníci bytov vypovedať zmluvu len na základe rozhodnutia podľa ust. § 14, keďže však tak nepostupovali, došlo tým k porušeniu článku VIII ods. 2 ZOVS č. 04/12/422, podľa ktorej môžu vlastníci vypovedať zmluvu na schôdzi vlastníkov za účasti správcu, súhlasom dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov. Preto stretnutie vlastníkov konané dňa 28.06.2007 nemožno za žiadnych okolnosti označiť za schôdzu vlastníkov bytov v zmysle zákona a teda ich list zo dňa 29.06.2007 označený ako „Výpoveď zmluvy o výkone správy“ nemožno označiť za výpoveď danú v súlade so zákonom a platnou ZVOS. Z uvedených dôvodov považoval doručenú výpoveď od počiatku za neplatnú, o čom listom z 25.09.2007 vlastníkov a informoval. S týmito opísanými skutočnosťami sa však súd počas celého konania žiadnym spôsobom nevysporiadal a neurobil tak ani vo svojom rozhodnutí; uvedené skutočnosti boli zamlčané aj v listinách adresovaných JUDr. Zányiovej. Čo sa týka úpravy dĺžky výpovednej lehoty, v súlade s princípom zmluvnej voľnosti zakotvenom v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 8a ods. 3 zákona sa dohodli
s vlastníkmi na výpovednej lehote s termínom ukončenia zmluvného vzťahu k 31.12. príslušného roka, keď počas celej platnosti zmluvy vlastníci žiadnym spôsobom nenamietali neplatnosť tejto časti zmluvy. Skončenie výpovednej lehoty k 31.12. príslušného roka sa netýkalo len vypovedania zmluvy zo strany vlastníkov, ale rovnako aj výpovede zo strany správcu a teda túto časť zmluvy nemožno považovať za jednostrannú, nevyváženú a namierenú len proti vlastníkom. Nepozná konkrétne dôvody, prečo označil súd túto časť zmluvy za rozpornú s dobrými mravmi, keďže zákonodarca nezakázal iné dojednanie vypovedania zmluvy, keď možnosť odlišnej úpravy napriek mnohým novelám zákona je ponechaná dodnes. Skončenie výpovednej lehoty k 31.12. navrhli z dôvodu, že zákon do dnešného dňa neupravuje, či ročné vyúčtovanie nákladov má urobiť pôvodný, alebo nový správca, ktorý zas nie je ochotný prebrať zodpovednosť za úkony správcu vykonané do skončenia správy. Keďže skončenie správy je vo väčšine prípadov sprevádzané nezhodami, rozhodli sa navrhnúť termín skončenia k 31.12. s tým, že on v plnom rozsahu preberá zodpovednosť za takto vykonané vyúčtovanie. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že určenie výpovednej lehoty k 31.12. nie je v rozpore s dobrými mravmi, ba naopak, toto ustanovenie bolo do zmluvy zapracované len v záujme vlastníkov a s cieľom vyplniť medzeru v legislatíve. Vlastníci po doručení výpovede trvali dokonca len na 3-mesačnej výpovednej lehote, čo je v rozpore so zmluvou aj zákonom. Či skončenie výpovednej lehoty viazané k 31.12. je v rozpore so zákonom alebo nie, nedokáže bez akýchkoľvek pochybností určiť žiadny odborník. Vychádzajúc z princípu zmluvnej voľnosti preto považuje za oslabenie právnej istoty, keď sa on, ako správca riadil zmluvou a na druhej strane vlastníci urobili viacero pochybení, napriek čomu však on musí po takmer 6 rokoch od odovzdania kompletnej dokumentácie a finančných prostriedkov bol súdom zaviazaný k nemalej finančnej sume, vrátane trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala potvrdenie rozhodnutia v napadnutej časti a priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Súdom prvého stupňa zistený skutkový stav považuje za dostatočný, aj za správne právne posúdený. Zo zákona vôbec nevyplýva záver odporcu, že by schôdzu vlastníkov mohol zvolať len správca, keď táto skutočnosť nie je osobitne upravená ani v ZOVS. Platnosť rozhodnutí prijatých na schôdzi 28.06.2007 nebola ani správcom ani žiadnym z vlastníkov bytov nikdy spochybnená a súdne napadnutá. Obdobne, ako v prípade ods. 1, ide aj pri článku VIII ods. 2 zmluvy o neodôvodnené obmedzenie zákonného práva vlastníkov bytov disponovať a vypovedať ZOVS, ktoré je pre rozpor so zákonom neplatné a nemožno sa ho efektívne dovolávať. Právo vypovedať zmluvu o výkone správy je vlastníkom garantované zákonom a teda výpoveď je potrebné považovať za platnú a podanú v súlade so zákonom. Závery súdu o dĺžke, začatí plynutia a okamihu uplynutia výpovednej lehoty sú správne a zodpovedajú jej vyjadreniam v konaní, keď aj v zmluve dohodnuté znenie (pripravené však odporcom) je v rozpore so zákonom, zmluva je v tej časti neplatná. Predmetné znenie článku VIII. ods. 1 umožňovalo ukončiť zmluvu výpoveďou prakticky len 30.06. príslušného kalendárneho roka, čo je však neodôvodnené zúženie dispozičného práva vlastníkov zmluvou a v priamom rozpore so zákonom
- § 8a ods. 6 posledná veta. Ilustrujúcim, z hľadiska určitosti a zákonnosti je aj vágne určenie dĺžky výpovednej lehoty - minimálne 6 mesiacov. Je zrejmé, že skončenie správy k 31.12. sa javí ako účelné a najjednoduchšie, neznamená to však, že správu nemožno skončiť aj k inému dátumu, napriek zvýšenej zložitosti vyúčtovania. Ani ďalšie v závere odvolania uvedené dôvody odporcu nepovažuje za spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku.
Odvolateľ reagoval na vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu, v ktorom poukázal na to, že až novela zákona o vlastníctve bytov č. 268/2007 Z. z. účinná od 01.07.2007 umožnila vlastníkom bytov zvolať za stanovených podmienok schôdzu, keď dovtedy túto mohol zvolať len správca. Tento argument potvrdzuje aj dôvodová správa k novele zákona, keď zavádzajúce je aj tvrdenie navrhovateľky, že vlastníci mohli zmluvu vypovedať len jeden deň v roku a to do 30.06.. V článku VIII. bod 1 zmluvy je uvedené, že zmluvu možno vypovedať minimálne so 6-mesačnou výpovednou lehotou, keď použitím slova minimálne len spresnil spôsob uplynutia výpovednej lehoty, v žiadnom prípade sa však nejedná o vágne ustanovenie. Rovnako ako v zmluve je upravená výpoveď aj v ust. § 582 Občianskeho zákonníka, teda znenie úpravy v Občianskom zákonníku len modifikoval na špecifické podmienky pri správe bytových domov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach výrokov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť (a vec v týchto častiach vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie) z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom a porušilo ich právo na spravodlivé súdne konanie.
Z hľadiska náležitostí odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 157 OSP je potrebné, aby napádané rozhodnutie dávalo odpovede na všetky otázky právne významné (podstatné a sporné) pre rozhodnutie vo veci, nakoľko inak sa účel občianskeho súdneho konania nenaplní a rozhodnutie bez toho nie je odvolacím súdom preskúmateľné.
V danej veci bolo pre rozhodnutie vo veci ohľadom uplatnených nárokov navrhovateľky podstatné posúdenie
- toho, či zo strany vlastníkov bytov bytového domu na Dlhej ul. č. XX-XX došlo k platnému (zákonnému) vypovedaniu zmluvy o výkone správy s odporcom s ohľadom na zákonnú a zmluvnú úpravu spôsobu prijatia, podmienok a náležitostí výpovede,
- ktorá zmluva o výkone správy medzi odporcom a vlastníkmi bytov v čase dania výpovede platila z roku 2001 alebo 2004 (s ohľadom na okolnosti vzniku neskoršej), a
- či prípadne niektoré ustanovenia platnej zmluvy o výkone správy neboli rozporné zo zákonom, keď až po vyriešení uvedených predbežných otázok bolo možné pristúpiť k posúdeniu toho, či zo strany odporcu skutočne došlo k označenému bezdôvodnému obohateniu a na úkor koho toto mal odporca (prípadne) získať (§ 456 OZ, resp. § 8 a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.).
Vychádzajúc z uvedených podstatných otázok pre rozhodnutie vo veci, z dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z odvolacích dôvodov odporcu, ktoré sa týkali podstatných otázok pre rozhodnutie vo veci, mal odvolací súd za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nedáva náležite odpovede na právne významné odvolacie dôvody (námietky) odporcu a robí tak napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako, z hľadiska zákonných ustanovení a tiež aj ustanovení zmluvy o výkone správy, súd prvého stupňa posúdil konanie vlastníkov pri vypovedaní zmluvy o výkone správy, a to aj s ohľadom na § 14 v argumentácii odporcu (ako správcu bytov), ako vyhodnotil postup odporcu pre záver o platnosti ZOVS zo 17.12.2004, ako sám (bez ohľadu na uvádzané stanovisko MF SR) posúdil celé dojednanie predmetnej výpovednej lehoty (v článku VIII. bod 1 ZOVS zo 17.12.2004) z hľadiska zákonnej úpravy a dobrých mravov (konkretizácia rozporov) a aký vplyv na výpoveď vlastníkov mala zákonná zmena ust. § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. od 1.7.2004 (novely č. 367/2004 Z. z., vzhľadom i k doručeniu výpovede odporcovi).
V ďalšom konaní a novom rozhodnutí preto súd prvého stupňa (i po prípadnom doplnení dokazovania) sa s uvedenými otázkami vysporiada a náležitým spôsobom odôvodní všetky svoje skutkové a právne závery, pričom v novom konaní rozhodne aj o trovách účastníkov v celom konaní, keď pri rozhodovaní o ktorých by mal tiež prihliadať (odôvodniť) na to, že pôvodný žalobný návrh navrhovateľka upravovala.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.