Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-38-2013.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. W. C., nar. X.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B., N.. B. XXX/XX, toho času bytom W., N.Á. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Dobrovičova 6 a otca W. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. B., N.. B. XXX/XX, o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
Maloletý W. C., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. W. zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otcovi sa určuje výživné na mal. W., nar. X.X.XXXX sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 1.8.2013.
Nedoplatok na výživnom od 1.8.2013 do vyhlásenia rozsudku otcovi nevznikol.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého W. C., nar. X.X.XXXX sa podaným návrhom domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi maloletého sumou 250,- € mesačne s účinnosťou od 1.8.2013. Návrh odôvodnila tým, že ona a odporca sú rodičmi maloletého W. C., nar. X.X.XXXX. Manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - W., zväzok 18, ročník 2004, strana 40, por. číslo 79. Trvalé bydlisko má ona aj odporca v F. B., N.. B. XXX/XX, ona v súčasnosti býva so synom u svojich rodičov v W., N. XXX/XX. V súčasnosti je manželstvo úplne nefunkčné. Krízu vyvolala povaha odporcu. Ona aj maloletý sú odporcom týraní. Keďže pri vzniku manželstva opustila svoje sociálne prostredie v A. a odišla žiť do F. B., stala sa relatívne ľahkým objektom jeho narastajúcej agresivity, ktorá mala dva smery - psychické týranie spočívajúce v subordinácii, v bezdôvodných žiarlivostných scénach, neodôvodnených verbálnych útokoch že fetuje, resp. užíva drogy; niekoľkokrát ho požiadala, aby išli spoločne na vyšetrenie na drogy a iné návykové látky v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, ktorú náhodilo určí a kamkoľvek určí, vždy sa jej vysmial. Keď nakoniec išla na testy sama, odporca jej na výsledky povedal, že nakoľko je zdravotná sestra, dokáže ovplyvniť - zmanipulovať výsledok vyšetrenia a opakovane ju označil za narkomanku len na základe "vizuálnej kontroly". Povedal, že sa mu stačí pozrieť na ňu a je si istý užívaním. Pritom drogy užíval odporca, ako sa neskôr od ľudí v F. B. dozvedela; fyzické týranie (bitie). Zlá situácia v rodine vyvrcholila v nedeľu 16.6.2013, keď boli na chate v Q., kde odporca ako obyčajne popíjal, začal byť voči
nej veľmi agresívny (udrel ju rybárskym prútom do chrbta) a kričal jej do tváre, že nech sa do 5 minút pobalí a vypadne, lebo ju zabije. Na krik pribehol aj maloletý W. a keď videl, čo sa deje, postavil sa pred otca, aby mu zabránil v útoku na ňu a ju začal prosiť, aby radšej odišla, lebo ju otec zabije. V strachu o svoj život si zobrala nevyhnutné veci a odišla svojím služobným autom do bytu v F. B.. Maloletý W. jej večer volal, či je už v poriadku doma. Na jej otázku, čo robí otec, povedal, že spí (takže dieťa bolo opakovane bez dozoru). Ešte v ten večer jej odporca poslal sms, že nech sa neopováži prísť na chatu do Jahodnej so slovami "kur..čka pohodka?". Na druhý deň ráno cestoval maloletý W. do školy v prírode, kde sa pri vyprevádzaní syna stretla aj s odporcom. Pýtala si od neho peniaze, keďže zostala bez finančných prostriedkov, tak jej dal 8 eur. V utorok jej okolo obeda zavolal odporca, že ho údajne uhryzla pri rybačke štuka a silno krváca a potrebuje odviezť na pohotovosť. Na ošetrenie ho odviezla aj priviezla späť, urobila mu nákup, pobalila si zvyšné veci, načo sa jej odporca opýtal, či sa nechce udobriť, čo ona radikálne odmietla a odišla do F. B.. V nasledujúci deň jej zavolal, že sa chce s ňou porozprávať. Po príchode do Jahodnej jej opäť začal hovoriť o jej nedostatkoch, chybách, egoizme, nevhodnom správaní a nakoniec jej navrhol rozvod, s ktorým súhlasila. V piatok 21.6.2013 sa vrátil maloletý W. zo školy v prírode, kde ho čakali už obaja rodičia. Odporca naložil W. do auta a odviezol ho na chatu do Q.. Ona bola so synom iba krátko, nemala čas sa ho ani opýtať na zážitky zo školy v prírode. Dňa 30.6.2013 ho zaviezla k svojím rodičom na letné prázdniny do W., kde sú doteraz. Po finančnej stránke si dlho myslela, že výdavky na domácnosť a úverové platby sú hradené rovnomerne obomi rodičmi. Boli však výlučne z jej mzdy - z jej účtu, ku ktorému si neskôr dala bez vedomia odporcu, dovolila zriadiť druhú kartu, čo bol ďalší dôvod na agresivitu. Nemala dovolené hospodáriť ani so svojou vlastnou mzdou. Začiatkom júla po odchode od odporcu sa konečne odhodlala zrušiť mu podpisové právo a zablokovať kartu. Asi týždeň potom si v banke vyžiadala všetky pohyby na jej účte (od jeho zriadenia v decembri 2011). Po ich dôslednom prekontrolovaní zistila, že drvivá väčšina týchto prostriedkov nebola použitá na domácnosť a rodinu, ale evidentne na osobné účely odporcu (cigarety, lekáreň, alkohol, pohonné hmoty a množstvo účelovo neznámych hotovostných výberov). K predchádzajúcim pohybom nemá prístup, pretože od vzniku manželstva bol účet na odporcu. Tento nový účet je na jej meno len preto, lebo má pravidelnú mzdu a celá je vyplácaná na účet. Po jej odchode zo spoločnej domácnosti jej odporca povedal, že "nebude mať pokoj nikde na svete, že ju zabije už len z princípu, a že príde čas keď jej dá do rúk lopatu a bude si kopať vlastný hrob, lebo tak končia k...y ako je ona". Stále sa snažila zistiť, či pri spolužití robí nejakú chybu, ktorá spôsobuje odporcovu agresivitu a nenávistné správanie voči nej. Pociťovala sústavne vinu, ale nevedela identifikovať prečo. Celé spolužitie zo strany odporcu bolo smerované k jej ekonomickej závislosti a spoločenskej izolácii. V obave o svoje zdravie a život sa bála volať políciu alebo vyhľadať lekára. Odporca má výbornú miestnu a osobnú znalosť, pozná aj policajtov v F. B., preto takmer vždy bol svedkom incidentov (verbálnych aj fyzických) len ich maloletý syn, ktorého po absolvovaní psychologického, psychiatrického príp. neurologického vyšetrenia navrhujú ako hlavného svedka a súčasne navrhujú ako svedka aj pani riaditeľku školy, ktorá bola aj opatrovateľkou maloletého W. a ktorá ju informovala o zaujímavých skutočnostiach o odporcovi a jeho správaní sa k maloletému. Po všetkých týchto udalostiach sa rozhodla zachrániť seba aj svojho syna W. a odsťahovali sa do W. k jej rodičom. V súčasnosti tam zariaďujú pre seba dvojizbový byt, ktorý kúpil jej otec. Obaja sú uzrozumení s tým, že odchádzajú do W. natrvalo. Obaja sa odporcu veľmi boja a v súčasnosti nemajú záujem ani vidieť ho, ani sa s ním stretnúť. S maloletým W. pracuje psychológ, ktorý ho učí vyrovnať sa s traumami, ktoré získal počas spolužitia s rodičmi v jednej domácnosti. Náklady na maloletého predstavujú 541,50 € mesačne. Má mesačný príjem netto 800,- €, odporcov mesačný príjem je oficiálne netto cca 320,- €. Zarába však viac než minimálnu mzdu, o čom svedčí aj jeho životný štandard. Nevyhnutné náklady na maloletého W. predstavujú aspoň náklady na bývanie, stravu a čiastočne aj ošatenie. Na bývanie je to 68,50 €, na stravu 180,- € a na ošatenie aspoň 40,- € mesačne. Školská jedáleň stojí 28,- €. Náklady na lieky a ošetrenia sú mesačne cca 25,- €. Maloletý W. teda potrebuje nevyhnutne mesačne cca 341,50 €. Otec má možnosť podieľať sa na ich nevyhnutných nákladoch zatiaľ aspoň v polovici.
Na pojednávaní k veci uviedla, že trvá na podanom návrhu v časti o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a v časti o výživnom navrhuje určiť výživné sumou 100 € mesačne, pretože na takej sume sa dohodli s otcom v rodičovskej dohode zo dňa 24.1.2014. Výživné navrhuje určiť s účinnosťou od 1.8.2013.
Otec maloletého uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s určením výživného sumou 100 € mesačne od 1.8.2013.
Kolízny opatrovník k veci uviedol, že odporúčajú zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, ako i na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd podľa uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, že schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletý W. C., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. W. zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi sa určuje výživné na mal. W., nar. X.X.XXXX sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 1.8.2013. Nedoplatok na výživnom od 1.8.2013 do vyhlásenia rozsudku otcovi nevznikol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je možné začať i bez návrhu. Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, toto rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neobsahuje bližšie odôvodnenie vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci odvolania výslovne vzdali podľa § 207 ods. 1 O.s.p.