Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 13. februára 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Adriany Gallovej prejednal odvolanie obžalovaného S. D. a odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 29.11.2013 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 29.11.2013.

Na základe obžalovaného S. D., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom K. č. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Žilina,

pre trestné činy vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ohľadom ktorých ostal rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 26.1.2012 nedotknutý,

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. D. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo 6.11.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor. Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste. Uviedol, že prvostupňový súd v jeho prípade neprihliadal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. b), d), j), k), l), n) Tr. zák. K trestnému činu sa priznal a svoje konanie oľutoval. Taktiež spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa svojich možností a schopností sa snažil nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Skutku sa dopustil, keď mal 19 rokov a neprekročil teda hranicu 21 rokov. Pred spáchaním trestnej činnosti žil riadnym a usporiadaným rodinným životom. Tieto poľahčujúce okolnosti prvostupňový súd nebral do úvahy. Trest uložený prvostupňovým súdom preto považuje za nespravodlivý a v rozpore so zásadami ukladania trestov. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a uložil mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, s prípadným probačným dohľadom nad jeho správaním. Pre prípad, že by sa krajský súd nestotožnil s alternatívou uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, navrhol, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti celému rozsudku, nakoľko tento nepovažuje za správny. Uviedol, že na základe obnovy konania bol v pôvodnom rozsudku okresného súdu zrušený len výrok o treste. Výrok o vine ostal teda v pôvodnom rozsudku právoplatný a nedotknutý. Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému, tento považuje za neprimerane mierny. Obžalovanému bol uložený trest za 4 trestné činy, z ktorých je jeden zločinom. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia slobody, a to vo výmere 4,5 roka.

Krajský súd na základe podaných odvolaní preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými osobami a že tieto sú dôvodné.

Úvodom považuje krajský súd za potrebné konštatovať, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 26.1.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. z 30.8.2012 bol obžalovaný S. D. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada) uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 60 mesiacov. Na výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bolo rozhodnuté o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému O. A. škodu vo výške 340,-Eur. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 10.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. z 1.10.2013 bola vo veci odsúdeného S. D., vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. , povolená obnova konania, v rámci ktorej podľa bol v prospech odsúdeného S. D. zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 26.1.2012 - ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 60 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd napriek tomu napadnutým rozsudkom opätovne rozhodol o vine obžalovaného, keď tohto opäť uznal za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., hoci takýto výrok o vine ostal v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 26.1.2012 aj po povolení obnovy konania v predmetnej veci nedotknutý. Z tohto dôvodu považuje krajský súd odvolacie námietky prokurátora, že okresný súd napadnutým rozsudkom nemal opätovne rozhodovať o vine obžalovaného, za opodstatnené. Krajský súd preto na základe odvolania prokurátora zrušil v napadnutom rozsudku okresného súdu celý výrok o vine, ktorým bol obžalovaný opätovne uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na právoplatnosť tohto výroku v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 26.1.2012.

Na základe odvolania prokurátora, ako aj obžalovaného, potom krajský súd preskúmaval aj výrok o treste v napadnutom rozsudku.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že výrok o treste nezodpovedá stavu veci a zákonu, avšak nie preto, že by prvostupňový súd neprihliadol na poľahčujúce okolnosti, tak ako sú uvedené v odvolaní obžalovaného, ale preto, že prvostupňový súd prihliadal na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., a najmä že obžalovanému ukladal súhrnný trest, pre uloženie ktorého neboli splnené zákonné podmienky.

Pri posudzovaní odvolacích námietok obžalovaného týkajúcich sa neprihliadnutia prvostupňovým súdom k poľahčujúcim okolnostiam v zmysle § 36 Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že ani on nezistil, že by v posudzovanom prípade bolo možné prihliadnuť čo i len na jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v odvolaní obžalovaného.

Nemožno konštatovať, že by obžalovaný spáchal trestné činy v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností (§ 36 písm. b/ Tr. zák.). Zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa už pred spáchaním skutkov dostal do rozporu so zákonom, keď sa dopustil priestupkov, ako aj úmyselných trestných činov, pre ktoré bol aj postihnutý, resp. potrestaný. Vzhľadom na jeho vzdelanie, ako aj životné skúsenosti nemožno teda konštatovať, že by trestnú činnosť spáchal v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností.

Nemožno ďalej konštatovať, že by spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť by mala vplyv na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že na túto poľahčujúcu okolnosť by bolo možné prihliadnuť iba vtedy, ak by vek obžalovaného mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Ani táto podmienka podľa názoru krajského súdu splnená nebola, nakoľko obžalovaný sa už pred spáchaním trestnej činnosti, ako bolo konštatované vyššie, dopustil nielen priestupkov, ale aj úmyselných trestných činov. Nešlo teda z jeho strany o náhodné ojedinelé protispoločenské konanie. Naviac z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by vek obžalovaného mohol mať akýkoľvek vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.

Nemožno prihliadať ani na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Ako už bolo vyššie konštatované, pred spáchaním trestnej činnosti sa dopustil nielen priestupkov, ale aj úmyselných trestných činov. Takýto spôsob života nemožno podľa názoru krajského súdu považovať za riadny život v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák., teda že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, ani na túto poľahčujúcu okolnosť nemožno prihliadať. Zo spisu síce vyplýva, že obžalovaný čiastočne nahradil spôsobenú škodu, avšak v zmysle poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. zák. sa pri náhrade škody vyžaduje úplná náhrada a nepostačuje len náhrada čiastočná.

Nemožno prihliadať ani na ďalšiu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. - teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Z vykonaných dôkazov totiž vyplýva, že obžalovaný sa priznal len k trestnému činu poškodzovania cudzej veci, pričom pokiaľ ide o zločin vydierania, tento opakovane čiastočne popieral.

Za nepreukázanú považuje krajský súd aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. - teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchanie zločinu vydierania čiastočne popieral a bol usvedčovaný najmä inými dôkazmi, nemožno takýto jeho prístup považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené preto krajský súd považuje postup prvostupňového súdu, ktorý nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť, za správny a zákonný.

Prvostupňový súd však nerozhodol správne, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo 6.11.2012.

Zo spisu vyplýva, že v predmetnej veci bol prvýkrát vyhlásený odsudzujúci rozsudok okresným súdom dňa 17.2.2011. Skutky boli spáchané v dňoch 23. a 25.1.2010. Po zrušení tohto rozsudku okresný súd opätovne právoplatne rozhodol vo veci rozsudkom dňa 26.1.2012.

Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo 6.11.2012, z tohto vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený za skutok spáchaný dňa 23.6.2012. Ide teda zjavne o skutok, ktorý bol spáchaný až po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku vo veci sp.zn. - dňa 17.2.2011. Za takýchto okolností nemožno konštatovať, že by išlo u obžalovaného o neprerušený viacčinný súbeh trestnej činnosti.

Krajský súd preto zrušil v napadnutom rozsudku aj výrok o treste a sám obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. len úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, a to pre trestné činy vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ohľadom ktorých ostal rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. z 26.1.2012 nedotknutý. Obžalovanému teda ukladal trest za použitia aj § 41 ods. 2 Tr. zák. - asperačnej zásady. V dôsledku tejto zásady obžalovanému ukladal trest v sadzbe od 2 do 8 rokov.

S prihliadnutím na spôsob života, ktorý viedol obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti - keď sa už opakovane dopustil protispoločenského konania, ďalej s poukazom na rozsah a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, výšku spôsobenej škody, vzhľadom na pomery a možnosti nápravy obžalovaného, dospel krajský súd k záveru, že primeraným a zákonným trestom v posudzovanom prípade bude úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Takýto trest je podľa názoru krajského súdu spravodlivým a objektívnym obrazom potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu, a taktiež je v dostatočnej miere spôsobilý vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Pri ukladaní trestu obžalovanému krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu neprihliadal na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že na okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie viacerých trestných činov. V opačnom prípade by došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného, čo by odporovalo princípu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) v neprospech obžalovaného.

Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, krajský súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ sa prokurátor odvolaním dožadoval aj uloženia prísnejšieho trestu obžalovanému, v tomto smere nepovažoval krajský súd odvolanie prokurátora za dôvodné, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj tú časť odvolania obžalovaného, ktorou sa dožadoval uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, nakoľko takýto trest by podľa názoru krajského súdu bol neprimerane miernym, nezodpovedal by doterajšiemu spôsobu života obžalovaného, rozsahu a charakteru trestnej činnosti a ani možnostiam nápravy obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.