Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-96-2012.pdf
PDF · 68 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/96/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Trnava, so sídlom Modranská cesta 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 431 691, právne zast.: JUDr. Dušan Slanina, advokát, so sídlom Bradlanská 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX C., o zaplatenie sumy 7.116,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č.k.6Cb/38/2008-164 zo dňa 29.6.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch č.k.6Cb/38/2008-164 zo dňa 29.6.2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobou podanom dňa 01.10.2001 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým žiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 214.400,- Sk (7.116,78 Eur) z titulu neuhradenia faktúry za prenájom nebytových priestorov a neuhradených energií.
Okresný súd v Piešťanoch rozsudkom č.k.6Cb/38/2008-164 zo dňa 29.6.2011 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 7.116,78 € spolu s 0,05 %-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 703,71 € od 08.11.1997 až do zaplatenia, od 06.03.1998 až do zaplatenia, od 27.05.1998 až do zaplatenia, od 11.07.1998 až do zaplatenia, od 06.01.1999 až do zaplatenia, od 06.01.1999, od 19.05.1999 do zaplatenia, s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 730,27 € od 07.07.1999 do zaplatenia, od 18.09.1999 do zaplatenia a od 27.11.1999 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi dohodnuté nájomné v lehote jeho splatnosti, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobcovi tak vznikol aj nárok na úroky z omeškania. Uviedol, že žalobca sa síce zaviazal nahradiť žalovanému ním vložené investície do predmetu nájmu, avšak žalovaný nepreukázal žalobcovi zostatkovú hodnotu vecí a investícií vložených do predmetu nájmu a preto nemohol žalobca tieto investície žalovanému nahradiť.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 5.9.2011 odvolanie, v ktorom namietal, že v zmysle nájomnej zmluvy bol so žalobcom dohodnutý, že po skončení nájmu žalobca od neho odkúpi technológie vložené do predmetu nájmu za ich zostatkovú hodnotu. Pokiaľ by žalobca dodržal túto časť zmluvy, nemuselo dôjsť k súdnemu pojednávaniu, pretože hodnota týchto technológií predstavovala sumu cca 300.000,- Sk a tieto technológie sú využívané aj ďalším nájomcom skleníkov.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril dňa 17.10.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný neurobil potrebné kroky k tomu, aby mu žalobca uhradil zostatkovú hodnotu vykurovacieho zariadenia na vykurovanie skleníkov, pretože žalovaný nedodržal potrebné účtovné a právne postupy, ktoré by preukázali zostatkovú hodnotu tohto zariadenia.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 07.04.1995 nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému na užívanie svoje priestory - skleníky, za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaného. Na základe tejto zmluvy vznikla žalovanému povinnosť platiť žalobcovi dohodnuté nájomné 120.000,- Sk ročne.
Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalovaný má voči žalobcovi neuhradené nájomné vo výške 7.116,78 Eur. Túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobca, ani žalovaný. Spornou zostáva len otázka započítania hodnoty vnesených investícií do predmetu nájmu žalovaného.
V článku V. bod 6 Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.04.1995 vyplýva, že prenajímateľ, teda žalobca sa zaväzuje po skončení doby nájmu odkúpiť zariadenie na vykurovanie skleníkov od nájomcu za ich zostatkovú hodnotu. Z tohto článku nevyplýva akým spôsobom má prísť k určeniu zostatkovej hodnoty vykurovacieho zariadenia a ktorý z účastníkov je povinný túto zostatkovú hodnotu skúmať.
Žalovaný v priebehu konania uplatnil u žalobcu listom zo dňa 15.09.1999 investičné náklady a týmto listom, ktorý bol zároveň aj oznámením žalovaného žalobcovi, že ukončuje výrobnú činnosť v objekte nájmu, žiadal žalobcu odrátať tieto čiastky z dlžného nájmu.
Prvostupňový súd vôbec nereagoval na obranu žalovaného v tom smere, že žalobcovi riadne predložil výšku investičných nákladov vložených do predmetu nájmu a prakticky len jednou vetou vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný počas celej doby trvania konania v prejednávanej veci, teda počas doby desiatich rokov, nepreukázal zostatkovú hodnotu ním vložených investícií do predmetu nájmu a preto na tieto investície nemohol prihliadať.
Ide o nesprávny záver prvostupňového súdu, pretože žalovaný a rovnako aj žalobca nespochybňujú vnesenie vykurovacieho zariadenia do predmetu nájmu, pričom tieto technológie financoval žalovaný. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu zistiť v priebehu konania zostatkovú hodnotu tohto zariadenia, prípadne vysporiadať sa s jednotlivými položkami - investíciami, ktoré si uplatnil žalovaný u žalobcu listom zo dňa 15.09.1999.
Konštatovanie prvostupňového súdu, že žalovaný nepredložil zostatkovú hodnotu zariadení vložených do predmetu nájmu je nesprávne a bolo povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť z výpovedí jednotlivých účastníkov potrebu prípadného znaleckého dokazovania na vyčíslenie zostatkovej hodnoty vecí, ktoré vniesol do predmetu nájmu žalovaný.
Žalobca ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.10.2011 nespochybňuje, že žalovaný zakúpil do skleníkov patriacich žalobcovi zariadenie na vykurovanie priestorov a rovnako nespochybnil, že na základe nájomnej zmluvy bol povinný odkúpiť toto zariadenie od žalovaného po skončení nájmu. Popiera len to, že k započítaniu ceny vykurovacieho zariadenia nemohlo dôjsť z dôvodu, že žalovaný nedodržal účtovné a právne postupy, na základe ktorých by bola zrejmá zostatková hodnota tohto zariadenia. Pokiaľ bola zostatková hodnota tohto zariadenia sporná medzi účastníkmi, mal prvostupňový súd postupovať v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a vo veci vykonať znalecké dokazovanie na ocenenie tohto zariadenia, hoci ani jeden z účastníkov takýto návrh v konaní nepodal.
Podľa názoru odvolacieho súdu je zistenie zostatkovej hodnoty vykurovacieho zariadenia, po prípade ďalších investícií uplatnených žalovaným, potrebné na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na túto závažnú chybu v konaní prvostupňového súdu bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.