Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-368-2011.pdf
PDF · 122.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/368/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1/ M. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 2/ C. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., obaja právne zastúpení O.. M. B., advokátom AK W., Y. L.. XX proti odporcom: 1/ M. A., bytom F. XXX/X, A. N., 2/ F. C., bytom A. A. XX, 3/ M. C., bytom F. XXX/ X, A. N., 4/ M. N., bytom U. XXX/XX, A. N., 5/ F. G., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 6/ I. G., bytom U. XXX/ XX-X, A. N., 7/ I. M., bytom W. XXXX/XXX, A. N., 8/ U. H., bytom U. XXX/X-XX, A. N., 9/ I. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 10/ L. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 11/ P. N., bytom R. G. XX, A. N., odporcovia 1-11 zastúpení M.. R. G., advokátkou so sídlom Z. A. XXXX/XX-X, A. N., 12/ F. O., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 13/ V. W., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 14/ M. W., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 15/ M. C., bytom U. XXX/ XX, A. N., 16/ L.. R. C., bytom W. XXX, 17/ M. T., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 18/ I. T., bytom U. XXX/XX- X, A. N., odporcovia 15/ - 18/ zastúpení M.. R. G., advokátkou so sídlom Z. A. XXXX/XX-X, A. N., 19/ M. F., bytom Z. XX/XX, A. N., 20/ O. G., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 21/ L.. M. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 22/ I. C., bytom U. XXX/XX-X, A. N., 23/ O. A., bytom A. XXX/X-X, A. N., 24/ S. A., bytom A. N., U. XXX/XX, 25/ A. D., bytom U. XXX/XX-X, A. N., odporcovia 20/ - 25/ zastúpení M.. R. G., advokátkou so sídlom Z. A. XXXX/XX-X, A. N., 26/ O. A. N., Y. X/X, A. N. zastúpené O.. O. A., advokátom so sídlom Y. X/X, A. N., o nahradenie prejavu vôle a iné, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. septembra 2011, č.k. 8C/164/2010-170, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 12/, 13/, 14/, 19/ a 26/ p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Odporcom 12/, 13/, 14/, 19/ a 26/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcom domáhali, aby súd nahradil ich súhlas s projektom H. G. z októbra 2008 na individuálne vykurovanie bytu č. X v BSM navrhovateľov nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode č. XX v obytnom dome súpisné č. XXX stojacom na parcele č. XXXX/X v k.ú. A. N. a o určenie, že tento projekt nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súpisné číslo XXX, ktoré sú v podielovom vlastníctve odporcov a navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Považoval za nesporné, že v bytovom dome č. XXX na ul. U. v A. N. prebehla v roku 2008 rekonštrukcia kúrenia - rozvodov na základe projektu vypracovaného pre bytový dom ako celok. Technický dohľad nad rekonštrukciou vykonával L.. G., ktorý ako živnostník vykonáva časť správy pre Z.. Pred realizáciou projektu rekonštrukcie kúrenia boli všetky byty vykurované
centrálnym vykurovaním napojeným na spoločnú kotolňu. V priebehu rekonštrukcie kúrenia sa vlastníci troch bytov na rekonštruovaný systém nenapojili, resp. sa odpojili od stávajúceho vykurovania a okrem navrhovateľa si vybudovali vlastný systém kúrenia. Navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX v obytnom dome súpisné č. XXX stojacom na parcele č. XXXX/X v k.ú. A. N.. O otázke odpojenia ich bytu od centrálneho vykurovania v roku 2010, teda už po rekonštrukcii vykurovacieho systému, sa uskutočnili dve hlasovania, a to dňa 29.03.2010 a 26.10.2010. Pri hlasovaní dňa 29.3.2010, ktoré sa uskutočnilo priamo na zhromaždení Z., odpojenie sa troch bytov - okrem iného aj bytu navrhovateľov od centrálneho vykurovania bytovky nebolo schválené i keď je zrejmé, že išlo o dodatočné hlasovanie, keďže tieto byty na centrálny vykurovací systém v tom čase už napojené neboli. Z 12 prítomných nebol ani jeden vlastník bytu za, 9 bolo proti a 3 sa zdržali hlasovania. Písomné hlasovanie v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. ani pri druhom hlasovaní nebol dosiahnutý súhlas s odpojením bytu navrhovateľov ani ostatných dvoch bytov od domovej kotolne. Z hlasujúcich vlastníkov bytov boli 4 za, 12 proti a dvaja nehlasovali. Výsledky hlasovania boli oznámené na vývesnej tabuli v každom vchode dňa 25.10.2010, čo vyplynulo zo zápisnice zo zhromaždenia Z. zo dňa 26.10.2010. Podľa § 14 ods. 4 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. navrhovatelia sa ako prehlasovaní vlastníci bytu mali právo do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol, inak ich právo zaniká. Hlasovanie na schôdzi vlastníkov Z. o odpojení sa bytu navrhovateľov od centrálneho vykurovania sa uskutočnilo dňa 29.03.2010. Ako vyplýva z prezenčnej listiny, navrhovateľka 2/ na zhromaždení bola prítomná, preto sa ako prehlasovaná vlastníčka mala právo obrátiť do 13.04.2010, najneskôr do 29.06.2010 na súd, aby rozhodol. Keďže tak neurobila ona ani navrhovateľ 1/, ich právo zaniklo. Taktiež v druhom prípade písomného hlasovania sa mohli navrhovatelia obrátiť na súd do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. Výsledok hlasovania bol oznámený dňa 25.10.2010 na vývesnej tabuli v každom vchode, teda navrhovatelia sa mohli obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol najneskôr dňa 08.11.2010, resp. 25.01.2011, čo však neurobili, preto ich právo zaniklo, a preto okresný súd návrh vo výroku o nahradenie prejavu vôle odporcov 1/ - 26/ ako nedôvodný zamietol. Druhým výrokom sa navrhovatelia domáhali určenia, že projekt H. G. z októbra 2008 na individuálne vykurovanie ich bytu v obytnom dome súp. č. XXX, nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení tohto obytného domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ - 26/ a navrhovateľov 1/, 2/. V tejto časti sa jedná o určovaciu žalobu a preto v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. základným predpokladom takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože posúdenie zásahu projektu H. G. do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXX, je otázkou technickou, o ktorej neprináleží v danom prípade rozhodovať súdu ale Stavebnému úradu Mesta A. N. v prebiehajúcom stavebnom konaní. Pre rozhodnutie v tejto veci je rozhodujúce hlasovanie vlastníkov bytov, pretože i keby súd v tejto časti návrhu vyhovel, bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov nie je možné individuálne vykurovanie zákonnou cestou realizovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd sa potom nezaoberal po technickej stránke zásahom projektu H. G. na individuálne vykurovanie bytu navrhovateľov do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXX, i keď tento zásah svedok L.. G. nespochybnil, naopak ho prezentoval. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola v štandardnej podobe uzatvorená so všetkými terajšími vlastníkmi bytu v bytovom dome č. XXX, spoločnými zariadeniami domu sú okrem iného komíny, teplonosné a plynové domové prípojky. Je teda zrejmé, že pokiaľ aj navrhovatelia používajú ten istý komín, ktorý používali na bojler, ktorý pred realizáciou individuálneho kúrenia používali na ohrev vody, tak splodiny, ktoré idú do tohto komína, musia byť rozhodne vo väčšom rozsahu, než keď si plynovým bojlerom len zohrievali vodu, a teda sú tieto komíny vo väčšej miere zanášané a tým vlastne navrhovatelia zasahujú do spoločného zariadenia domu. Navrhovatelia sa odpojili od centrálneho systému vykurovania a ako vyplynulo z výpovedí aj samotných navrhovateľov, ako aj odporcov, nemohla byť rekonštrukcia existujúceho centrálneho plynového vykurovania vedená aj cez byt navrhovateľov práve pre odpojenie, z čoho logicky vyplýva záver, že tým, že navrhovatelia odpojili svoju prípojku k centrálnemu vykurovaniu, zasiahli do spoločného zariadenia domu a ovplyvnili aj spôsob vykonania rekonštrukcie existujúceho plynového kúrenia. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie stavebného úradu o prerušení konania, v ktorom stavebný úrad konštatuje, že vznesené námietky týkajúce sa nesúhlasu so samostatným individuálnym vykurovaním bytu, vyplývajú z vlastníckeho práva ku stavbe bytového domu, a teda aj z tejto formulácie je zrejmé, že stavby bytového domu sa realizácia individuálneho vykurovania rozhodne týka a do nej zasahuje. K námietke navrhovateľov, že samotná kotolňa a existujúci centrálny vykurovací
systém je čiernou stavbou, nakoľko na jej vybudovanie nebolo vydané stavebné povolenie, okresný súd mal za to, že uvedená námietka sa javí ako bezpredmetná vzhľadom na to, že zástupkyňa odporcov M.. R. G. do spisu predložila, že na plynofikáciu predmetnej budovy bolo dané riadne povolenie od terajšieho naftového plynárenského priemyslu bol vybudovaný projekt, a teda je reálne predpokladať, že bol daný aj súhlas stavebného úradu k realizácii plynovej kotolne. Okrem toho podstatná pre tento spor je skutočnosť, že kotolňa bola podľa zmluvy o prevode vlastníctva k bytu radená medzi spoločné zariadenia domu a navrhovatelia ju nepochybne využívali až do doby vybudovania si individuálneho kúrenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 ods. 4, ods. 5, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 161 ods. 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. keď dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú odporcom náhradu trov konania nepriznať videl predovšetkým v skutočnosti, že navrhovatelia boli odkázaní a nútení stavebným úradom takýto návrh podať a bez jeho podania by stavebné konanie o povolení zmeny v užívaní časti stavby bytového domu č. XXX spočívajúcej v zmene spôsobu vykurovania bytu zo spoločnej plynovej kotolne na individuálne vykurovanie, nemohlo pokračovať (toto konanie bolo prerušené). Ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa okresný súd videl v tom, že navrhovatelia sú dôchodcovia, ktorých príjem tvorí skutočne len dôchodok, nepracujú, naviac, navrhovateľka 2/ je ťažko chorá, prekonala operáciu, čo nespochybnil ani jeden z odporcov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia vo veci samej a odporcovia 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ do výroku o trovách konania.
Navrhovatelia sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu 4/ zaviaže k náhrade trov konania. Uviedli, že návrh na súd podali z dôvodu rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 28.06.2010, ktorý ich vyzval na podanie návrhu práve z dôvodu vznesených námietok odporcom 4/, týkajúcich sa nesúhlasu s ich projektom individuálneho vykurovanie bytu vyplývajúceho z vlastníckeho práva v stavbe bytového domu, pričom o týchto námietkach podľa stanoviska stavebného úradu, ktorý svoje konanie prerušil, môže rozhodnúť len súd. V stavebnom konaní vyšlo najavo, že sa nejedná o takú zmenu dispozícií a spôsobu využitia bytu, ktorá by zakladala zásah do spoluvlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu, keďže nedôjde k stavebným úpravám a zmenám spoločných priestorov obytného domu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správy o výsledku odbornej skúšky z 27.11.2009. Tvrdili, že navrhovaný individuálny spôsob vykurovania nevyžaduje žiadne stavebné úpravy v byte a ani zásahy do inžinierskych sietí v obytnom dome, nakoľko ich byt bol v kúpeľni vybavený prietokovým ohrievačom, na ktorého mieste bolo naplánované nainštalovanie závesného kotlíka bez akýchkoľvek zásahov do spoločných častí, resp. spoločných zariadení bytového domu. Vzhľadom ku skutočnosti, že príslušný stavebný úrad ich vyzval na podanie návrhu na súd s tým, že je sporná otázka, či projekt individuálneho vykurovania zasahuje do spoluvlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Domáhali sa nahradenia prejavu vôle odporcov a tiež preukazovali v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko väčšina z odporcov poprela ich tvrdenie, že projekt vykurovania nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Majú preto naliehavý právny záujem na posúdení veci súdom, aby tak došlo k odstráneniu rozporov medzi jednotlivými vlastníkmi bytov v bytovom dome. Tvrdili, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz nemohli byť uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vytýkali súdu prvého stupňa, že pochybil, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že svedok L.. G. nemá potrebné stavebné vzdelanie a v priebehu konania bol tento svedok vypočutý ku skutočnostiam, ktoré si vyžadujú odborné stavebné znalosti a odborné posúdenie, teda výsluchom tohto svedka nahrádzal znalecké dokazovanie, ktoré žiadali vykonať v konaní, pričom uvedený svedok nie je súdnym znalcom a nemá potrebné vedomosti k danej oblasti a jeho výpoveď nemôže v procesnom postavení svedka nahrádzať znalecké skúmanie. Ďalej súd nevzal do úvahy skutočnosti tvrdené odporcami 13/, 14/ a 19/, podľa ktorých nezasahuje individuálne vykurovanie do spoločných častí a zariadení domu, nakoľko v bytoch sa nachádzali prietokové ohrievače, ktoré odporcovia vo svojich bytoch vymenili za vykurovacie kotlíky, resp. plánovali vymeniť. Nie je tiež pravdou, že v bytovke existuje jeden centrálny komín, nakoľko každý z bytov má svoj vlastný komín, a teda do stupačiek, resp. iných spoločných častí a zariadení bytov nebolo žiadnym
spôsobom zasahované. Vytýkali súdu prvého stupňa, že zamietol ich návrh na vykonanie odborného znaleckého posudku a v celom rozsahu ich návrh zamietol bez riadneho dokazovania. Podľa ich názoru len od odborného posúdenia v danej veci, či zasahuje alebo nezasahuje individuálne vykurovanie vlastníka bytu do spoločných častí domu, mohol súd ďalej oprieť svoje rozhodnutie o § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len tak mohol posúdiť otázku, či navrhovateľom vyhovie vzhľadom na ich oprávnenie domáhať sa nahradenia súhlasu od ostatných vlastníkov bytov súdom, v tomto prípade pre stavebné konanie. Skutočnosť, že okresný súd riadne neposudzoval predmetné otázky, teda neodstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa oni už dlhší čas nachádzajú, má priamy následok v tom, že sú nútení realizovať ochranu svojich práv v ďalších súdnych konaniach, kde musia riešiť ďalšie problémy vzniknuté zo situácie, ktorou sa prvostupňový súd odmietol v tejto veci zaoberať. Ďalej uviedli, že stavebný úrad ich neodkázal na súdne konanie z dôvodu nedostatku súhlasu zo strany ostatných vlastníkov bytu, ale z dôvodu námietok v stavebnom konaní. Dôvodili, že určovacia žaloba o nahradenie súhlasu odporcov pre stavebné konanie je na mieste, ako aj ich naliehavý právny záujem ako vlastníkov bytu, ktorých právo je ohrozené a taktiež nemajú istotu v ich právnom postavení vo vzťahu k väčšine odporcov ako spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení domu, ktorí ich tvrdenia popierajú. Podľa ich názoru projekt samostatného vykurovania nemôže zasahovať do spoločných častí bytového domu aj z dôvodu, že terajší vykurovací systém v dome - plynová kotolňa v suteréne domu je čiernou nepovolenou stavbou a oni nemôžu byť nútení zotrvať v napojení na takúto neoficiálnu stavbu. Preto samostatné vykurovanie nemôže žiadnym spôsobom právne ovplyvniť doterajší systém vykurovania, keďže tento po stránke právnej vlastne neexistuje. Ďalej namietali zamietnutie časti ich návrhu ohľadne určenia, že projekt H. G. nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súpisné číslo XXX stojaceho na parcele č. XXXX/X v k.ú. A. N. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázali na ustanovenie § 137 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietkach podľa ods. 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožňovala uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len podstatne v inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán, alebo konanie preruší. Mali za to, že z tohto ustanovenia stavebného zákona vyplýva, že o prípadných námietkach v stavebnom konaní rozhoduje súd, pričom odbornú otázku, z ktorej sa v ich prípade odvodzujú ďalšie právne vzťahy, mal v tomto prípade vykonať súd a naliehavým právnym záujmom na určení je práve skutočnosť právneho posúdenia ich právneho vzťahu k ostatným spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení v dome, vzhľadom na posúdenie žiadosti o zmenu vykurovania v byte stavebným úradom.
Odporcovia 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ sa podaným odvolaním domáhali zmeny rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, aby odvolací súd výrok o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že im prizná plnú náhradu trov konania vo výške 5.320,15 Eur. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že v prípade navrhovateľov sa jednalo o okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko sú presvedčení, že ak by sa navrhovatelia svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov bytov neodpojili od centrálneho vykurovania, nebolo by potrebné celú záležitosť riešiť prostredníctvom súdu. Ďalej uviedli, že navrhovatelia nevyužili možnosť, ktorú im dáva ustanovenie § 14 ods. 4 až 6 zákona č. 182/93 Z. z. a ako prehlasovaní vlastníci bytu nepodali do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania návrh na súd, aby vo veci rozhodol. Zdôraznili, že oni nijakým spôsobom nezavinili skutočnosť, že navrhovatelia návrh na súd podali a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby znášali trovy konania - trovy právneho zastúpenia. O právne zastúpenie v danej veci museli požiadať, nakoľko sa jedná o zložitý právny prípad, v ktorom sa nevedeli sami bez pomoci advokáta zastupovať a majú za to, že im súd má priznať trovy konania. Skutočnosť, že navrhovatelia sú dôchodcovia a jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok, neobstojí, nakoľko aj časť odporcov sú starobní dôchodcovia so zlým zdravotným stavom - odporkyňa 15/ má XX rokov, odporca 17/ má XX rokov, odporkyňa 18/ má XX rokov, odporkyňa 20/ má XX rokov, odporkyňa 12/ má XX rokov, jedná sa o starých a chorých ľudí, ktorí sa do postavenia odporcov v tomto súdnom konaní dostali bez svojho zavinenia. V ostatných prípadoch sa jedná prevažne o rodičov maloletých detí, pre ktorých by úhrada trov konania - právneho zastúpenia bola veľkým finančným zaťažením.
Odporcovia 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom zástupkyne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k nim zmenil a priznal im náhradu trov konania. Zdôraznili, že navrhovatelia, ktorí svoje rozhodnutie odpojiť sa od centrálneho vykurovania, odôvodnili nehospodárnosťou plánovej rekonštrukcie stávajúceho vykurovacieho systému obytného
domu, hlasovali na zhromaždeniach konaných dňa 14.11.2007, dňa 12.10.2007, dňa 24.09.2008 za predmetnú rekonštrukciu a súhlasili s ňou. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov, že centrálne vykurovanie v predmetnom bytovom dome je čiernou stavbou, zdôraznili, že kotolňa bola vybudovaná v 50-tych rokoch minulého storočia, v roku 1980 bola zrekonštruovaná na plynovú a v zmluve o prevode vlastníctva bytov je uvedená ako spoločné zariadenie domu. O tom, že plynová kotolňa nebola realizovaná ako čierna stavba, svedčí aj skutočnosť, že Z. R. dal dňa 05.01.1981 kladný posudok s pripomienkami k predmetnej stavbe a dňa 11.01.1982 dal povolenie k odberu zemného plynu. Ak by aj v uvedenom období došlo k pochybeniu vtedajšieho bytového podniku, v dnešnej dobe je plynová kotolňa zlegalizovaná a táto skutočnosť neoprávňuje navrhovateľov nerešpektovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z.. Poukázali na opakované hlasovanie v danej veci týkajúcej sa zamýšľanej rekonštrukcie navrhovateľmi zahŕňajúce odpojenie ich bytu od centrálneho vykurovania obytného domu, ktoré nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov opakovane neodsúhlasila. Navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci bytu sa neobrátili do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a ich právo tak zaniklo. Poukázali na znenie ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z., z ktorého vyplýva, že spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ustanovenie § 4 ods. 4, ktoré definuje spoločné časti, ods. 5, ktorý hovorí, že medzi spoločné časti patria technologické zariadenia, ako je napr. kotolňa, vykurovacia sústava, komín. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľov nepovažujú za dôvodný. Zdôrazňujú, že projekt rekonštrukcie kúrenia bol realizovaný pre celú bytovku XXX a v dôsledku toho, že niektoré časti po vypracovaní projektu nemohli byť zrealizované pre individuálne odpojenie sa niektorých vlastníkov centrálneho vykurovania, táto sústava nefunguje optimálne. I z projektu H. G. vyplýva, že zasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení bytovky XXX. Znalecké dokazovanie na uvedenú otázku považovali za nadbytočné už s ohľadom na prvý petit návrhu a mali za to, že posúdenie zachovania projektu do spoločných častí a zariadení domu je jednoznačne v kompetencii Stavebného úradu Mesta A. N. a ako vyplýva z vykonaného dokazovania, táto otázka nie je pre stavebný úrad sporná. Podľa ich názoru mal Stavebný úrad Mesta A. N. konanie zastaviť a nie alibisticky účastníkov odkazovať na súd.
Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ poukázali na skutočnosť, že sú rovnako ako väčšina obyvateľov bytového domu dôchodcovia, trpia vážnymi a život ohrozujúcimi chorobami, pričom k podaniu návrhu ich nepriviedla svojvôľa, ješitnosť a ani nič podobné, ale prozaická snaha o zabezpečenie tepla v ich byte, ktorý sa nachádza nad krytom CO a absolútna neochota druhej strany ich požiadavkám vyhovieť, z čoho vyplývalo i následné odkázanie stavebným úradom na podanie občianskoprávnej žaloby. V ostatnom sa pridržiavali svojich skutkových a právnych argumentov, ktoré uviedli v priebehu prvostupňového konania. Záverom uviedli, že žiadali, aby im trovy konania uhradil výlučne odporca 4/, ktorý je predsedom spoločenstva vlastníkov a svojou osobnou iniciatívou sa pričinil o vznik súčasnej situácie v bytovom dome.
Odporcovia 12/, 13/, 14/, 19/, 26/ sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné vo veci samej potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a odvolanie odporcov 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ je potrebné považovať za dôvodné a rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k týmto odporcom zrušiť a vec vrátiť v rozsahu tohto zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. a vo výroku o trovách konania odporcov 12/, 13/, 14/, 19/ a 26/ potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľov vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej a v podrobnostiach najmä v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že podľa § 14 ods. 4 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci bytu mali právo do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania zhromaždenia vlastníkov bytov obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol, inak ich právo zaniká. Hlasovanie vlastníkov Z. o odpojení sa bytu navrhovateľov od centrálneho vykurovania sa uskutočnilo dňa 29.03.2010, a ako prehlasovaní vlastníci bytu mali právo obrátiť sa na súd do 13.04.2010, aby rozhodol. Keďže tak neurobili, ich právo zaniklo. Aj v druhom prípade písomného hlasovania bol výsledok hlasovania oznámený dňa 25.10.2010 na vývesnej tabuli v každom vchode, teda navrhovatelia sa mohli obrátiť na súd, aby vo veci rozhodol, najneskôr dňa 09.11.2010, čo však neurobili, preto ich právo zaniklo a preto ich návrh vo výroku o nahradenie prejavu vôle odporcov 1/ - 26/ ako nedôvodný zamietol. Druhým výrokom sa navrhovatelia domáhali určenia, že projektom H. G. z októbra 2008 na individuálne vykurovanie bytu č. X v BSM navrhovateľov nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode č. XX v obytnom dobe súpisné č. XXX stojacom na parcele č. XXXX/X v k.ú. A. N. sa nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súpisné číslo XXX, ktoré sú v podielovom vlastníctve odporcov a navrhovateľov. V tejto časti sa jedná o určovaciu žalobu, a preto v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. základným predpokladom takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení podľa § 80 písm c/ O.s.p., nakoľko posúdenie zásahu uvedeného projektu do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súp. č. XXX je otázkou technickou, o ktorej neprináleží v danom prípade rozhodovať súdu, ale stavebnému úradu - O. A. N. v prebiehajúcom stavebnom konaní. Zdôraznil, že i keby súd v tejto časti návrhu vyhovel, rozhodujúce je hlasovanie a súhlas vlastníkov bytov Z., a bez tohto súhlasu nie je možné individuálne vykurovanie zákonnou cestou realizovať. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje a zároveň zdôrazňuje, že ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom stanovených lehotách, ktoré sú pre určité kategórie vlastníkov odlišné. Od prijatia novely citovaného zákona, zákonom č. 367/2004 Z.z. je možné žiadať súd o poskytnutie právnej ochrany pri akomkoľvek rozhodnutí, týkajúcom sa spoločných častí a spoločných zariadení domu, jeho príslušenstva a priľahlého pozemku. V praxi sa najčastejšie môže vyskytovať situácia podľa prvej vety § 14 ods. 4 cit. zákona, podľa ktorej má prehlasovaný vlastník právo obrátiť sa na súd v lehote 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania, inak jeho právo zaniká. Ide teda o prekluzívnu lehotu, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti, čo znamená, že v prípade oneskoreného podaného návrhu návrh zamietne bez vecného prejednania veci. Pokiaľ ide o formuláciu žalobného petitu pri týchto návrhoch, tieto zostávajú v plnej dispozícii navrhovateľa. Ich správna formulácia však musí nevyhnutne vychádzať z povahy skutkovej podstaty, okolností a právneho postavenia vlastníka ako navrhovateľa, ktorý žiada súd o poskytnutie ochrany prostredníctvom tohto špeciálneho právneho prostriedku.
Z návrhu v danej veci je zrejmé, že navrhovateľ takýto návrh, vyplývajúci z ust. § 14 ods. 4 veta prvá zák. č. 182/1993 Z. z. v stanovej lehote nepodal. Z oboch hlasovaní dňa 29.03.2010 na zhromaždení a písomnom hlasovaní oznámeným dňa 25.10.2010 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX hlasovali o žiadosti troch vlastníkov (medzi nimi aj navrhovateľov) na odpojenie od domovej kotolne a vybudovania ich vlastného kúrenia, pričom nadpolovičnou väčšinou hlasov túto žiadosť neschválili. Prehlasovaní vlastníci sa však v zákonom stanovej 15-dňovej lehote neobrátili na súd, aby vo veci rozhodol. Navrhovateľ svojim návrhom, doručeným súdu dňa 30.09.2010, sa domáhal proti ostatným vlastníkom bytov prvým žalobným petitom nahradenie súhlasu odporcov 1/ až 26/ s projektom H. G. z októbra 2008 na individuálne vykurovanie bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XXX stojacom na parc. č. XXXX/X v A. N.. Z takto formulovaného žalobného petitu však vyplýva, že o takejto otázke - o súhlase s uvedeným projektom na individuálne vykurovanie bytu navrhovateľov, zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov doposiaľ nehlasovalo. Preto podanie návrhu v tejto časti na rozhodnutie súdom je minimálne predčasné, nakoľko s takouto konkrétnou žiadosťou mali navrhovatelia najskôr požiadať o rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX. Odvolací súd tiež dodáva, že takto formulovaný žalobný petit (o nahradenie súhlasu odporcov) by bol správny len
v prípade, keď by sa navrhovatelia domáhali ochrany v súvislosti s ustanovením § 14 ods. 4 veta tretia zák. č. 182/1993 Z. z., nakoľko ním sa má nahradiť to, čo chýba na dosiahnutie väčšiny hlasov alebo pri rovnosti hlasov.
Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že projektom H. G. z októbra 2008 na individuálne vykurovanie bytu č. X v BSM navrhovateľov nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode č. XX v obytnom dome súpisné č. XXX stojacom na parcele č. XXXX/X v k.ú. A. N. sa nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu súpisné číslo XXX, ktoré sú v podielovom vlastníctve odporcov a navrhovateľov, aj odvolací súd zdieľa ten názor, že navrhovatelia nepreukázali na tomto určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Navyše uvedený žalobný petit je v rozpore s prvým žalobným petitom. Navrhovatelia na jednej strane tvrdia, že uvedeným projektom na individuálne vykurovanie ich bytu sa nezasahuje do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXX, na druhej strane prvým žalobným petitom sa domáha nahradenia súhlasu odporcov 1/ až 26/ s týmto projektom, čím naopak uznávajú, že tento projekt má byť predmetom hlasovania na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXX, teda, že sa jedná o rozhodovanie o spoločných častiach alebo spoločných zariadeniach bytového domu v zmysle § 14 ods. 1 hore citovaného zákona. Napokon odvolací súd zastáva ten názor, že odpojenie sa od centrálneho vykurovacieho systému a vybudovanie individuálneho vykurovania samostatného bytu v bytovom dome sa týka spoločných zariadení bytového domu (§ 2 ods. 5 cit. zákona), a preto prislúcha o nich rozhodovať zhromaždeniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 cit. zákona.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 12/, 13/, 14/, 19/ a 26/ ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešným odporcom 12/, 13/, 14/, 19/ a 26/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko si ich neuplatnili.
Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:
Súd prvého stupňa úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na okolnosti celého prípadu, ale predovšetkým na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľov k uplatneniu práva na súde, keď títo boli odkázaní na podanie návrhu na súd stavebným úradom (týka sa prvej časti žalobného petitu), a bez podania návrhu na súd stavebné konanie nemôže pokračovať, keďže práve pre túto okolnosť bolo prerušené. Prihliadol aj na pomery navrhovateľov, ktorí sú starobní dôchodcovia, ich jediným príjmom je starobný dôchodok, majú zdravotné problémy.
Odvolanie odporcov 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/ odvolací súd však považuje za dôvodné, nakoľko ide o sporové konanie, pre ktoré platia ustanovenia § 142 ods. 1 až 3 O.s.p., t. j. zásada úspechu v konaní. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady.
Podľa § 150 ods. l prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Aplikácia ust. §150 ods. l prvá veta O.s.p. umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri takomto rozhodovaní musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov.
Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba podľa ustálenej súdnej praxe prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v konaní. Pri hodnotení pomerov účastníkov je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho účastníka, ktorý by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad tohto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danej veci posudzoval výlučne pomery navrhovateľov bez toho aby prihliadol i na pomery odporcov ako oprávnených účastníkov, ktorí toto sporové konanie nevyvolali a dopad svojho rozhodnutia na ich majetkové pomery, nebolo jeho rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom 1/ až 11/ , 15/ až 18/, 20/ až 25/ správne.
Až po preskúmaní pomerov odporcov a opätovnom zhodnotení okolností danej veci (dva žalobné petity), ktoré viedli navrhovateľov k uplatneniu práva na súde bude možné urobiť záver, či v danej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 od. 1 O.s.p., a inak úspešným odporcom sa má odoprieť právo na náhradu trov konania celkom alebo sčasti.
Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) vo vzťahu k odporcom 1/ až 11/, 15/ až 18/, 20/ až 25/.
Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami navrhovateľov obsiahnutými v ich odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .