Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-159-2013.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovanej N. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G., V. D. XXX/XX, O.. Č.. P.Ľ. Z. XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 515,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 467,89 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,34 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,18 Eur od 06.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 346,37 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 24,83 Eur na účet žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 83,36 Eur na účet advokáta žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba v časti zaplatenia sumy 47,80 Eur s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 515,69 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,34 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,18 Eur od 06.11.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 346,37 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia a uplatnil si aj trovy konania.
Uviedol, že na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovanou právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verenej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 05.09.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky bola 120,34 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 05.11.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky bola 1,18 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 05.10.2010 na sumu 346,37 Eur. Zároveň si žalobca voči žalovanej z titulu porušenia jej povinnosti vyplývajúcich zo Zmluvy o pripojení, a to porušenia záväzku doby viazanosti uplatnil právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre číslo XXXXXXXXXX.
Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami v Zmluve o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Od žalovanej si preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) uplatňuje aj úroky z omeškania.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške 515,69 Eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu. Žalobca k uplatnenej výške zmluvnej pokuty písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2013 uviedol, že Zmluvou o pripojení zo dňa 23.07.2010 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej program služieb "Relax 60 plus (120)" za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,81 Eur s DPH s dvojnásobným počtom voľných minút počas doby viazanosti 24 mesiacov, ktorú žalovaná preukázateľne porušila tým, že si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy neplnila riadne a včas. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaná, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom plnila svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazala riadne a včas. Žalovanej nič nebránilo užívať služby v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti. Žalovaná však dala prednosť akciovej cene, ktorej výška bola dôvodom vzniku zmluvného záväzku žalovanej prijímať a využívať služby od právneho predchodcu žalobcu v dohodnutej výške počas dohodnutej doby viazanosti, ktorú žalovaná preukázateľne porušila.
Zmluvná pokuta ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne a zároveň bol dojednaný aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a možnosť jej uplatnenia pre prípad porušenia povinnosti zmluvnej strany Zmluvy o pripojení, preto je takto dojednaná zmluvná pokuta platná. Z ust. bodu 4 dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 23.07.2010 jednoznačne vyplýva, porušenie ktorých zmluvných povinností žalovanej vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty.
Žalobca zdôrazňuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovanou, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní zmluvnej pokuty považuje za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o pripojení plnil riadne a včas, žalovanej požadované služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil, žalovaná však svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušila.
Dojednanie o zmluvnej pokute so žalovanou bolo dojednaním individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia § 53 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy. Zmluvné strany k dojednaniu o zmluvnej pokute dospeli na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie a zohľadnenia potrieb a preferencií žalovanej. Ak by žalovaná chcela, mohla uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohla ovplyvniť obsah vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke. Každý spotrebiteľ má možnosť voľby - neprijať dojednanie o zmluvnej pokute a viazanosti a uzavrieť zmluvu bez viazanosti. Právny predchodca žalobcu mal (a stále má) v ponuke viacero variantov služieb a dojednaní Zmluvy o pripojení. V prípade žalovanej len vyhovel jej žiadosti o uzavretie Zmluvy o pripojení s cenovými výhodami, čomu zodpovedal záväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti užívať určenú službu zabezpečený zmluvnou pokutou. Preto je potrebné považovať dojednanie o zmluvnej pokute za individuálne.
Primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného Zmluvou o pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za
len posledný mesiac doby jeho viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy mobilného zariadenia za akciovú cenu, príp. získania benefitov v podobe lacných volaní zo strany špekulatívnych zákazníkov, keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany zákazníka by podnik nemohol poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny mobilného zariadenia, akciovej ceny poskytovanej služby, ale musel by mobilné zariadenia predávať, resp. elektronickú službu poskytovať za neakciovú plnú cenu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty je odôvodnené tým, že žalobca do žalovanej pri uzavretí zmluvy investoval (poskytol dotované zariadenia a zľavy z cien) a táto investícia bola kalkulovaná pri predpoklade využívania služieb žalovanou počas celej doby viazanosti. Žalovaná žiadne takéto investície do zmluvného vzťahu na začiatku nevkladala.
Podotkol, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaný a to bez ohľadu na to či je alebo nie je spotrebiteľom plnila svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazala riadne a včas.
Žalovaná napriek tomu, že Zmluvu o pripojení, resp. Dodatok k nej uzavrela 23.07.2010, záväzok platiť cenu služieb riadne a včas počas doby viazanosti 24 mesiacov porušila, nakoľko do omeškania sa dostala so zaplatením faktúr už v mesiaci september 2010 za služby poskytnuté v období od 29.07.2010
- 14.08.2010, následne neplatila ani ďalšie faktúry.
Žalovaná uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila Zmluvu o pripojení dňa 23.07.2010 aj s Dodatkom. Faktúry, ktoré jej boli vystavené za využité služby žalobcovi nezaplatila z dôvodu zlej finančnej situácie. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a stará sa o päť detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, prečítaním Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. a žalovanou dňa 23.07.2010, Dodatku k Zmluve, faktúr, Zmluvy o postúpení pohľadávok, vyjadrenia žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 a žalovaná uzavreli dňa 23.07.2010 Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom k tejto Zmluve. Na základe uvedenej Zmluvy a Dodatku k Zmluve bol žalovanej aktivovaný program služieb Relax 60 plus (120) s dobou viazanosti 24 mesiacov za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,81 Eur s DPH. V Dodatku k Zmluve o pripojení bola dohodnutá zmluvná pokuta 47,80 Eur, v prípade porušenia povinnosti žalovanej, na ktoré sa zaviazala v bode 2 Dodatku.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za služby faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 120,34 Eur s dátumom splatnosti do 05.09.2010, faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 346,37 Eur s dátumom splatnosti do 05.10.2010, faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 3,68 Eur s dátumom splatnosti do 05.11.2010 a faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 47,80 Eur, ktorá spočívala v zaplatení zmluvnej pokuty so splatnosťou faktúry 03.08.2011.
Dňa 03.10.2012 medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 355763469 a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bola aj pohľadávka, ktorá sa týkala žalovanej.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav:
Z vykonaného dokazovania, výsluchom žalovanej, prečítaním listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení dňa 23.07.2010. Žalovaná služby, ktoré právny predchodca žalobcu poskytoval využívala, preto je povinná zaplatiť žalobcovi za služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmeno a) odsek 4, písmeno b) zákona číslo 610/2003 Z. z.
Z dôvodu, že žalovaná využívala služby, ktoré jej poskytol právny predchodca žalobcu je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 467,89 Eur z titulu neuhradených faktúr spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,34 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,18 Eur od 06.11.2010 do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 346,37 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované uvedené sumy ako ceny za služby, ktoré žalovaná využívala.
Súd žalobu čo do zaplatenia sumy 47,80 Eur z titulu uplatnenia zmluvnej pokuty voči žalovanej zamietol.
Občiansky zákonník - opierajúc sa o príslušné smernice Európskej únie vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že pri spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovnocenné subjekty. Na jednej strane sú to spotrebitelia, ktorí nepoznajú právne prostredie, do ktorého vstupujú. Uzavierajú spotrebiteľské zmluvy len z času na čas a nedisponujú takými zdrojmi, aby mohli z dodávateľom individuálne vyjednávať. Tak je tomu aj v tejto právnej veci. Príslušné dojednania o zmluvnej pokute boli vopred pripravené. Žalobca ponúkol svoje služby žalovanej za podmienok, ktoré nemala možnosť ovplyvniť.
Pokiaľ by žalobca mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, došlo by k porušeniu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré súd poukazuje vyššie, princípu proporcionality a k porušeniu záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z členstva v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "Smernica"). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písmeno k) a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky, ako je tomu aj v tejto právnej veci, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sú tie ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od prijímateľov služieb na základe zmlúv o pripojení. Podmienky, za akých bola dohodnutá zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, na ktoré súd poukazuje
vyššie, sú neprijateľné, preto neprichádza do úvahy iné riešenie, len prejudiciálne vyriešiť, či je zmluva čiastočne neplatná.
Zmluvná pokuta, ktorú žalobca žiada od žalovanej, a ktorú vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatná dňa 03.08.2011 znejúca na sumu vo výške 47,80 Eur je paušálne určená bez ohľadu na to, kedy a akým spôsobom spotrebiteľka porušila svoje povinnosti, naviac jej výška je neprimeraná výhode, ktorú žalobca žalovanej poskytol, preto súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca bol v konaní v prevažne väčšej miere úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa pomerného úspechu. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 515,69 Eur s príslušenstvom, pričom mu súdom bola priznaná suma 467,89 Eur s príslušenstvom (467,89 : 515,69 = 0,907). (90,7 - 9,3 = 81,4 % úspech žalobcu). Koeficient na prenásobenie všetkých trov bude číslo 0,814.
Súd žalobcovi z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 30,50 Eur priznal právo na zaplatenie trov konania vo výške 24,83 Eur (30,50 x 0,814). Právny zástupca žalobcu si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 102,41 Eur za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom hodnotu jedného úkonu vyčíslil sumou 34,86 Eur v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Taktiež si uplatnil aj režijný paušál za dva úkony a 20 % DPH. Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobcu súd zistil, že sú správne a sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení noviel. Z titulu trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi náhradu na zaplatenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 83,36 Eur (102,41 x 0,814).
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.