Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-32-2014.pdf
PDF · 113.48 KB
Case nature
Subarea
8Co/32/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L. - R., ul. F. č. XXXX/XX, 2/ Ing. H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L. - R., ul. F. č. XXXX/ XX, zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Mariánom Čupríkom, advokátom, so sídlom F., ul. J. č. X, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, ul. Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária ŠKUBLA & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Digital Park II, Einsteinova č. 25, IČO: 36 861 154, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 11. novembra 2013 č. k. 13C/287/2013-42, takto
rozhodol:
n e p r i p ú š ť a Asociáciu bankových klientov so sídlom Košice, ul. Krosnianska č. 789/75, IČO: 42 324 041, do konania ako vedľajšieho účastníka na stane navrhovateľov 1/ a 2/.
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Odporcovi voči navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 11. 11. 2013 č. k. 13C/287/2013-42 odporcovi nariadil zdržať sa voči navrhovateľom na účely plnenia povinností zo Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 uplatňovania úrokovej sadzby uplatnenej voči navrhovateľom od 09. 09. 2013, t.j. úrokovej sadzby vo výške zodpovedajúcej súčtu hodnoty EURIBOR a úrokového rozpätia vo výške 4,26 % p. a., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008. Odporcovi nariadil zdržať sa v úverovom vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom aplikovania ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytnutí úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008. Odporcovi nariadil na účely plnenia povinností zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 uplatňovať voči navrhovateľom úrokovú sadzbu podľa Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008, t. j. vo výške odpovedajúcej súčtu hodnoty EURIBOR a úrokového rozpätia vo výške 0,73 % p. a., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08.09.2008. Navrhovateľom uložil podať návrh na začatie konania vo veci samej v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej. V prejednávanej veci sa súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrhu vyhovel. Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby súd uviedol, ktoré skutočnosti nepovažoval za osvedčené k tomu uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry na nariadenie predbežného opatrenia postačuje, ak účastník osvedčí nárok a potrebu predbežnej ochrany práv, a tiež je postačujúce ak sa osvedčí aspoň jeden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a v takomto prípade nie je potrebné osvedčovať alebo preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie. V prejednávanej veci navrhovatelia osvedčili právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a odporcom, osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, z návrhu je zrejmé, čoho sa mienia domáhať vo veci samej a zároveň jeho výrokom nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou a predbežným opatrením sa nevytvára nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnom vzťahu medzi účastníkmi. S poukazom na ust. § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), súd zároveň uložil navrhovateľom povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 145 O. s. p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Odporca mal za to, že uznesenie okresného súdu je nesprávne a nezákonné a prvostupňový súd pochybil keď ho vydal, pretože v predmetnom prípade: a/ neexistovala potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. nebola splnená podmienka na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 74 ods. 1 O. s. p., b/ neexistovalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. nebola splnená podmienka na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 75 ods. 2 O. s. p., c/ neboli splnené podmienky konania z dôvodu nepreukázania existencie plnomocenstva, d/ výrok č. 1 uznesenia je neurčitý, nejasný, nevykonateľný, určovací a prejudikujúci rozhodnutie vo veci samej, e/ výrok č. 2 uznesenia je neurčitý, nejasný, nevykonateľný, prejudikujúci rozhodnutie vo veci samej, f/ výrok č. 3 uznesenia je neurčitý, nejasný, nevykonateľný, určovací, prejudikujúci rozhodnutie vo veci samej, f/ vzájomná rozporuplnosť výroku č. 1 a výroku č. 3 uznesenia, h/ výrok č. 4 uznesenia ukladajúci navrhovateľom povinnosť podať návrh vo veci samej je neurčitý, ch/ uznesenie odňalo odporcovi práva v zmysle bodu 11.1.1.1 zmluvy a uložilo povinnosti nad rámec petitu (ultra petitum partium), i/ uznesenie prejudikuje rozhodnutie vo veci samej, j/ návrh je vo viacerých pre vydanie uznesenia významných častiach nesprávny a neurčitý a súd mal navrhovateľov vyzvať na jeho doplnenie alebo opravu v zmysle ust. § 43 ods. 1 O. s. p., k/ uznesenie je nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné, l/ vydaním uznesenia bola porušená zásada proporcionality. a/ V tejto súvislosti uviedol, že o plánovanom zvýšení úrokovej sadzby a úrokového rozpätia boli navrhovatelia informovaní vopred. Preto samá skutočnosť, že navrhovatelia doručili súdu návrh po viac ako 3,5 mesiacoch odkedy sa dozvedeli o plánovanej zmene úrokovej sadzby, tri mesiace po tom, čo vyjadrili nesúhlas s úrokovým rozpätím vo výške 4,26 % p. a., takmer 1,5 mesiaca po tom odkedy došlo k zmene úrokovej sadzby úveru navrhovateľa a aplikácii bodu 4, 5 zmluvy sama o sebe vylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keďže potreba dočasnej úpravy v danom prípade nebola ani naliehavá a ani by sa jej neposkytnutím vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, nestali neudržateľnými. Podľa odporcu tiež ak by bolo zvýšenie úrokovej sadzby pre navrhovateľa tak ťaživé, tak je nepochybné, že by si navrhovatelia predmetný úver refinancovali iným úverom. Namiesto toho sa navrhovatelia však dobrovoľne rozhodli pokračovať v úverovom vzťahu s odporcom a navyše vykonali mimoriadnu splátku úveru vo výške 3.000, eur. Uvedené rovnako vylučuje potrebnosť nariadenia predbežného opatrenia a zásadného vplyvu na majetok, rodinný rozpočet a životnú úroveň navrhovateľov. Zároveň odporca informoval súd o existencii skutkovo a právne obdobnej veci - konania o nariadenie predbežného opatrenia vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 8C/219/2013 a následne pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 9Co/478/2013, ktorý prvostupňové uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že neboli osvedčené skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov medzi odporcom a navrhovateľmi (klientmi odporcu) a navrhovateľom nehrozí žiadna bezprostredná ujma. b/ Podľa odporcu osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy navrhovateľmi nie je ani uvedené medzi skutočnosťami, ktoré súd považoval osvedčené, hoci jeho osvedčenie predstavuje základnú podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho v predmetnom prípade neexistovalo nebezpečenstvo vzniku značnej a závažnej ujmy v prípade nenariadenia predmetného predbežného opatrenia, pretože ak by aj bol správny názor navrhovateľov o vzniku ich majetkovej ujmy, tak táto ujma s ohľadom na výšku mesačných príjmov navrhovateľov predstavovala zanedbateľnú čiastku. Nebola splnená ani požiadavka neodstrániteľnej ujmy. c/ Navrhovateľmi splnomocnená spoločnosť Bright & Elegant, s.r.o., nespadá ani pod jednu z právnických osôb uvedených v ust. § 26 O. s. p., a preto podľa odporcu primárne plnomocenstvo („na zastupovanie a vykonávanie všetkých právnych a / alebo iných úkonov v mene splnomocniteľa vo všetkých právnych veciach splnomocniteľa vo vzťahu k Prima banka Slovensko, a.s., vrátane zastupovania splnomocniteľa pred súdmi...“) je pre jeho rozpor so zákonom neplatné, a to minimálne v časti oprávňujúcej zastupovať navrhovateľov v občianskom súdnom konaní vrátane predmetného konania. Navyše primárne plnomocenstvo je neurčité a z toho dôvodu neplatné. Podľa odporcu návrh bol v mene navrhovateľov podpísaný a podaný advokátom Mgr. Mariánom Čupríkom, ktorý ako dôkaz existencie jeho práva zastupovať navrhovateľov pri vyššie uvedenej prezumpcii predložil substitučné plnomocenstvo zo dňa 14. 10. 2013 udelené spoločnosťou Bright & Elegant na základe primárneho plnomocenstva. Odporca mal za to, že substitučné plnomocenstvo je taktiež neplatné. Podľa odporcu v predmetnom prípade neboli splnené podmienky konania, prvostupňový súd pochybil, keď tento nedostatok neodstránil počas prvostupňového konania a najmä súd porušil ust. § 104 ods. 2 O. s. p., keď vydal uznesenie, t. j. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Odporca preto navrhol uznesenie zrušiť a konanie zastaviť. d/, e/, f/, g/ ako aj h/ Výrok č. 1 obsahuje podľa odporcu viaceré nedostatky, ktoré izolovane, ale aj vo vzájomnej súvislosti spôsobujú neurčitosť a nevykonateľnosť predmetného výroku. Nedostatky spolu s ich bližším zdôvodnením analyzoval v tabuľke. Okrem toho výrok č. 1 je určovacím výrokom, pretože len deklaruje (ne)existenciu určitej právnej skutočnosti v zmysle zmluvy. Výroky č. 2 a č. 3 (rovnako ako aj výrok č. 1) uznesenia sú neurčité, nejasné, nevykonateľné a prejudikujúce rozhodnutie vo veci samej, a preto nezákonné. Výroky č. 1 a č. 2 sú aj vnútorne rozporuplné, keďže navzájom ukladajú vzájomne sa vylučujúce povinnosti. Podľa odporcu výrok č. 4 uznesenia je neurčitý a v rozpore s § 76 ods. 3 O. s. p., keď ukladá navrhovateľom povinnosť podať návrh vo veci samej bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia, čoho sa majú navrhovatelia v prípadnom návrhu vo veci samej domáhať. ch/ Podľa odporcu uznesenie odporcovi pre úver navrhovateľov výrokom č. 1 nariadilo zdržať sa uplatňovania úrokového rozpätia vo výške 4,26 % p.a. a výrokom č. 3 uznesenia nariadil uplatňovať úrokové rozpätie vo výške podľa zmluvy, t. j. 0,73 % p.a. Uložením tejto povinnosti súd prikázal odporcovi používať pre úver navrhovateľov, konkrétnu výšku úrokového rozpätia. t. j. 0,73 % p.a. Uznesenie teda fakticky odňalo odporcovi právo zvýšiť úrokovú sadzbu navrhovateľov v zmysle bodu 11.1.1.1. zmluvy, keďže odporca je povinný uplatňovať pre úver navrhovateľov uznesením určené úrokové rozpätie vo výške 0,73 % p. a. a nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom meniť predmetnú výšku úrokového rozpätia. Odňatím odporcovho práva zvýšiť úrokovú sadzbu navrhovateľov v zmysle bodu 11.1.1.1. zmluvy zároveň prvostupňový súd zaťažil uznesenie ďalšou vadou, a to, že vydaním uznesenia prekročil petit návrhu a uložil odporcovi povinnosti nad rámec povinností, ktorých uloženie navrhovali navrhovatelia. i/ Odporca poukázal na to, že pri vydaní predmetného predbežného opatrenia nebola splnená podmienka, že obsah predbežného opatrenia by mal byť odlišný od obsahu rozhodnutia, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci. j/ Podľa odporcu vzhľadom na nedostatky návrhu bol súd povinný vyzvať navrhovateľov na doplnenie alebo opravu návrhu v zmysle ust. § 43 ods. 1 O. s. p. k/ Odporca mal za to, že súd bol povinný v uznesení napriek využitiu postupu v zmysle ust. § 76 ods. 4 O. s. p. minimálne zdôvodniť, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia na základe čoho k uvedeným záverom dospel. l/ U odporcu vydaním uznesenia bola porušená zásada proporcionality, t.j. keď neposudzoval rovnováhu záujmov účastníkov. Vôbec sa totiž nezaoberal reálnou existenciou podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na strane navrhovateľov, t.j. aká ujma vznikla, resp. hrozila navrhovateľom, ako zasiahlo, respektíve zasiahne platenie zvýšených splátok do životnej úrovne navrhovateľov a rovnako ani na strane odporcu. Nariaďovanie predbežných opatrení bez skúmania existencie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na strane navrhovateľov by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k značnému zásahu do práv odporcu. Dôkazom uvedeného argumentu je aj skutočnosť, že Okresný súd Žilina v krátkom časovom slede v skutkovo a právne obdobných veciach nariadil viaceré predbežné opatrenia proti odporcovi, v ktorých vôbec nebola skúmaná existencia podmienok na strane navrhovateľov, ale len bolo vo všetkých prípadoch paušálne konštatované, že odporca ako silná finančná inštitúcia nariadenie predbežného opatrenia nepocíti. Takýto paušalizovaný prístup je však neprípustný a citeľne poškodzujúci odporcu. Napokon odporca uviedol k veci samej, že predmetné ustanovenie bodu 4.5. zmluvy je podľa neho platným zmluvným dojednaním a k zvýšeniu úrokovej sadzby navrhovateľov, došlo plne v súlade so zákonom a zmluvou, pričom tieto skutočnosti preukáže v konaní vo veci samej. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak že návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, eventuálne predmetné uznesenie zruší a konanie zastaví. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
Navrhovatelia sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadrili prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. 1/ Považovali za nepravdivé odporcove tvrdenia v odvolaní, že boli o plánovanom zvýšení úrokovej sadzby a úrokového rozpätia informovaní vopred, a to listom odporcu zo dňa 04. 07. 2013. 2/ Podľa navrhovateľov svojvoľná jednostranná zmena úrokovej sadzby vykonaná odporcom výrazne zasiahla do ich finančných plánov a rozpočtu. Aj z toho dôvodu sa predmetným návrhom na vydanie predbežného opatrenia uchádzali o predbežnú súdnu ochranu. 3/ Nesúhlasili s názorom odporcu o neexistencii potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Tvrdili, že v prípade zamietnutia návrhu na vydanie predbežného opatrenia by museli trpieť svojvoľné a jednostranné zmeny zmluvy vykonané odporcom na základe neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V dôsledku toho by bezprostredne hrozil na ich strane vznik značnej, závažnej a ťažko odstrániteľnej ujmy. K namietaniu odporcu, že pre potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi je potrebné preukázať naliehavosť a potrebnosť dočasnej úpravy poukázali na to, že zákon ani judikatúra pre rozhodovanie o predbežnom opatrení nevyžadujú preukázanie resp. dokázanie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, ale osvedčenie týchto podmienok čo je rozdiel. Podľa navrhovateľov uvedený stav v právnych vzťahoch medzi nimi a odporcom neznesie odklad. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov bola preto nepochybne daná v čase podávania návrhu na vydanie predbežného opatrenia vzhľadom na stav právnej neistoty a dôvodne a bezprostredne hroziacou ujmou na strane navrhovateľov a je nepochybne daná i dnes. 4/ Nesúhlasili s tvrdením odporcu, že v zmysle bodu 4.6. zmluvy mohli, ak bolo zvýšenie úrokovej sadzby tak ťaživé splatiť celý zostatok úveru bez poplatku, resp. predmetný úver refinancovať iným úverom. Tvrdili, že evidujú prostredníctvom médií a internetu informácie, že odporca sa obdobným spôsobom (jednostranným, svojvoľným a netransparentným zvyšovaním úrokovej sadzby na základe neurčitého ustanovenia zmluvy) snaží „zbaviť“ pre neho nevýhodných úverových vzťahov, ktoré prevzal po svojom právnom predchodcovi. Odporcom navrhovaný postup (refinancovanie) úveru by bol nepochybne pre odporcu výhodný - jednoducho by sa zbavil pre neho nevýhodného úveru, a to bez akýchkoľvek sankcií. Uvedené by nebolo len v rozpore so zmyslom a účelom celej zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa ako slabšej, menej skúsenej zmluvnej strany, ktorá nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ale bolo by to v rozpore so základnými zásadami celého súkromného práva, aby mal odporca prospech z takéhoto svojho konania. 6/ Ďalej navrhovatelia uviedli, že ich každodenný život a jeho kvalita, resp. ich životná úroveň bude nepochybne ovplyvnené v prípade nenariadenia navrhovaného predbežného opatrenia, pričom len s ťažkosťami, resp. v niektorých prípadoch vôbec nie je možné uvažovať o reparovateľnosti takejto nemajetkovej ujmy spôsobenej rodine navrhovateľov. Bezprostredná hrozba nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľov spočíva i v skutočnosti, že navrhovatelia vstúpili do právneho vzťahu s odporcom výlučne za tým účelom, aby mohli nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom financovania. Svojvoľná, jednostranná a netransparentná zmena zmluvy zo strany odporcu bez uvedenia konkrétnych dôvodov tohto odporcovho konania zakladajú nepochybne stav právnej neistoty na strane navrhovateľov. Strach a bezmocnosť navrhovateľov zo straty majetku, na ktorý sú citovo naviazaný, nemožno vyčísliť ani ohodnotiť štandardnými ekonomickými modelmi. Preto duševné, ako aj fyzické dopady účinkov svojvoľných úkonov odporcu - jednostranných zmien zmluvy na zdravie a spoločenský život navrhovateľov budú predstavovať podstatnú časť bezprostredne hroziacej ujmy. 7/ K výhradám ohľadom plnomocenstva navrhovatelia uviedli, že predmetným plnomocenstvom splnomocnili Bright & Elegant, okrem iného k zabezpečeniu zastupovania navrhovateľa v súdnom konaní. V podmienkach spolupráce je následne uvedené, že táto spoločnosť vyberie advokáta, ktorý bude zastupovať navrhovateľov pred súdom. Z uvedeného vyplýva, že uvedená spoločnosť ako právnická osoba nebola splnomocnená na zastupovanie v občianskom súdnom konaní, ale bola nimi splnomocnená (hmotnoprávne) na to, aby zabezpečila uplatňovanie nárokov navrhovateľov voči odporcovi a na ten účel okrem iného spoločnosť taktiež na procesné zastupovanie klienta (navrhovateľov) v súdnom konaní zástupcu - advokáta. Nedochádza pritom k procesnému zastúpeniu hmotnoprávne splnomocnenej právnickej osoby - spoločnosti, ale priamo k procesnému zastúpeniu navrhovateľov zástupcom - advokátom. Pritom plná moc je síce udelená splnomocnenou právnickou osobou - spoločnosťou, ale v mene navrhovateľov, práve na to udelil navrhovateľ hmotnoprávne splnomocnenie spoločnosti. Primárne plnomocenstvo hovorí o zabezpečení uplatňovania nárokov navrhovateľa zo strany spoločnosti, a to vrátane zabezpečenia procesného zastupovania, a teda nie na priame procesné zastupovanie zo strany spoločnosti. Z dôvodov uvedených odporcom teda primárne plnomocenstvo nie je neplatné, a preto je vyvodenie neplatnosti substitučného plnomocenstva pre Mgr. Mariána Čupríka z dôvodu údajnej neplatnosti primárneho plnomocenstva pre spoločnosť je nesprávne. Navyše teda predložili i priame plnomocenstvo udelené navrhovateľmi Mgr. Mariánovi Čupríkovi k podaniu návrhu na predbežné opatrenie. 8/ Navrhovatelia mali za to, že výrok č. 1 je jasný a určitý, a preto vykonateľný. Čo preukazuje i fakt, že odporca nemal najmenší problém ho vykonať po doručení predmetného uznesenia. Tiež uviedli, že je rozpor v argumentácii odporcu kedy tento na jednej strane tvrdí nejasnosť a neurčitosť výrokov a na druhej strane tvrdí, že výroky majú určovací charakter (pritom presne označuje čo majú výroky určovať) a že prejudikujú rozhodnutie vo veci samej (pričom presne označuje výrokmi údajne prejudikovaný obsah rozhodnutia vo veci samej). Teda odporca na jednej strane tvrdí, že nerozumie obsahu predmetných výrokov uznesenia, no na druhej strane ich obsah už jasne vykladá a tvrdí, že tento obsah má určité špecifické vlastnosti (určovací charakter a prejudikovanie rozhodnutia v merite). 14/ Navrhovatelia považovali za nepravdivé tvrdenie odporcu podľa ktorého je návrh na predbežné opatrenie v časti plánovaného petitu vo veci samej nejasný a neurčitý. Podľa nich je zrejmé čoho sa mienia navrhovatelia domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle obsahu návrhu na predbežné opatrenie jasne uvádzajú, že sa „budú podaním žalobného návrhu vo veci samej domáhať na súde, najmä určenia neplatnosti ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 zmluvy pre rozpor so zákonom a v spojení s tým i určenia jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby odporcom za neplatný právny úkon“. 15/ Tiež nesúhlasili s odporcom v tvrdení, že súd vo výroku uznesenia prekročil petit návrhu na predbežné opatrenie a obmedzil právo odporcu v zmysle bodu 11.1.1.1. zmluvy. Na záver navrhovatelia poukázali na to, že v odvolaní si odporca na mnohých miestach protirečí a jeho požiadavky na obsah odôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu a obsah petitu návrhu na predbežné opatrenie idú značne nad rámec zákonných požiadaviek. Odporca tvrdí, že v danom prípade nebola osvedčená bezprostredná hrozba ujmy, pričom sa však z ujmy tvrdenej navrhovateľmi v návrhu na predbežné opatrenie bližšie zaoberal iba škodou, ktorej vznik je v prípade neposkytnutia predbežnej súdnej ochrany navrhovateľom istý a nie „iba“ bezprostredne hroziaci a pomerne jednoducho reparovateľný. Nezaoberá sa však závažnými a ťažko odstrániteľnými následkami, ktoré dôvodne hrozia v príčinnej súvislosti s dlhodobým kumulovaním tejto škody. S ohľadom na uvedené navrhli, aby súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a uložil odporcovi nahradiť im trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
V priebehu odvolacieho konania navrhli navrhovatelia pripustenie vedľajšieho účastníka do konania. V návrhu uviedli, že spor medzi nimi a odporcom v predmetnej právnej veci je sporom spotrebiteľským, kde oni sú spotrebitelia a odporca dodávateľom, čo navrhovatelia náležite odôvodnili v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Občianske združenie Asociácia bankových klientov, IČO: 42 324 041, so sídlom Krosnianska č. 789/75, 040 22 Košice, je právnická osoba, vykonávajúca činnosť záujmových organizácii v oblasti ochrany spotrebiteľa, pričom poslaním a hlavným cieľom tejto Asociácie bankových klientov je v zmysle stanov tohto občianskeho združenia ochrana práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov. Za účelom naplnenia týchto svojich cieľov a poslania, Asociácia bankových klientov, okrem iného v súdnom konaní vstupuje do spotrebiteľských sporov, a to v pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že ust. § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pripustenie vstupu do konania vyplývajúce z ust. § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Na základe uvedených skutočností mali navrhovatelia za to, že sú uspokojivo splnené všetky uvedené zákonné predpoklady (§ 93 ods. 1, 2, 3, 4, 5 O. s. p.) na vstup asociácie bankových klientov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov. Navrhli preto, aby súd v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/287/2013 v súlade s ust. § 93 ods. 2 O. s. p. a § 93 ods. 3 O. s. p. vydal uznesenie, ktorým pripustí na strane navrhovateľov do konania, ako vedľajšieho účastníka občianske združenie Asociácia bankových klientov, IČO: 42 324 041, so sídlom Krosnianska 789/75, 040 22 Košice.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:
V predmetnom konaní sa navrhovatelia 1/ a 2/ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhali odporcovi zakázať na účely plnenia povinností zo Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 uplatňovať voči nim úrokovú sadzbu uplatňovanú voči navrhovateľom od 09. 09. 2013, t.j. úrokovú sadzbu vo výške zodpovedajúcej súčtu hodnoty EURIBOR a úrokového rozpätia vo výške 4,26 % p. a., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určenie ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 za neplatné, zakázať aplikovať na úverový vzťah medzi ním a navrhovateľmi ustanovenie bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytnutí úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008, a to až do konečného rozhodnutia súdu o žalobnom návrhu navrhovateľov o určenie ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 za neplatné, odporcovi prikázať na účely plnenia povinností zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 uplatňovať voči navrhovateľom úrokovú sadzbu podľa Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008, t.j. vo výške odpovedajúcej súčtu hodnoty EURIBOR a úrokového rozpätia vo výške 0,73 % p.a., a to až do konečného rozhodnutia súdu o žalobnom návrhu navrhovateľov o určenie ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 Zmluvy o poskytovaní úveru č. 07/341/08 zo dňa 08. 09. 2008 za neplatné Navrhovatelia tvrdili, že v právnom postavení spotrebiteľa/klienta a odporca v právnom postavení poskytovateľa služby/Banka uzavrel dňa 08. 09. 2008 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 07/341/08 pričom od 09. 09. 2013 odporca uplatňuje voči nim úrokovú sadzbu nezodpovedajúcu zmluvnému dojednaniu medzi nimi, resp. úrokovú sadzbu zmenenú údajne na základe ustanovenia zmluvy, ktoré sa javí byť v rozpore so zákonom. Navrhovatelia tak, ako počas celého zmluvného vzťahu s odporcom platia takto vyrubené mesačné splátky úveru riadne a včas, hoci s predmetnou zmenou úrokovej sadzby nesúhlasia. Navrhovatelia ako manželia takto každou uhradenou mesačnou splátkou prichádzajú o peňažnú čiastku (zodpovedajúcu rozdielu medzi výškou úrokovej sadzby zodpovedajúcej zmenenej úrokovej sadzbe v rozpore so zákonom /EURIBOR + úrokové rozpätie vo výške 4,26 % p.a./ a výškou úrokovej sadzby zodpovedajúcej zmluve dojednanej medzi nimi a odporcom /t.j. EURIBOR + úrokové rozpätie vo výške 0,73 % p.a./). Týmito nákladmi navyše navrhovateľom každý mesiac vzniká škoda, spočívajúca v reálnom úbytku na ich majetku. Táto škoda, sa negatívne prejavuje nielen na zmenšení ich majetku a teda okresaní rodinného rozpočtu, ale tým nepriamo i na životnej úrovni. Naproti tomu je dôvodné predpokladať, že silná finančná inštitúcia, ako odporca bezpochyby je, objektívne pocíti dopad vydania navrhovaného predbežného opatrenia, spočívajúceho v nariadení odporcovi až do konečného rozhodnutia o návrhu vo veci samej zdržať sa voči navrhovateľom uplatňovania úrokovej sadzby vo výške zodpovedajúcej v rozpore so zákonom zmenenej úrokovej sadzbe a namiesto toho až do konečného rozhodnutia súdu vo veci samej uplatňovať voči ním úrokovú sadzbu vo výške zodpovedajúcej zmluvne dojednanej úrokovej sadzbe. Napokon navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že sa mienia v konaní domáhať určenia neplatnosti ustanovenia bodu 4 ods. 4.5 zmluvy pre rozpor so zákonom a v spojení s tým i určenie jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby odporcu za neplatný právny úkon. Okresný súd návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.
Navrhovatelia sa v odvolacom konaní domáhali pripustenia vedľajšieho účastníka na ich strane. Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter konania o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, ktorý vyhovením/nevyhovením končí a preto i postavenie vedľajšieho účastníka v tomto prípade neplní zákonom predpokladanú funkciu uvedenú v ust. 93 O. s. p.
Odporca v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu poukazoval v prvom rade na nesplnenie podmienok konania v súvislosti s plnomocenstvom daným navrhovateľmi 1/ a 2/ primárne spoločnosti Bright & Elegant, s.r.o., so sídlom Košice, ul. Krosnianska č. 789/76, IČO: 46 366 938, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v ich mene podpísaný a podaný advokátom Mgr. Mariánom Čupríkom, ktorému bola daná zo strany spoločnosti Bright & Elegant, s.r.o. substitučná plná moc.
Podľa odvolacieho súdu nedostatok plnomocenstva (ak vystupuje niekto ako splnomocnenec účastníka, bez toho že by predložil plnomocenstvo) je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť. V danom prípade nedostatok bol navrhovateľmi 1/ a 2/ odstránený aj bez výzvy súdu predložením priameho plnomocenstva zo dňa 15. 10. 2013 daného advokátovi Mgr. Mariánovi Čupríkovi k podaniu návrhu na predbežné opatrenie (č.l. 164 spisu).
Pokiaľ ide o preskúmanie napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho právneho posúdenia odvolací súd poukazuje na to, že o predbežných opatreniach všeobecne platí, že predbežné opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, treba vydať, ak je tu potreba upraviť pred rozhodnutím súdu vo veci samej právne pomery účastníkov. Platí tiež, že predbežné opatrenie môže odporcu obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Podstatnou podmienkou pre nariadenie predbežné opatrenia je osvedčenie, že bez jeho vydania by bolo právo účastníka ohrozené, pričom nebezpečie hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Predbežné opatrenia sa spravujú aj zásadou primeranosti, čo znamená, že súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný tvrdenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
Predbežné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Jedná sa o výnimočné ustanovenie upravené v Občianskom súdnom poriadku, ktoré slúži na dočasnú úpravu pomerov účastníkov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Odvolací súd po oboznámení sa so skutkovým stavom opísaným navrhovateľmi v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a po oboznámení sa s predloženými dôkazmi, na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia ako opatrenia mimoriadneho a nevyhnutne potrebné. Podľa odvolacieho súdu navrhovatelia neosvedčili nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a hrozbu bezprostrednej ujmy na ich právach. Potreba ochrany navrhovateľov pred „uplatňovaním“ zvýšenej úrokovej sadzby zo strany odporcu ako banky na základe zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti požiadavka odporcu ako veriteľa, hoci aj v podobe započítania jeho pohľadávky na vyššiu úrokovú sadzbu z účtu vedeného v prospech navrhovateľov nedosahuje takú kvalitu, aby ochranou proti nemu malo byť nevyhnutne súdne rozhodnutie. V danej situácii prichádzali do úvahy iné spôsoby riešenia pomerov medzi účastníkmi. Zásah súdu daný uložením zákazu by bol preto neprimeraný. Okrem toho ani žiadne ohrozenie majetkových záujmov nebolo možné vidieť na strane navrhovateľov (platia mesačné splátky úveru, vykonali aj mimoriadnu splátku). Napokon vzhľadom k obrane odporcu je zatiaľ nárok navrhovateľov sporný, pričom predbežným opatrením nemožno prejudikovať otázky, ktoré budú až predmetom dokazovania vo veci samej.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil a návrh a nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Nakoľko odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania zamietol bol toho názoru, že z primeraného použitia ust. § 151 O. s. p. (o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) mu plynie jeho povinnosť rozhodnúť o náhrade trov konania. Totiž tým, že odvolací súd návrh na vydanie predbežného opatrenia právoplatne zamietol konanie o nariadenie predbežného opatrenia definitívne skončilo, zostalo by nerozhodnuté o trovách konania. Pokiaľ ide o ustanovenie § 145 O. s. p. toto umožňuje súdu priznať náhradu predbežného opatrenia iba v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ust. § 150 O. s. p., ktoré prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že súd tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia videl v okolnostiach danej veci, ktorou bolo nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Z toho dôvodu rozhodol, že odporcovi voči navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .