Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-172-2013.pdf
PDF · 143.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: F. S., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, XXX XX M. A., E. X., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 556,17 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 03. 2013 domáhal proti odporcovi práva na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 556,17 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 837,17 EUR od 03.09.2010 do 12.12.2010 čo predstavuje sumu 211,38 EUR, zo sumy 665,17 EUR od 13.12.2010 do 11.01.2011 čo predstavuje sumu 49,21 EUR, zo sumy 556,17 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 837,17 EUR od 29.10.2010 do 12.12.2010, čo predstavuje sumu 6,21 EUR, zo sumy 656,17 EUR od 13.12.2010 do 11.01.2011 čo predstavuje sumu 3,24 EUR, zo sumy 556,17 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,79 EUR, ako aj trov konania. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 24.02.2010 na zmenkovú sumu 837,17 EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 03.09.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 24.02.2010 na sumu 837,17 EUR, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 03.09.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 281 EUR na zmenkovú sumu a na úroky nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive „A - Návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.“ K návrhu ako dôkazy pripojil originál zmenky a fotokópiu výpisu z Obchodného registra na navrhovateľa. Navrhovateľ zároveň v návrhu uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.
Právomoc súdu Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že na strane navrhovateľa je účastníkom konania zahraničná právnická osoba, je v tejto veci daná podľa článku 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušnosť
Okresného súdu Zvolen je daná podľa čl. 11 Preambuly, čl. 4 bod 1 a čl. 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov vo veciach s nízkou hodnotou budú okresné súdy. Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd Zvolen, ktorý postúpil spis na konanie Okresnému súdu Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica vec predložil na rozhodnutie o príslušnosti Krajskému súdu Banská Bystrica, ktorý uznesením č. k. 41Ncb/293/2013 dňa 17.07.2013 rozhodol okrem iného, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci z Okresného súdu Zvolen je dôvodný. Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Zvolen.
Po zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom ďalej v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva - Návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom „C - Tlačivo na odpoveď“. Odporca si zásielku prevzal dňa 06.11.2013. Odporca v lehote do 30 dní od doručenia tlačiva súdu neodpovedal.
Napriek tomu, že súdu nebola doručená odpoveď odporcu v lehote do 30 dní po doručení tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď a teda podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007/ES a súd mal vydať rozsudok o pohľadávke navrhovateľa, t. j. rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, súd vo veci nariadil pojednávanie v záujme predovšetkým navrhovateľa, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu, vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Keďže hore citované nariadenie neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúcich O. s. p. Súd teda nevydával ani osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia č. 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta (článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES).
Podľa článku 19/ Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, súdne konanie sa riadi zákonom č. 99/1963 Zb. - Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších zmien a predpisov. Súd považoval za potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES a to vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci.
Súd nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 12.02.2014, na ktoré pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, pričom navrhovateľ vopred svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a odporca zásielku na toto pojednávanie si nevyzdvihol v odbernej lehote, preto súd mal s poukazom na ustanovenie § 47 ods.2 O.s.p. zato, že odporca má doručenie riadne a načas vykázané. Súd teda pojednával v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd zo zmenky, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu spolu s návrhom zistil, že zmenka bola vystavená dňa 24.02.2010, pričom v zmenke je uvedené, že za túto zmenku zaplatí vystaviteľ pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu, zmenkový úrok.
Z činnosti súdu je súdu známe (§ 121 O. s. p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť s. r. o. Bratislava vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky a táto spoločnosť si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach. Súd lustráciou zistil číslo konania tunajšieho súdu sp. zn. 20Er/599/2011, ktorý si následne k spisu pripojil.
Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu písomné doplnenie právnej argumentácie navrhovateľa dňa 12.02.2014 v ktorom okrem iného uviedol, že v okolnostiach daného prípadu navrhovateľ hodnotí procesný postup súdu, ktorým vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny, a to z týchto dôvodov:
1/ Konanie inicioval navrhovateľ postupom podľa čl.4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 (ďalej len „nariadenie“) a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto nariadení. 2/ Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti konania. Podľa deklarácie vyjadrenej v bode 8 Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. 3/ Podľa čl.5 bodu 1. Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. 4/ Navrhovateľ tvrdí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Ak by sa aj požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania javila ako nevyhnutná a racionálna, čo sa v danom štádiu konania nejaví, mal súd povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle čl. 5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Navrhovateľ v tomto štádiu konania nemá námietky s tým, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Navrhovateľ vychádza zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, žeby odporca popieral uplatnenú pohľadávku.
Ďalej navrhovateľ žiadal, ak v priebehu súdneho pojednávania akýmkoľvek spôsobom dôjde k popretiu uplatnenej pohľadávky, aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a navrhovateľa oboznámil s formulovanými námietkami, zaslaním znenia zápisnice z pojednávania. V uvedenom vyjadrení navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu o stanovisko - uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa, pričom v písomnom vyjadrení bližšie citoval uvedené súdne rozhodnutie, a to jeho odôvodnenie. Ďalej poukázal navrhovateľ aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/Zm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa a ktoré potvrdzuje uvedené závery navrhovateľa, pričom takisto navrhovateľ bližšie popísal odôvodnenie uvedeného súdneho rozhodnutia. Na záver navrhovateľ uvedeného písomného vyjadrenia uviedol, že podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.
Súd vykonal teda dokazovanie oboznámením sa s originálom zmenky, spisom Okresného súdu Zvolen č. k. 20Er/599/2011, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ v konaní predložil zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 601100654, meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo vystaviteľa - odporkyni, miesto vydania zmenky: vo Zvolene, dátum vystavenia zmenky: 24.02.2010, zmenková suma 837,17 EUR, vyhlásenie vystaviteľa: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 01 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka č. 2363/B, zmenkovú sumu 837,17 EUR, zmenkový úrok, 0,25% denne od 03.09.2010. Splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava“, doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen, ktorý si pripojil, č. k 20Er/599/2011 zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava podala u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie voči odporcovi a ako exekučný titul táto spoločnosť v postavení oprávneného v exekučnom konaní uviedla rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.05.2011 sp. zn. SR 02817/11, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.05.2011 a vykonateľným dňa 26.05.2011. V uvedenom exekučnom spise sa nachádza okrem iných listinných dôkazov aj zmluva o úvere a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je vyššie uvedený. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola uzavretá dňa 24.02.2010 Zmluva o úvere číslo zmluvy: XXXXXXXXX, teda číslo zmluvy je rovnaké
ako číslo zmluvy, ktoré je uvedené na zmenke. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, jedná sa o typickú formulárovú zmluvu - spotrebiteľskú zmluvu. Rubovú stranu zmluvy tvoria Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky v znení, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zároveň sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Z exekučného spisu mal súd ďalej preukázané, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 002817/11 zo dňa 04.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2011 a vykonateľnosť dňa 26.05.2011. Uvedeným rozsudkom bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu vo výške 826,21 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 556,17 EUR od 13.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 556,17 EUR od 13.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 260,28 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného rozhodnutia súd teda zistil, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola uplatnená navrhovateľom aj v tomto súdnom konaní z tej istej spotrebiteľskej zmluvy. Súd ďalej z odôvodnenia rozsudku Rozhodcovského súdu zistil, že navrhovateľ a odporca zabezpečili iný svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 24.02.2010, kde odporca vystupuje ako vystaviteľ a navrhovateľ ako remitent. V odôvodnení tohto rozhodnutia je ďalej uvedené, že žalobca v konaní pred rozhodcovským súdom, (žalobcom bola spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. Bratislava), vyplnil zmenku odporcu dňa 24.10.2010 v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 837,17 EUR s dátumom začiatku úročenia dňa 03.09.2010 a táto bola odporcovi predložená na zaplatenie dňa 29.10.2010. Súd ďalej zistil z uvedeného exekučného spisu, že bola doložená do vyššie uvedeného konania Er zmenka rovnakého obsahu - totožná zmenka, ako v tomto súdnom konaní. Súd ďalej z exekučného konania zistil, že uznesením č.k. 20Er/599/2011-10 zo dňa 18.08.2011 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2012.
Z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava zistil predmet činnosti, kde okrem iného je uvedené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Súd pri rozhodovaní aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu nebola tvrdená ani preukázaná.
Podľa čl.I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať : 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka môže byť vystavená: na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.
Podľa ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa článku I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že dňa 24.02.2010 odporca ako dlžník a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- EUR. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Súd tiež považoval za nespornú aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo konštatované aj v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy v predmetnom konaní, a to vo výške 556,17 EUR zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 837,17 EUR od 03.09.2010 do 12.12.2010 čo predstavuje sumu 211,38 EUR, zo sumy 665,17 EUR od 13.12.2010 do 11.01.2011 čo predstavuje sumu 49,21 EUR, zo sumy 556,17 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 837,17 EUR od 29.10.2010 do 12.12.2010, čo predstavuje sumu 6,21 EUR, zo sumy 656,17 EUR od 13.12.2010 do 11.01.2011 čo predstavuje sumu 3,24 EUR, zo sumy 556,17 EUR od 12.01.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 2,79 EUR. Súd zo zmenky mal ďalej preukázané, že na zmenke je uvedené číslo zmluvy, ktoré je totožné s uzavretou Zmluvou o úvere zo dňa 24.02.2010. Navrhovateľom predložená zmenka teda zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 24.02.2010 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, pričom číslo zmluvy XXXXXXXXX je uvedené aj priamo na zmenke. Odporca zmluvu o úvere uzatváral ako občan - fyzická osoba, zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou, bola uzavretá na formulári veriteľa, mala teda predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany, pričom do zmluvy sa dopisovali už len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané - a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, pričom priamo v predtlačenej forme formulára zmluvy o úvere bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Predtlačený na zmluve bol nielen názov zmluvy, ale aj text o tom, že zmluva je uzavretá v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vrátane predtlačeného článku č. 14 o dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 17 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Tu súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pri uvedených zmluvách sa vyžaduje, aby neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda aby neobsahovali tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky, zákon definoval najmä, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky s tým, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka). Súd mal preukázané, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu t. j. Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010 konal ako občan - fyzická osoba a spĺňal definíciu spotrebiteľa, pričom veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala táto spoločnosť uvedený predmet činnosti, okrem iných, aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov; súd mal teda preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. Vzhľadom k tomu, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a do zmluvy bolo možné doplniť len osobné údaje odporcu ako dlžníka, výšku úveru, výšku splátok a výšku poplatku, súd považoval za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Súd z obsahu zmluvy mal preukázané, že predmetná zmluva medzi veriteľom a odporcom bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi; išlo teda o spotrebiteľský úver a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 285/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010.
Súd v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. zisťoval v rámci súdneho konania aká bola zmenková suma v čase vyplnenia, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, keďže v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumeli aj zmluvné pokuty a iné nároky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu t.j., že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho súd dospel k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru.
Je nepochybné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, pričom súd poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. splnenie dlhu z úveru bolo zakázané zaplatením zmenky, avšak veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku za podmienok ako to už bolo uvedené vyššie. Súd musel s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie skúmať, či zmenka nebola vyplnená veriteľom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 veta druhá citovaného zákona, pretože v prípade, že by zmenka bola prijatá resp. vyplnená veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ ju nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Toto ustanovenie pritom platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, tak ako to bolo aj v súdenej veci. Keďže navrhovateľ s prihliadnutím na ustanovenie § 120 ods. 4 O. s. p. neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal aká bola zmenková suma v čase vyplnenia zmenky, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, nebolo možné ustáliť, že zmenka bola vyplnená v súlade s ustanovením § 4 bod 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Súd teda návrh navrhovateľa uplatnený v tomto konaní posúdil ako nedôvodný s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.
Súd zároveň vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nárok uplatnil ako zmenkový nárok, z úradnej povinnosti posudzoval aj platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, platnosť zmenky možno posudzovať aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. OZ. Súd na túto neplatnosť musí prihliadať z úradnej povinnosti a musí z nej vyvodzovať dôsledky.
Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej moci prelamuje aj zásadu stanovenú v článku I § 17 zákona č. 191/1950 Sb., čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 58/2001 Z. z., kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Okrem toho súd poukazuje na to, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené a to v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení a keďže sa jedná o kogentnú úpravu je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Súd teda vyhodnotil, že keďže navrhovateľ ako indosatár podaným návrhom si uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, aj z tohto dôvodu nebol daný právny základ nároku navrhovateľa, keďže nebol daný právny základ nároku z uplatnenej zmenky a teda aj z tohto dôvodu návrh navrhovateľa nebol dôvodný.
Súd ďalej poukazuje na to, že z vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v návrhu vyplýva, že zmenka je vistazmenkou, pričom súd pri posudzovaní tejto zmenky aj v zmysle ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že zmenka má uvedené dve možnosti splatnosti, čo tiež spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti, pričom súd poukazuje na to, že právny úkon sa musí v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Aj otázku absolútnej neplatnosti z dôvodu neurčitosti údaju o splatnosti zmenky, musí súd posudzovať z úradnej povinnosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Tento údaj t. j. „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ktorý je uvedený v zmenke, súd nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Sb., keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. V prípade, ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj správne mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obdo 59/2010 zo dňa 26. 01. 2011, ktorý vyslovil právny názor, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to neplatnosť zmenky s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.
Vzhľadom teda na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.l O.s.p. a § 151 ods.l O.s.p., pričom v konaní bol úspešný odporca, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd mu náhradu trov konania, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal. Podľa čl.I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať : 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka môže byť vystavená: na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.
Podľa ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa článku I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).