Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/126/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX a otec - D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Ščepkom, Bratislava, Lombardiniho 15, o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.10.2013, č.k. -41, v časti výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd mal. P., nar. XX.XX.XXXX zveril od 01.06.2013 do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude spravovať aj jeho majetok. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému tak, že otec je povinný platiť výživné na mal. P. mesačne sumu vo výške 90,- Eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2013 do 31.10.2013 je suma vo výške 150,- Eur. Otec je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd styk otca s mal. P. neupravil. O trovách súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že matka v návrhu žiadala určiť výživné na maloletého mesačne vo výške 150,- Eur a na ústnom pojednávaní dňa 30.09.2013 túto sumu zvýšila na sumu 250,- Eur mesačne. Otec má priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01.05.2012 do 31.08.2013 vo výške 737,77 Eur, z tejto sumy musí platiť hypotekárny úver vo výške 52.000,- Eur, nakoľko predmetný úver zobral vtedy, keď žili s matkou maloletého dieťaťa a chcel aby mali spoločne byt, otec platí úver aj na zariadenie bytu mesačne splátky vo výške 102,- Eur, taktiež splátky na kuchynskú linku mesačne vo výške 47,- Eur, zálohu na elektrinu mesačne 100,- Eur, mesačne na cestovné a pohonné hmoty 130,- Eur, na stravu potrebuje okolo 200,- Eur. Matka býva u svojich rodičov v 4-izbovom byte, kde má k dispozícii jednu izbu a preto platí rodičom mesačne sumu vo výške 50,- Eur. Maloletému zriadila detskú vkladnú knižku, na ktorú mu chodí každý mesiac jej rodičovský príspevok. Poukazujúc na výdavky matky maloletého dieťaťa, ktoré podľa udania matky a zistenia súdu vo výške 440,- Eur súd dospel k záveru, že tieto výdavky sú prehnané na 7 mesačné dieťa. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosť a to na § 62

ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom matka poberá podľa správy sociálnej poisťovne len materské za obdobie od februára 2013 až doteraz a predtým nemocenské dávky od augusta 2012 do januára 2013 spolu vo výške 2.435,20 Eur a žiadny iný príjem nemá okrem toho, že t.č. od februára 2013 poberá materský príspevok a otec maloletého dieťaťa platí hypotekárny úver, ktorého výška je suma 52.000,- Eur. Poukazujúc na zárobok otca, matky a na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa súd určil výživné na mal. Kevina od 01.06.2013, nakoľko od tej doby rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú vo výške 90,- Eur mesačne, nakoľko matka žiadala určiť výživné od 01.06.2013, súd určil výšku dlhu na zročnom výživnom vo výške 150,- Eur (5 x 30,- Eur), nakoľko podľa udania účastníci konania dohodli na sume 60,- Eur mesačne a otec maloletého dieťaťa túto sumu platil matke od narodenia dieťaťa. Zároveň poukazujúc na zárobok otca, súd mu povolil zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o

Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal otec prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- Eur a nedoplatok na výživnom mu uloží zaplatiť v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi týkajúcich sa majetkových pomerov rodičov maloletého. Otec dieťaťa je štátnym zamestnancom s mesačným príjmom netto 800,- Eur, nemá možnosť vykonávať inú zárobkovú činnosť. Súd neprihliadol na výdavky otca. Ktorý spláca úver mesačne vo výške 431,- Eur, na ďalšie potreby (strava, doprava, mobil) vynakladá priemerne 350,- Eur mesačne. Súd nezohľadnil to, že matka dieťaťu ukladá na vkladnú knižku rodičovský príspevok. Matka má aj výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, napr. na dva mobilné telefóny.

Matka maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že s odvolaním nesúhlasí, otec ako príslušník čestnej stráže prezidenta by sa mal zodpovedne postaviť k svojmu dieťaťu. Otec obýva 3- izbový nadštandardný byt v novostavbe, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Maloletý je predčasne narodený, matka mu musí podávať hypoalergenné mlieko, na ktoré minie 110,- Eur mesačne, k tomu výdavky na plienky, stravu, oblečenie, hygienu. Otec má záujem predmetný byt predať, čím sa mu výdavky znížia o hypotéku. Dva telefóny má matka preto, že sa jej končí zmluva. Matka je na materskej dovolenke, nemá žiadnu možnosť si privyrobiť. Rodinné prídavky, ktoré chodia na vkladnú knižku, musí matka vyberať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Otec maloletého tiež vlastní motorové vozidlo Škoda Octavia. O syna neprejavuje záujem.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého navrhol určiť výšku výživného podľa zárobkových možností a schopností rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného, vrátane zročného výživného, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, vrátane zročného výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného a úpravu styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa

vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého poberá rodičovský príspevok 209,- Eur prvého pol roka, potom len 180,- Eur. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 800,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb je vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého 90,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého a zároveň mu tak umožní podieľať sa aj na životnej úrovni otca, ktorá je v porovnaní s matkou jednoznačne vyššia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca, ktoré vzhľadom na jeho nadštandardné bývanie nemožno považovať za nevyhnutné.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. 20% z preukázaného príjmu otca v priemernej výške 800,- Eur predstavuje 160,- Eur. Podľa súdom prvého stupňa určeného výživného bolo určené výživné vo výške 90,- Eur, teda dokonca pod najnižšou hranicou, takéto určenie výživného prvostupňovým súdom je však primerané, vytvárajúce priestor na jeho prípadné zvýšenie pri najbližšej zmene pomerov. Súd prvého stupňa správne určil i výšku nedoplatku na výživnom, ktorý povolil otcovi splácať v primeraných splátkach.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s ustanovením , s použitím

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.