Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-231-2013.pdf
PDF · 124.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. - B., C.. XX.X.XXXX X. W.C., C.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh otca M.. Y.. W. S., J.., M.., C.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho A. I. C. P. Š. Č.. XX, za účasti matky M.. W. S., C.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej A. I. C. W. D. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, na ulici Floriánskej č. 16, v konaní o zvýšení výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/161/2010 zo dňa 11.5.2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany matky za obdobie od 30.10.2013 do budúcna voči maloletému W. S., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 30 € na sumu 40 € mesačne a voči maloletému B. S., C.. XX.X.XXXX zo sumy 30 € na sumu 90 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.
Dlžné výživné zo strany matky za obdobie od 30.10.2013 do 31.1.2014 voči maloletému W. vo výške 30,3 € a voči maloletému B. vo výške 91 € zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 30.10.2013 návrh, ktorým žiadal súd o zvýšenie výživného zo strany matky voči maloletým deťom B. a W. z doterajšej sumy 30 € mesačne na každé dieťa jednotlivo na sumu 100 € mesačne na každé dieťa jednotlivo, zároveň žiadal, aby matka bola povinná platiť výživné na maloleté deti aj za obdobie rok spätne odo dňa začatia tohto konania a navrhoval, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Otec svoj návrh odôvodňoval tým, že vyživovacia povinnosť zo strany matky voči obom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.5.2011, sp. zn. 13C/161/2010-74, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti pochádzajúce z manželstva t.j. toho času už plnoletý D., C.. XX.X.XXXX, maloletý B., C.. XX.X.XXXX a maloletý W., C.. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu mesačne sumou 30 € na každé dieťa jednotlivo, náklady spojené s výchovou maloletých detí sa podstatne zvýšili, v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku navštevoval B. 8. ročné gymnázium kvartu, maloletý W. navštevoval 5. ročník základnej školy, v čase podania tohto návrhu B. bol žiakom septimy gymnázia a dosahoval výborné študijné výsledky, zúčastňoval
sa školských i regionálnych súťaží, bol registrovaným aktívnym hráčom florbalu A. I. I. V., otec ho podporoval v záujmoch kúpou rôznych encyklopédií a kníh vytvorením možnosti zúčastňovať sa podujatí športového i náučného charakteru, platil mu členské poplatky, v prevažnej miere mesačnou formou, maloletý W. bol v čase podania návrhu žiakom 8. ročníka základnej školy, taktiež dosahoval výborné študijné výsledky, mal všestranné záujmy, zúčastňoval sa súťaží v rôznych odvetviach, v ktorých sa umiestňoval na popredných miestach, aktívne hrával hokej, bol registrovaným hráčom hokeja v I. N. I., medzi jeho záujmy patrilo ďalej plávanie, lyžovanie, rybolov, i jeho sa snažil otec podporovať pri zúčastňovaní sa na podujatiach rovnako ako staršieho B., s čím aj jemu hradil mesačné náklady. Matka detí pracovala ako učiteľka na základnej škole s mesačným zárobkom približne 500 € na rovnakej pozícii ako v čase ostatnej úpravy výživného, bola vlastníčkou nehnuteľnosti - 2-izbového bytu, ktorý nadobudla v roku 2012, kde prechádzala kontinuálne rekonštrukcia (výmena okien, podláh, radiátorov, elektrických rozvodov, nových omietok a pod. a nakupovanie zariadenia a vybavenia bytu), z čoho vyvodil dôkaz o istých finančných pomeroch, ktoré používala výhradne vo svoj prospech bez ohľadu na potreby detí. Otec bol v čase podania návrhu zamestnancom Q. D. Y. A. Q. C. A.N., mal príjem cca 2.900 € v čistom, tvrdil, že jeho výdavky na všetkých troch synov účastníkov v úhrne predstavovali takmer polovicu jeho príjmov a o deti sa navyše osobne staral, výživné poskytované matkou považoval za maximálne nedostačujúce, tvrdil, že sa snažil s matkou dohodnúť listom, ktorý jej zaslal 21.6.2012, ktorým požadoval zvýšenie výživného na sumu 70 € mesačne na každé z detí, v odpovedi na ktorý list matka sama priznala, že 90 € na 3 deti je málo, ospravedlňovala sa však tým, že jej finančná situácia od rozvodu sa nezmenila a nebola schopnou platiť vyššie výživné. Poukázal na minimálnu zákonom stanovenú výšku výživného vzťahujúcu sa na povinnosť rodičov bez ohľadu na ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery, podotkol, že on sa o deti staral osobne, čo znamenalo, že matka mala aj časový priestor na to, aby si na základe svojej schopnosti a dosiahnutého vzdelania zabezpečila viac finančných prostriedkov, aby deťom mohla poskytnúť prostriedky na zabezpečovanie ich oprávnených potrieb, namietal, že ak by osobnú starostlivosť o deti zabezpečovala matka, nepochybne by musela na zabezpečovanie všetkých ich potrieb vynaložiť viac finančných prostriedkov než je ňou doposiaľ platené výživné, mal za to, že s výnimkou príležitostných darov, jediným plnením matky voči maloletým deťom je úhrada výživného, považoval za nepostačujúce a neprijateľné, aby matka sa podieľala na pokrývaní potrieb detí v 10 %-ách a on, ako otec, aby sa o nich osobne staral a zároveň finančne uhrádzal podstatnú väčšinu ich potrieb. K návrhu pripojil vo fotokópiách rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 13C/161/2010 zo dňa 11.5.2011 o rozvode manželstva účastníkov, rodné listy maloletých detí, list adresovaný ním matke 21.6.2012, o ktorom písal vo svojom návrhu, list, ktorým matka odpovedala otcovi zo dňa 21.7.2012 a zároveň pripojil súpis mesačných výdavkov na maloleté deti, v ktorom uviedol výdavky na stravu a domácnosť u oboch detí po 90 €, stravu v školskej jedálni po 25 €, MHD po 10 €, vreckové po 15 €, dom - bývanie s poplatkami po 50 €, hokej, florbal + výdavky športové u B. 25 + 17 €, u W. 35 + 17 €, internet +TV po 8 €, obuv, odevy po 60 €, dovolenka zima, leto po 100 €, celkovo mesačne u B. vyčíslil tieto výdavky 400 € a u W. 410 €.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu cestou jej právneho zástupcu dňa 3.12.2003 s návrhom otca nesúhlasila, žiadala tento návrh zamietnuť, svoj postoj odôvodňovala tým, že otcom udávané skutočnosti v návrhu neodôvodňovali zmenu právoplatného rozsudku, keďže nereflektovali na zmenu pomerov na strane matky ani na strane maloletých detí, poukazujúc na to, že pri ostatnej úprave výživného v čase rozhodovania súdu od januára 2011 do mája 2011 priemerná mesačná čistá mzda matky bola vo výške 623,21 €, matka zamestnávateľa nezmenila, pracuje naďalej ako učiteľka na základnej škole, od rozhodnutia súdu do podania návrhu otcom neuplynulo ani 2 a pol roka, maloletý B. v čase rozhodovania súdu mal necelých 14 rokov, bol žiakom kvarty 8. ročného gymnázia, v čase jej vyjadrenia bol žiakom septimy a bol vo veku 16-tich rokov, maloletý W. v čase rozhodovania súdu bol vo veku 11-tich rokov, bol žiakom 5. ročníka základnej školy, v čase podávania vyjadrenia matky bol žiakom 8. ročníka a bol vo veku 14-tich rokov, poukazovala na to, že otec požadoval zvýšenie o viac ako trojnásobok pôvodne určeného výživného, príkladmo uviedol aké krúžky deti navštevujú, aké majú aktivity, aké školské a mimoškolské úspechy dosahujú, bez uvedenia a preukázania výšky nákladov a ich porovnania so stavom v čase rozhodovania súdu o rozvode, uviedla, že plnoletý syn účastníkov od augusta 2013 sa začal stravovať u matky, ktorá naňho začala prať a žehliť v uvedenom období, nakoľko potom, čo nespravil prijímačky na medicínu s ním otec prestal komunikovať, neumožňoval sa mu uňho stravovať, jediné čo mu zabezpečoval bolo bývanie s tým, že otec pripravil zoznam nákladov, ktoré naňho vynaložil a tieto od neho požadoval vrátiť celkovo v sume 1.200 €. Zdôraznila, že syn D. bol prijatý na denné štúdium P. A. T. X. R. A. I., čo ale otec údajne nepovažoval za dostačujúce, konštatovala, že jej príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v období od januára 2013 do októbra 2013 bol v priemere mesačne 758,06 €, čím nedošlo u nej k zmene pomerov a hoci jej príjem
vzrástol o 134 € mesačne, táto suma neodrážala rast životných nákladov za uplynulé obdobie. Ďalej uviedla, že po rozvode v roku 2011 bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a v rámci vyporiadania BSM jej bola otcom detí vyplatená suma, ktorá nepostačovala na zabezpečenie si primeraného bývania, opustila spoločnú domácnosť bez eura, bez akéhokoľvek vybavenia do bytu, len so svojimi osobnými vecami, dňa 19.12.2011 jej rodičia poskytli pôžičku v sume 11.000 € na zakúpenie bytu za účelom zabezpečenia si vlastného bývania, začiatkom roka 2012 nadobudla vlastnícke právo k bytu, v ktorom aj v čase podávania vyjadrenia bývala, pôžičku od svojich rodičov im stále splácala v sume po 100 € mesačne s tým, že nemala inú možnosť pri riešení svojej bytovej otázky, než si peniaze na kúpu bytu požičať, namietala k tvrdeniu otca o kontinuálnej rekonštrukcii bytu, že nešlo o žiadne výrazné rekonštrukčné práce, ktoré by mali svedčiť o výnimočných majetkových pomeroch na strane matky s tým, že na zariadenie bytu si požičala od spoločnosti J. O. X..O.. sumu 728 €, ktorú spláca mesačne po 80,38 € a od O. O. X..O.. vo výške 1.015 €, ktorú pôžičku spláca mesačne po 24,75 €, mesačne uhrádza náklady súvisiace s bývaním vrátane televíznych poplatkov 194,88 €, na svoju stravu a bežné výdavky si vynakladá v priemere 5 € denne, na cestu do práce hromadnou dopravou uhrádza 20 € mesačne, hradí zároveň poistenie domácnosti, daň z nehnuteľnosti, synom W. X. B. hradí poistenie, v záujme detí v čase ich pobytu u nej v rámci upraveného styku im zriadila internetové pripojenie do domácnosti, v súvislosti s čím uhrádza 17,92 €, hradí taktiež svoju vlastnú poistku, svoje pravidelné mesačné výdavky vrátane vreckového poskytovaného maloletým deťom vyčíslila na 784,49 €, v čom neboli zarátané ročné úhrady už spomínaného poistenia domácnosti a dane z nehnuteľnosti. Namietala taktiež žiadosť otca o spätnú úpravu výživného rok pred ním podaným návrhom neexistenciou žiadnych dôvodov pre takúto spätnú úpravu výživného. K návrhu pripojila vo fotokópiách zmluvu o pôžičke, uzavretej dňa 9.7.2012 s poskytovateľkou B.. L. X. (svojou matkou), sumy 1.000 € s dohodnutou konečnou splatnosťou 28.2.2021, s počtom splátok 110, s výškou splátok po 100 € mesačne, prvú stranu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi ňou a spoločnosťou J. O. X..O.., 655,20 €, s dohodnutou mesačnou splátkou 80,38 €, s počtom splátok 10, s konečnou splatnosťou úveru 15.11.2013, prvej strany zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi ňou X. O. O.Ň. X..O.., pri výške úveru 1.015 €, v dohodnutých splátkach od 15.9.2010 po 24,75 €, s počtom splátok 59 a s konečnou splatnosťou úveru 15.7.2015, častí platobných dokladov SIPO od januára 2013 do novembra 2013, kde čitateľným je doklad z novembra 2013 na meno matky pri úhrade sumy 190,24 €, v čom je zahrnutá záloha SPP - 5 €, elektrina záloha 35 €, platba Q. M. 150,24 €, poštovú poukážku o úhrade 150,24 € spoločnosti Q. M. O..U..L.. 12.11.2013, lístkov z 19.9.2013 DPMK v cene 20 € na 30 dní od 25.9.2013 do 24.10.2013 a zo 16.10.2013 v rovnakej cene na obdobie od 25.10.2013 do 23.11.2013, rozhodnutia B. I. zo dňa 6.3.2013 o vyrúbenej dani z nehnuteľnosti na meno matky v sume 18,92 €, listu spoločnosti X. adresovaného matke z 12.2.2013 o informovaní matky, že dňa 1.5.2013 mal uplynúť technický rok platnosti jej poistnej zmluvy Q. I., ktorým bola zároveň upozornená, že je potrebné uhradiť poistné na ďalšie poistné obdobie vo výške 48,63 €, dokladu I. M. X..O.. o poistke adresovaného matke zo dňa 15.4.2003, z ktorého vyplýva, že poistenou je matka a B. S., U..Č.. XXXXXX/ XXXX zo začiatkom poistenia 9.4.2003, koncom poistenia 9.4.2022, koncom platenia 9.4.2015, prvej strany návrhu poistnej zmluvy pre venové poistenie, z ktorej vyplýva poistné za prvé obdobie 4.4.2003 až 4.5.2003 - 635 Sk, kde poistníkom je matka a poistené dieťa B. S., dokladu I. M. X..O.. adresovaného matke k poistke zo dňa 15.4.2003, z ktorého vyplýva, že poistenou je matka a W. S., U..Č.. XXXXXX/ XXXX a začiatok poistenia 9.4.2003, koniec poistenia 9.4.2024, koniec platenia 9.4.2017 a prvej strany návrhu poistnej zmluvy, z ktorej vyplýva poistné za prvé poistné obdobie 9.4.2003 až 9.5.2003 - 552 Sk pre poistníka, ktorým je matka a poistené dieťa W. S., daňového dokladu vystaveného spoločnosťou X. o splatnosti sumy 17,92 € za dodanie služby v období 30.9.2013 až 3.10.2013, dokladu I. M. X..O.. o poistke zo dňa 22.4.2003 o poistení matky so začiatkom poistenia 11.4.2003 a koncom poistenia 11.4.2020, nepodpísaného dodatku k poistnej zmluve so spoločnosťou V. O. s uvedením poistníka matky detí.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe podanej po prešetrení pomerov, doručenej súdu dňa 2.12.2013, navrhoval upraviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane matky.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť matky voči trom deťom rodičov, ktoré v čase uvedeného rozhodovania boli všetky maloleté, bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C 161/2010 zo dňa 11.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011 a ktorým bolo manželstvo účastníkov
rozvedené, tri maloleté deti účastníkov D., B. X. W.Á. boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu každého z detí po 30 € mesačne, pri tejto úprave výživného súd vychádzal, ako vyplýva z predmetného spisu, z priemerného mesačného čistého príjmu otca, ktorý bol zamestnancom P. I. 1.574,19 €, z priemerného mesačného čistého príjmu matky, ktorá bola zamestnankyňou základnej školy 629,74 €, maloletý D. bol študentom 2. ročníka gymnázia, maloletý B. navštevoval kvartu 8. ročného gymnázia a maloletý W. navštevoval 5. ročník základnej školy, u maloletého D. boli zohľadňované jeho športové aktivity zahŕňajúce výstroj i dochádzanie na tréningy Q. D., dobrý zdravotný stav, u maloletého B. bola zohľadňovaná návšteva chemického krúžku v škole, jeho záujem v recitovaní a reprezentovanie školy v recitačných súťažiach, hranie florbalu, v súvislosti s čím otec hradil výdavky na výstroj a tréningy, dopravu MHD, bol konštatovaný jeho dobrý zdravotný stav, u maloletého W. bolo zohľadňované okrem iného, že navštevoval športovú triedu, hral hokej A. I., tréningy mal v rámci školy, otec mu hradil poplatky na tréningy a výstroj, ani on nemal zdravotné problémy. Matka detí v tom čase žila v podnájme v 2-izbovom byte, v súvislosti s čím hradila výdavky 230 € mesačne, ďalej hradila poistku sebe a trom maloletým deťom, hradila poplatok za internet 18 €, za mobilný telefón 22 €, za MHD 20 €, za obedy svoje v školskej jedálni 20 €, nesplácala žiadne pôžičky, nemala žiadne dlhy, bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3 rodinného domu, v ktorom žil otec spolu s maloletými deťmi, nemala žiadne úspory a okrem týchto troch detí nemala ďalšie vyživovacie povinnosti, okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemala. Pokiaľ išlo o konkrétne výdavky na deti, tieto otec vo svojej výpovedi upresnil s tým, že na maloletého D., ktorý bol žiakom druhého ročníka gymnázia, vynakladal na stravu v školskej jedálni 20 €, za cestovné 10 €, za telefón 10 €, na vreckové 10 €, cestovné Q. D., kam chodil hrávať hokej 6x do týždňa, prípadne na tréningy a zápasy bolo 40 € mesačne, hradil mu mesačný poplatok za hokej 20 €, ďalšie náklady spojené s D. mal bežného charakteru na stravu a oblečenie, maloletý B. bol žiakom kvarty osemročného gymnázia, vynakladal mu na stravu v školskej jedálni 20 €, MHD 10 €, telefón 10 €, vreckové mu dával 10 €, maloletý hrával florbal v športovom oddiele V., kde 2 až 3 x týždenne trénoval v sobotu, v nedeľu mával zápasy formou turnajov, s čím súviseli mesačné výdavky 15 €, ďalej mal s ním bežné výdavky charakteru stravovania a odievania, maloletý W. bol žiakom 5. ročníka základnej školy, za obedy v školskej jedálni mu otec hradil 20 € mesačne, na MHD 10 € mesačne, na telefón 10 € mesačne, prispieval mu vreckovým 10 € mesačne, v súvislosti s hraním hokeja mu hradil mesačný poplatok 25 €, zabezpečoval mu potrebnú športovú výstroj, maloletý bol registrovaným hráčom N. na stravu a odievanie mal otec s týmto dieťaťom výdavky bežného charakteru, otec spolu s deťmi býval v rodinnom dome, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve rodičov detí, teda jeho a matky detí, mesačné náklady s bývaním v tomto vyčíslil na 170 €, vrátane energií a odvozu odpadu i koncesionárskych poplatkov, splácal svojim rodičom pôžičku na zabezpečenie tejto nehnuteľnosti mesačne po 400 - 450 €, šlo o pôžičku v sume 1.500.000 Sk, okrem príjmu zo zamestnania udával príjem príležitostný z vykonávania vyučovacej činnosti na doplnkovom pedagogickom štúdiu, kde bol odmeňovaný podľa dohodnutého počtu prednášok, počtu hodín, čím si vedel za semester zarobiť asi 298 €, ďalej uviedol príjmy z rôznych akcií a výcvikových táborov pre hokejistov, pobyt za jeden tábor udával od 2.500 až 3.000 Sk, ročný príjem odhadol z tejto činnosti na 15.000 Sk, ďalšie príjmy neudával, bol výlučným vlastníkom chaty v oblasti Q. a motorového vozidla Wolksvagen Passat, rok výroby 2005, ani on okrem týchto troch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Otec maloletých detí je od 1.1.2011 zamestnancom Q. D. Y. A. Q. C. A., zo správ ktorého vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2013 doposiaľ je 2.931,71 €.
Matka maloletých detí je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnankyňou základnej školy a to od 1.8.2006, z opisu jej mzdových listov vyplýva, že od 1.1.2013 jej priemerný mesačný čistý príjem je 764,45 €.
Otec maloletých detí je toho času výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného rodičia detí mali v podielovom spoluvlastníctve, naďalej je vlastníkom motorového vozidla Wolksvagen Passat, rok výroby 2005 a naďalej je výlučným vlastníkom chaty v oblasti Q., iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní. Naďalej okrem troch synov pochádzajúcich z rozvedeného manželstva rodičov iné vyživovacie povinnosti nemá.
Z výpovede otca súd zistil, že okrem príjmu od zamestnávateľa Q. D. Y. má príjem z výkonu prác na dohodu, vykonávania oponenských posudkov, v súvislosti s čím každoročne podáva daňové priznania, výšku týchto príjmov súdu nešpecifikoval.
Matka sa medzičasom stala výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, v ktorom býva so
svojim priateľom, ktorý má priemerný mesačný čistý príjem okolo 700 €, s tým súvisiace výdavky zodpovedajú, ako vyplynulo z jej výpovede, s výdavkami udávanými ňou v písomnom vyjadrení vo veci uvedenými vyššie. Matka naďalej deťom hradí úhrady poistného tak, ako to uviedla vo svojom písomnom vyjadrení vo veci, ako je to uvedené vyššie. Ani ona okrem týchto detí pochádzajúcich z rozvedeného manželstva účastníkov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, okrem uvedeného 2-izbového bytu iný majetok nevlastní.
Maloletý W. je v súčasnosti žiakom 8. ročníka základnej školy, stravuje sa naďalej v školskej jedálni, v súvislosti s čím mu otec hradí poplatky za obedy 25 €, otec mu hradí naďalej náklady na MHD 10 € mesačne, dopláca maloletému na učebnice cudzích jazykov podľa potrieb, maloletý naďalej hrá hokej v rámci hokejového klubu N. I., v súvislosti s čím otec mu vynakladá mesačné poplatky 35 €, naďalej mu hradí výdavky súvisiace s účasťou na turnajoch a na dopĺňanie športového výstroja, otec uviedol, že v súčasnosti mu uhradil z tohto titulu za korčule 450 €, v prípade potreby výmeny hokejky s týmto má výdavky 100 až 120 €, maloletý sa naďalej venuje ďalším športovým aktivitám, individuálne sa venuje lyžovaniu a turistike, s čím otec v prepočte na mesačné náklady a tieto vyčíslil po 17 € na mesiac vrátane nákladov na rybárstvo, k čomu upresnil, že do týchto nákladov zahrnul náklady aj na lyžiarske vleky, vybavenie, rybárske náčinie, rybársky lístok a pod., maloletý je naďalej zdravý.
Maloletý B. je toho času študentom septimy 8. ročného bilingválneho gymnázia, naďalej sa stravuje v školskej jedálni v súvislosti s čím mu otec hradí mesačné poplatky za obedy 25 €, naďalej mu hradí náklady na MHD 10 € mesačne, naďalej je členom klubu V., v rámci ktorého sa venuje florbalu, v súvislosti s ktorou aktivitou otec vyčíslil mesačné poplatky 25 € vrátane poplatkov súvisiacich s účasťou na turnajoch a pod., i jemu otec dopláca na učebnice predovšetkým cudzích jazykov v tom - ktorom školskom roku podľa potrieb stanovených školou, otec uviedol, že v januári 2014 maloletý začal navštevovať aj individuálnu výuku francúzskeho jazyka v rámci jazykovej školy, s tým súvisiace výdavky zatiaľ otec vyčísliť nevedel, ani tento maloletý nemá zdravotné problémy, aj on sa individuálne venuje športovým aktivitám, turistike a lyžovaniu, s obdobnými nákladmi ako u maloletého W..
Náklady na bývanie otec vo svojej výpovedi vyčíslil na sumu okolo 200 € mesačne, k čomu doplnil, že v domácnosti okrem neho a synov nik iný nebýva.
Z výpovedí rodičov vyplynulo, že od začiatku januára 2014 sa najstarší syn rodičov presťahoval z domácnosti u otca do domácnosti u matky, s ktorou žije i naďalej, z dôvodu čoho otec mu zaslal na jeho účet v januári 2014 sumu 100 €.
Otec udával, že synom B. a W. hradí poplatky ZRPŠ, výšku ktorých špecifikovať nevedel, k čomu matka namietla, že maloletému W. tento poplatok uhrádza na začiatku školských rokov ona v sumu po 20 € na rok. Matka doplnila, že deťom B. a W. poskytuje vreckové, W. toto vreckové poskytuje tou formou, že maloletý je žiakom základnej školy, na ktorej ona vyučuje a pri denných kontaktoch podľa potrieb dieťaťa mu poskytuje rôzne menšie čiastky a starší B. s ňou denne cestuje spoločným MHD prostriedkom do školy a takisto jemu v rámci požiadaviek dieťaťa a svojich možností poskytuje rôzne čiastky na vreckové denne. Ďalej matka upresnila, že v lete 2013 maloletému W. uhradila poplatok súvisiaci s jeho účasťou na turnaji A. T. B. v sume 100 €.
Otec ako dôvod jeho návrhu na spätnú úpravu výživného rok spätne odo dňa začatia tohto konania udával, že podľa jeho názoru došlo k zmene pomerov na strane detí už rok pred ním podaným návrhom, že tieto pomery detí sa menia naďalej, on očakával v minulosti mimosúdne doriešenie podieľania sa matky na týchto zvýšených nákladoch maloletých detí, ako dôvod prečo návrh nepodal skôr, teda pred 30.10.2013, uviedol, že to bolo z dôvodu jeho pracovných povinností, povinností súvisiacich so starostlivosťou o tri maloleté deti a o domácnosť, keďže pre množstvo týchto povinností nemal priestor podať návrh na súde, iný dôvod prečo návrh nepodal skôr než v období 2013 uviedol, že nemal.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany matky voči obom maloletým deťom od 30.10.2013 t.j. odo dňa, kedy otec doručil súdu návrh vo veci do budúcna, keďže dospel k záveru, že v danom prípade došlo na stranách účastníkov k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného zo strany matky na maloleté deti účastníkov, preto z uvedeného dôvodu súd toto výživné zo strany matky na obe maloleté deti zvýšil odo dňa doručenia návrhu vo veci otcom súdu. Podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala predovšetkým u maloletého syna účastníkov B., u ktorého je nesporné, že došlo k podstatnému nárastu jeho odôvodnených potrieb v súvislosti so zmenou stupňa štúdia, keďže v čase ostatnej úpravy výživného bol žiakom druhého stupňa základnej školy, medzičasom sa stal študentom strednej školy, čím bez ďalšieho, v súlade s ustálenou súdnou praxou, došlo ku podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb, ktorými potrebami sú potreby súvisiace so stravovaním, oblečením, bývaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, zároveň súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil i zmeny pomerov na stranách rodičov, ktoré zmeny pomerov na strane matky boli vyhodnotené zároveň ako dôvod pre zvýšenie výživného zo strany matky aj voči najmladšiemu synovi rodičov maloletému W., u ktorého žiadna podstatná kvalifikovaná zmena pomerov od doby ostatnej úpravy výživného nenastala, avšak zmenili sa majetkové i príjmové pomery na strane matky, ktorá sa medzičasom stala výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, čím sa jej majetkové pomery zlepšili a zároveň došlo k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o viac ako 130 €, čo sú podstatné kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pri stanovení výšky výživného súd zároveň prihliadol k zmene majetkových a zárobkových pomerov na strane otca, ktorý sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného vlastnil len v jeho 2/3 a zároveň došlo na jeho strane k podstatnému kvalifikovanému výraznému nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu o viac ako 1.350 € mesačne a to ešte bez zohľadnenia jeho ďalších príjmov, ktoré nevedel vyčísliť, z vykonania dôkazu zistenia výšky týchto príjmov otca súd upustil, keďže výška týchto príjmov nemá podstatný dopad na rozhodnutie o otcom podanom návrhu, keďže pre rozhodovanie o výživnom zo strany matky voči maloletým deťom sú najrozhodujúcejšími zmeny pomerov na strane maloletých detí a zmeny pomerov na strane matky ako povinného rodiča. Na strane matky súd zohľadnil zároveň skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je riadne zamestnaný, má vlastný príjem, z čoho mu vyplýva povinnosť primerane sa podieľať na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu týchto nákladov na strane matky samotnej. Pri stanovení výšky výživného súd zároveň prihliadol na strane otca k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti voči deťom formou osobnej starostlivosti o ne, ako i k rodinným prídavkom, ktoré sú poskytované otcovi a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí. Zároveň súd zohľadnil i tú skutočnosť, že od januára 2014 došlo k zmene pomerov u rodičov detí spočívajúcej v tom, že ich najstarší syn sa presťahoval z domácnosti u otca, v ktorej dovtedy žil do domácnosti u matky, pričom ale zároveň súd musel zohľadniť tú skutočnosť, že voči tomuto dieťaťu naďalej vyživovaciu povinnosť majú primerane obaja rodičia.
Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti pokiaľ otec žiadal zvýšiť výživné na každého zo synov na sumu 100 € mesačne súd zamietol. Súd zamietol i návrh otca na zvýšenie výživného spätne za obdobie jedného roka pred ním podaným návrhom, keďže otec neuviedol a súdom neboli zistené, žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného.
Vzhľadom na zvýšenie výživného zo strany matky voči obom maloletým deťom od 30.10.2013 došlo na strane matky voči obom maloletým deťom k vzniku dlžného výživného za obdobie od 30.10.2013 do 31.1.2014 a to voči maloletému W. vo výške 30,3 € (to je rozdiel medzi súdom upraveným výživným 40 € a pôvodne upraveným výživným 30 €, čo je rozdiel 10 €, za tri mesiace sporného obdobia je to spolu 30 € a pomerná časť takéhoto rozdielu za jeden deň mesiaca október 2013, čo je 0,30 €) a voči maloletému B. vo výške 91 € (to je rozdiel medzi stanoveným výživným 60 € a pôvodne určeným výživným 30 €, čo je rozdiel 30 €, za 3 mesiace sporného obdobia, to je spolu 90 € a pomerná časť tohto rozdielu vo výživnom za jeden deň mesiaca október 2013, čo je 1 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzhľadom na zhodné výpovede rodičov z takto vzniknutého dlžného výživného súd neodpočítal zo strany matky žiadne plnenia v prospech maloletých detí, keďže bolo jednoznačne preukázané, že matka okrem súdom určeného výživného na úhradu potrieb týchto detí v spornom období ďalšími formami neprispela, pre úplnosť súd iba poukazuje na to, že matkou tvrdené poskytovanie vreckového maloletým deťom nespĺňa charakter výživného a preto pri stanovení výšky dlžného výživného na takéto poskytované vreckové súd prihliadať nemôže a iné plnenia v prospech maloletých detí nad rámec súdom určeného výživného v spornom období ani matka samotná neuviedla.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).